Sestava 1 - Vysoká škola obchodnà v Praze
Sestava 1 - Vysoká škola obchodnà v Praze
Sestava 1 - Vysoká škola obchodnà v Praze
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
tovného ruchu (podľa geografického, resp. prezentačného prístupu). Atraktívnosť<br />
Slovenska je pritom z hľadiska ponuky (na základe geografického<br />
a prezentačného prístupu) i dopytu (na základe ekonomického a perceptívneho<br />
prístupu), objektívneho hodnotenia (podľa geografického<br />
a ekonomického prístupu) aj subjektívneho hodnotenia (podľa prezentačného<br />
a perceptívneho prístupu) pre vybraný trh mierne nižšia ako atraktívnosť<br />
Českej republiky (tabuľka 4).<br />
5. Úskalia použitej metodiky hodnotenia atraktívnosti<br />
cieľových miest<br />
Autori, ktorí sa rozpracovanej problematike venujú, sa líšia v metodike<br />
hodnotenia atraktívnosti cieľových miest podľa jednotlivých prístupov.<br />
V niektorých prípadoch len načrtávajú možnosti hodnotenia atraktívnosti<br />
územia, metodiku však ďalej nevysvetľujú. Pri skúmaní atraktívnosti<br />
Slovenska a Českej republiky sa preto z časti vychádzalo z teoretických<br />
prístupov, ale navrhla sa aj vlastná – univerzálnejšia metodika.<br />
Pri skúmaní atraktívnosti cieľového miesta na základe geografického<br />
prístupu sa najprv uvažovalo o využití rozsiahleho hodnotenia jednotlivých<br />
prvkov ponuky cestovného ruchu podľa balov. Nie každý údaj však<br />
bolo možné kvantifikovať, viaceré údaje boli nedostupné, resp. dostupné<br />
za rôzne a neporovnateľné časové úseky. Najväčším úskalím bolo determinovať<br />
hodnoty balovej stupnice potenciálu atraktívneho cieľového miesta<br />
s ohľadom na heterogénne druhy a formy cestovného ruchu, ktoré sa<br />
realizujú v tom istom území.<br />
V snahe zachovať objektívnosť hodnotenia atraktívnosti cieľového miesta<br />
z hľadiska ponuky a umožniť sledovanie jej vývoja v čase sa preto v súlade<br />
s teóriou použila abstrakcia a hodnotil sa len jeden prvok ponuky<br />
cestovného ruchu. Keďže sa predpokladalo, že pri objektívnom hodnotení<br />
dopytu sa využije ubytovacia štatistika, v snahe dosiahnuť istú porovnateľnosť<br />
sa rozhodlo, že aj ponuka cieľového miesta sa bude skúmať na<br />
základe údajov o ubytovacích zariadeniach. Aby sa zohľadnila rôzna veľkosť<br />
cieľových miest, vypočítala sa hustota ubytovacích zariadení, resp.<br />
ich stálych miest, ktorá sa následne porovnala s priemerom referenčných<br />
krajín. Pre nedostatok údajov o ubytovaní v súkromí sa muselo abstrahovať<br />
od tohto druhu ubytovacích zariadení. Referenčné krajiny sa stanovili<br />
vzhľadom na podobnosť polohy, spoločenských a historických predpokladov<br />
Slovenska. Porovnávať ponuku Slovenska s ponukou<br />
najnavštevovanejších krajín sveta, ktoré majú prístup k moru a považujú<br />
sa za krajiny s rozvinutým cestovným ruchom by nebolo adekvátne.<br />
Skutočná ponuka Slovenska ako cieľovej krajiny sa teda komparovala<br />
so zovšeobecneným priemerom, resp. referenčnou hodnotou.<br />
Navrhnutá metodika má však niekoľko nedostatkov. Nedokáže určiť<br />
a neberie do úvahy bod nasýtenia, kedy by po jeho dosiahnutí každé ďalšie<br />
zvýšenie hustoty ubytovacích kapacít znehodnotilo primárnu ponuku<br />
87
Change language