Sestava 1 - Vysoká škola obchodní v Praze

cestovného ruchu cieľového miesta a znížilo tak jeho atraktívnosť. Rovnako
môže viesť k mylným záverom, že atraktívnosť cieľového miesta cestovného
ruchu sa zvýši rastom počtu ubytovacích kapacít. To je možné len
za predpokladu zlepšenia dopravnej dostupnosti, spoločenských predpokladov
pre rozvoj cestovného ruchu, primárnej i sekundárnej ponuky cieľovej
krajiny.
Atraktívnosť Slovenska a Českej republiky podľa ekonomického prístupu
sa s ohľadom na dostupnosť informácií a zameranie na vybraný
cieľový trh hodnotila na základe počtu návštevníkov a ich prenocovaní
v ubytovacích zariadeniach. Navrhnutý ukazovateľ (koeficient atraktívnosti)
vyjadruje, koľko percent z celkovej populácie cieľového trhu navštívi
cieľové miesto, resp. aká časť z nich v cieľovom mieste ročne uskutoční
jedno prenocovanie. Porovnáva skutočnú návštevnosť cieľového miesta
s potenciálnou návštevnosťou s ohľadom na veľkosť cieľového trhu. Kvôli
nedostupnosti údajov nezohľadňuje počet obyvateľov cieľového trhu,
ktorí sa cestovného ruchu v danom období (z ekonomických, zdravotných,
rodinných alebo iných dôvodov) vôbec nezúčastnili, resp. ani obyvateľov,
ktorí sa v navštívenom cieľovom mieste ubytovali u priateľov a známych
alebo ktorí sa v ňom neubytovali vôbec (navštívili ho počas poznávacieho
zájazdu viacerých cieľových miest).
Prepojiť geografický a ekonomický prístup ku skúmaniu atraktívnosti
cieľového miesta nebolo možné, nedovolil to charakter hodnotených ukazovateľov.
Za určité prepojenie by sa však mohol považovať ukazovateľ využitia
kapacít ubytovacích zariadení daným cieľovým trhom, ktorý hovorí
o tom, do akej miery sa ponuka využila dopytom. V rokoch 2000 až
2008 využili návštevníci z frankofónnych krajín na Slovensku ubytovaciu
kapacitu v priemere len na 0,10 %, v Česku na 0,22 %, čo je v obidvoch
prípadoch málo.
Pri skúmaní atraktívnosti vybraných cieľových miest na základe prezentačného
prístupu sa zvolil odlišný postup ako použil Formica [1], ktorý
hodnotil, koľko činiteľov ponuky bolo uvedených v hodnotených knižných
turistických sprievodcoch. V snahe dosiahnuť porovnateľnosť s perceptívnym
prístupom sa analyzovalo, do akej miery sú Slovensko a Česká republika
prostredníctvom vybraných nositeľov informácií prezentované ako príťažlivé
cieľové krajiny. Skúmali sa pritom identické kritériá ako pri
perceptívnom prístupe a komparovala sa skutočná prezentácia krajín v zahraničí
s ideálnou prezentáciou atraktívnej cieľovej krajiny cestovného ruchu.
Za relevantných nositeľov informácií sa označili webové stránky, knižní
turistickí sprievodcovia a propagačné materiály národných
marketingových organizácií vo francúzskom jazyku. Od ostatných jazykových
mutácií (nemeckej, holandskej), ktoré sa používajú vo frankofónnych
krajinách sa abstrahovalo. Predpokladalo sa, že obsah informácií sa v jednotlivých
jazykoch nemení. Analyzoval sa pritom len obsah tých webových
stránok, ktoré sa po zadaní vybraných kľúčových slov zobrazili prostredníctvom
internetového vyhľadávača Google na prvých dvadsiatich miestach.
Výsledky každého vyhľadávania sú však iné, a preto sú aktuálne len pre da-
88