11.11.2013 Views

KOZMA GÁBOR

KOZMA GÁBOR

KOZMA GÁBOR

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

K O N T E X T S L O B O D Y V O F I L O Z O F I I JOHNA RA W L S A A MICHA E L A N O V A K A<br />

majú zaistiť rovnaké politické slobody a sloboda myslenia. V druhom prípade ide<br />

o schopnosť mať koncepciu dobra, ktorá sa obyčajne spája s komprehenzívnou<br />

náboženskou, filozofickou či morálnou doktrínou a týka sa uplatňovania síl praktického<br />

rozumu občanov pri formovaní, revidovaní a uskutočňovaní takýchto koncepcií. Sloboda<br />

svedomia a sloboda spolčovania majú tejto schopnosti zaistiť možnosť slobodného a<br />

informovaného uplatnenia. Zostávajúce základné slobody sú podpornými slobodami,<br />

pretože pomáhajú náležite zaručiť horeuvedené základné slobody. 11<br />

Ani jedna zo základných slobôd však nie je absolútna. V konkrétnych prípadoch sa<br />

tieto slobody môžu dostať do rozporu, a preto ich požiadavky sa musia upraviť tak, aby<br />

spolu tvorili jednu koherentnú schému slobôd. 12 Nie je potrebné, aby konečne nastavená<br />

schéma poskytovala každú základnú slobodu rovnako. Ide skôr o to, že nech už sú tieto<br />

slobody nastavené akokoľvek, všetkým občanom sa táto konečná schéma musí zaistiť<br />

rovnako. 13<br />

2. Novakovo chápanie slobody<br />

Ako už bolo uvedené, Rawlsov pojem slobodnej osoby je výhradne politický. Novak chápe<br />

osobu aj metafyzicky a tento koncept osoby tvorí základ pre celú jeho argumentáciu.<br />

Osoba sa podľa Novaka vyznačuje troma základnými črtami: schopnosťou reflexie,<br />

slobodnej voľby a tvorivosťou. Tieto rysy osoby sú obrazom Boha-Stvoriteľa v človeku,<br />

ktorý je nekonečným intelektom, nekonečnou láskou a žriedlom nekonečnej tvorivosti. 14<br />

Novak chápe slobodu ako usporiadanú slobodu. Táto je v protiklade s libertinizmom<br />

a každou inou neusporiadanou formou slobody, ktorá predpokladá „slobodu konať kto čo<br />

chce“. Sloboda neriadená rozumovou úvahou a následnou voľbou znamená v skutočnosti<br />

otroctvo. Je nevyhnutné dosiahnuť slobodu sebazdokonaľovaním, rozvíjaním schopnosti<br />

reflexie a voľby. Sebazdokonalenie možno dosahovať postupným nadobúdaním kontroly<br />

nad svojimi žiadostivosťami, vášňami, vrtochmi a nevedomosťou. Cnosť je podmienkou a<br />

ochrankyňou slobody. 15<br />

Novak poukazuje na potrebu rozlišovať medzi chápaním slobody v tradícii<br />

kontinentálneho rímskeho práva a v tradícii angloamerického práva (common law).<br />

V bežnom jazyku kontinentálnej Európy sloboda znamená „všetko, čo nie je zakázané“.<br />

V tomto horizonte sa sloboda a zákon chápu ako protiklady: na jednej strane sú prikázané<br />

a zakázané veci, na druhej strane tie veci, ktoré nespadajú pod zákon a vo vzťahu ku<br />

ktorým je človek slobodný. Angloamerická koncepcia (whigovská koncepcia) je celkom<br />

odlišná. Tu sa sloboda chápe ako vnútorný zákon. Pochopiteľnosť slobodného činu sa<br />

odvodzuje od rozumu, zákona, povinnosti a správne sformovaného svedomia. Nie je to<br />

teda sloboda od zákona, ale sloboda pod zákonom. 16<br />

11<br />

Porov. RAWLS (2007): 175-176.<br />

12<br />

Porov. RAWLS (2007): 164.<br />

13<br />

Porov. RAWLS (2007): 173-174.<br />

14<br />

Porov. NOVAK (1993): 171, 232.<br />

15<br />

Porov. NOVAK (1996): 22.<br />

16<br />

Porov. NOVAK (1993): 93.<br />

Györgyiné Koncz Judit – Kozma Gábor: Tudományra nevelve, Gerhardus Kiadó, Szeged, 2011. 41

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!