VARIA X - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

tento tvar D motivovaný P využil len v jednom ŽM: Uèi e¾ u Ïurèo+u, ale s
predložkou u.
P ako FÈ ŽM je motivované úradným P nosite¾a ŽM alebo niektorého rodinného
príslušníka. Z morfologického h¾adiska ide o subst. alebo adj. pri priamom
i opisnom pomenovaní v nom.: Bartko, Vaskí, Beòo+u sin, Duchonkin
za , Emilova Bartkova sestra, Vaškova mama. V opisných ŽM môžu ma tvar
gen.: starého Mihalovièa do¾òom mline vnuk, Ièa Bartku žena, Katki Košovej
muš, Lomòíckej muš. Jedno P malo tvar lokálu: He¾ena Petruseje po Vilovi
Besedovi.
P v PM bez akéhoko¾vek znaèenia znamená, že v ŽM sa používa jeho nezmenená
úradná podoba, teda ako FÈ ŽM sa utvoril nulovým antropoformantom
(AF). Úradná forma P sa využíva hlavne na pomenovanie v triede ženatých
mužov a celkovo mužských nosite¾ov. Na pomenovanie ženských nositeliek sa
používa úradná forma P s prechy¾ovacou príponou -ová: Francka Jaseno+ucová,
Uèitelka Šlabiarová, príp. ženské P odvodené od mužského adj. tvaru so zakonèením
na -á: Vaská, ¼achká, Tàòená, Kusá alebo na -cká: Lomòícka, Domaòická,
využíva ove¾a menej, frekventovanejší je živý prechy¾ovací AF -ka, ktorý
môže ma maritonymický (Viola Kohútová – Viola Kohútka) alebo patronymický
(Anna Žiaková – Anka Hagarka) vz ah. Ïalší jazykový rozbor, pri ktorom
by sme vychádzali zo slovotvornej štruktúry východiskového slova, je
z h¾adiska vytvorenia FÈ P irelevantný, pretože ako FÈ vznikol nulovou afixáciou.
v špicatej zátvorke v PM znamená, že FÈ P je síce motivovaný úradným
P, ale je formálne pozmenený. Môže ís napr. aj o inú výslovnos hlásky,
napr. l sa vyslovuje ako mäkké ¾ aj v prípadoch, keï nestojí pred mäkèiacou
samohláskou, napr. Šlabiar, Šlabjar – Š¾abiar, Dolník – Do¾òík, Do¾òíková,
Do¾òíkeje, Hlboèán – H¾boèan-eje, Lupták – ¼upták, Vrtel – Vr e¾. Vyskytla sa
aj opaèná situácia, keï na mieste pred mäkèiacou samohláskou malo by pod¾a
spisovnej výslovnosti mäkké ¾, vyslovuje sa l: Hlinka – Hlinka. Príliš sa mäkèí
napr. i spoluhláska n: Mazán – Mazáò, Mazáòová, Mazáòeje. Dos èasto ide
len o zmenu dåžky, pravdepodobne pre lepšiu výslovnos , napr. úradné P je
Lomnický s krátkym i, lebo toto P vzniklo pravdepodobne z toponyma, a to èasti
obce s názvom Lomnica, kedysi samostatná dedina, ktorá sa nachádza asi 8 –
10 km od DNV. V ŽM má toto P zmenenú dåžku: Lomòícki, Lomòíckich. Podobných
príkladov je viac: Hlboèán – H¾boèan-eje, Tileš – Tíleš, Tíleška, Hanúska
– Hanuska, niekedy k formálnej i významovej zmene dopomôže napr.
i znelostná asimilácia: Fusík – Fúzik, Fúzièka. Dlhé P sa skracujú: Ungerer –
Unger, Ungereje, ažko vyslovite¾né skupiny hlások sa zjednodušujú vynechaním
niektorej hlásky: Paulïura – Pa+uïura, Pa+uïureje, niekde sa naopak
vkladajú: Kiaba – Kijaba, inde zase zamieòajú: Ptáèek – Ftáèek (èeský tvar sa
logicky vyslovuje tiež s f, neutralizácia f – v: fták – vták), Andrus – Ambrus,
Slomkowská – Slavko+uská. Z náreèových znakov sa ešte zachovala napr. metatéza:
Uhlár – Uhrial-eje, Uhria¾-eje.
153