VARIA X - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
VARIA X - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
VARIA X - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
tento tvar D motivovaný P využil len v jednom ŽM: Uèi e¾ u Ïurèo+u, ale s<br />
predložkou u.<br />
P ako FÈ ŽM je motivované úradným P nosite¾a ŽM alebo niektorého rodinného<br />
príslušníka. Z morfologického h¾adiska ide o subst. alebo adj. pri priamom<br />
i opisnom pomenovaní v nom.: Bartko, Vaskí, Beòo+u sin, Duchonkin<br />
za , Emilova Bartkova sestra, Vaškova mama. V opisných ŽM môžu ma tvar<br />
gen.: starého Mihalovièa do¾òom mline vnuk, Ièa Bartku žena, Katki Košovej<br />
muš, Lomòíckej muš. Jedno P malo tvar lokálu: He¾ena Petruseje po Vilovi<br />
Besedovi.<br />
P v PM bez akéhoko¾vek znaèenia znamená, že v ŽM sa používa jeho nezmenená<br />
úradná podoba, teda ako FÈ ŽM sa utvoril nulovým antropoformantom<br />
(AF). Úradná forma P sa využíva hlavne na pomenovanie v triede ženatých<br />
mužov a celkovo mužských nosite¾ov. Na pomenovanie ženských nositeliek sa<br />
používa úradná forma P s prechy¾ovacou príponou -ová: Francka Jaseno+ucová,<br />
Uèitelka Šlabiarová, príp. ženské P odvodené od mužského adj. tvaru so zakonèením<br />
na -á: Vaská, ¼achká, Tàòená, Kusá alebo na -cká: Lomòícka, Domaòická,<br />
využíva ove¾a menej, frekventovanejší je živý prechy¾ovací AF -ka, ktorý<br />
môže ma maritonymický (Viola Kohútová – Viola Kohútka) alebo patronymický<br />
(Anna Žiaková – Anka Hagarka) vz ah. Ïalší jazykový rozbor, pri ktorom<br />
by sme vychádzali zo slovotvornej štruktúry východiskového slova, je<br />
z h¾adiska vytvorenia FÈ P irelevantný, pretože ako FÈ vznikol nulovou afixáciou.<br />
v špicatej zátvorke v PM znamená, že FÈ P je síce motivovaný úradným<br />
P, ale je formálne pozmenený. Môže ís napr. aj o inú výslovnos hlásky,<br />
napr. l sa vyslovuje ako mäkké ¾ aj v prípadoch, keï nestojí pred mäkèiacou<br />
samohláskou, napr. Šlabiar, Šlabjar – Š¾abiar, Dolník – Do¾òík, Do¾òíková,<br />
Do¾òíkeje, Hlboèán – H¾boèan-eje, Lupták – ¼upták, Vrtel – Vr e¾. Vyskytla sa<br />
aj opaèná situácia, keï na mieste pred mäkèiacou samohláskou malo by pod¾a<br />
spisovnej výslovnosti mäkké ¾, vyslovuje sa l: Hlinka – Hlinka. Príliš sa mäkèí<br />
napr. i spoluhláska n: Mazán – Mazáò, Mazáòová, Mazáòeje. Dos èasto ide<br />
len o zmenu dåžky, pravdepodobne pre lepšiu výslovnos , napr. úradné P je<br />
Lomnický s krátkym i, lebo toto P vzniklo pravdepodobne z toponyma, a to èasti<br />
obce s názvom Lomnica, kedysi samostatná dedina, ktorá sa nachádza asi 8 –<br />
10 km od DNV. V ŽM má toto P zmenenú dåžku: Lomòícki, Lomòíckich. Podobných<br />
príkladov je viac: Hlboèán – H¾boèan-eje, Tileš – Tíleš, Tíleška, Hanúska<br />
– Hanuska, niekedy k formálnej i významovej zmene dopomôže napr.<br />
i znelostná asimilácia: Fusík – Fúzik, Fúzièka. Dlhé P sa skracujú: Ungerer –<br />
Unger, Ungereje, ažko vyslovite¾né skupiny hlások sa zjednodušujú vynechaním<br />
niektorej hlásky: Paulïura – Pa+uïura, Pa+uïureje, niekde sa naopak<br />
vkladajú: Kiaba – Kijaba, inde zase zamieòajú: Ptáèek – Ftáèek (èeský tvar sa<br />
logicky vyslovuje tiež s f, neutralizácia f – v: fták – vták), Andrus – Ambrus,<br />
Slomkowská – Slavko+uská. Z náreèových znakov sa ešte zachovala napr. metatéza:<br />
Uhlár – Uhrial-eje, Uhria¾-eje.<br />
153