VARIA X - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

mesta. S týmto faktom súvisel i nedostatok východoslovenskej inteligencie,
buržoázie a meštianstva.
V dôsledku spomínaných faktorov (izolovanos , nehomogénnos územia,
neexistencia kultúrneho a hospodárskeho centra), ale aj mnohých iných je vývin
slovenského jazyka na tomto území do istej miery nekonzistentnejší než
v ostatných èastiach Slovenska.
2. Rovnako ako na západe a strede Slovenska sa i na východe vytvára kultúrny
jazyk (kultúrna slovenèina) 2 vo svojom osobitnom krajovom variante –
kultúrnej východoslovenèine. Prvý súvislý jazykový prejav z východoslovenskej
oblasti je doložený z konca 15. storoèia. Širší a kontinuitnejší výskyt písomností
sa však zaèína až od 16. storoèia. Od polovice 18. storoèia sa vyskytovali
aj tlaèené texty písané kultúrnou východoslovenèinou (napr. východoslovenské
kalvínske tlaèe). Zo štylistického h¾adiska sa kultúrna slovenèina najèastejšie
uplatòovala v administratívnom štýle (dokumentárne žánre) a epištolárnom
štýle (oficiálne, ale aj súkromné listy).
Jazyková stavba kultúrnej východoslovenèiny nie je celkom jednotná a do
znaènej miery odráža stavbu východoslovenských náreèí. V tomto geografickom
variante kultúrneho jazyka sa èasto paralelne ved¾a seba nachádzali jazykové
prvky striktne náreèové, ale aj prvky, ktoré sa od náreèia vedome dištancovali.
Na základe rozborov textov z tohto obdobia je dokázate¾ný kontakt a vplyv
èeského a po¾ského jazyka na kultúrnu východoslovenèinu, ale aj vplyv ostatných
variantov kultúrnej slovenèiny (kultúrna západoslovenèina a kultúrna stredoslovenèina).
3. Nie inak je tomu aj v texte listiny z roku 1865. 3 V tejto èasti príspevku sa
pokúsime struène charakterizova obsahovú stránku listiny. Citácie pochádzajúce
zo skúmaného historického textu oznaèujeme kurzívou.
3.1. V listine sa uvádza, že bola vydaná obcou Matejovce (dnes Matejovce
nad Hornádom) 26. mája 1865. Obyvatelia obce (respektíve obecné spoloèenstvo,
volená obec, obecná rada – Gmina) v nej žiadajú ve¾komožného pána 4
o dokonèenie komasácie 5 .
2
Kultúrny jazyk definujeme ako nekodifikovanú nadnárodnú formu slovenského
jazyka, ako jazykový predspisovný útvar, ktorý používa daná spoloènos na svoje spoloèné
kultúrne a spoloèenské ciele. Nejde teda o bežné dorozumievanie, ale hlavne o úkony,
ktoré sú pre danú spoloènos ako celok charakteristické. Kultúrny jazyk bol takmer výluène
využívaný v oficiálnom styku (náuèný, administratívny a umelecký štýl) a až do
18. storoèia mal iba písomný charakter.
3
Štátny oblastný archív v Levoèi, Krajský súd v Levoèi, komerèné spisy, Matejovce.
Kompletný diplomatický prepis listiny uvádzame v prílohe.
4
Pravdepodobne ide o Napoleona Máriássyho, rod Máriássyovcov totiž vlastnil
Matejovce od 17. storoèia.
5
„Komasácia – sce¾ovanie pozemkov rozptýlených v chotári obce do kompaktného
pozemkového celku s cie¾om hospodárnejšie obrába a využíva pôdu. Prvé väèšie pokusy
sa uskutoènili poèas realizácie urbárskej regulácie Márie Terézie, pokraèovali aj
233