VARIA X - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

v oblasti vedy, ekonomiky, obchodu, trhu a bankovníctva, nehovoriac už o tom,
že aj kultúrno-spoloèenské reálie anglofónneho sveta denne prenikajú do nášho
bežného života. Koniec storoèia, resp. tisícroèia (okrem rozsiahlych, najmä spoloèensko-politických
zmien v strednej a východnej Európe) charakterizuje informaèná
explózia. Pre súèasný stav v médiách je charakteristická internacionalizácia
vyjadrovania. Slová cudzieho pôvodu nám však môžu niekedy spôsobi
problémy s porozumením, s identifikáciou grafickej a zvukovej podoby výrazov
a ažkosti sa znásobujú najmä, keï chceme dané výrazy aktívne používa
. Nemožno obís ani citlivos používate¾ov slovenského jazyka na výslovnostnú
stránku reèi a s tým spätú možnú kritiku, prípadne aj výsmech pri nekorektnej
výslovnosti.
Ve¾ký vplyv nadobudla americká angliètina najmä po druhej svetovej vojne,
v dôsledku èoho k nám preniká mnoho anglicizmov (apelatív i proprií). Tie
možno rozdeli do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria internacionalizmy gréckeho
a latinského pôvodu, ktoré sa do nášho jazyka, ale aj do iných jazykov
dostali cez angliètinu. Sú to väèšinou termíny z rôznych odborných oblastí,
ktoré súvisia so svetovým jazykovým procesom, spôsobeným rozvojom moderných
technológií. K tejto skupine patria aj tzv. anglosémantizmy (konferencia
už nie je len zhromaždenie vedeckého typu, ale pod¾a angl. conference aj
kolektívna inštitúcia (Konferencia biskupov Slovenska) alebo oddelenie v športovej
sú aži (východná konferencia NHL) (Horecký, 1999)), ktoré prispievajú
k polysémickosti existujúcich lexém a pre používate¾ov jazyka predstavujú jeden
z najmenej nápadných vplyvov jedného jazyka na druhý (Markowski, 1999).
Druhú skupinu tvoria vlastné anglicizmy, ktoré sa taktiež vyznaèujú povahou
internacionalizmov, keïže prenikli do mnohých, èasto nepríbuzných jazykov,
v ktorých existujú v modifikovanej podobe (líder, spíker, tínedžer, manažér a i.).
Vlastné anglicizmy, pozostávajúce vo ve¾kej miere z jednoslabièných a dvojslabièných
slov, sa v gramatickom systéme prijímajúceho jazyka (v našom prípade
slovenèiny) rýchlo adaptujú. Hoci samy „prichádzajú“ bez flexií, zväèša
sa ¾ahko integrujú do derivaèného a konjugaèného systému flektívneho jazyka.
Okrem toho, mnohí „zástancovia“ angliètiny ako medzinárodného jazyka vyzdvihujú
jej ve¾ký podiel grécko-latinských, francúzskych a, samozrejme, germánskych
elementov, èím predstavuje prirodzený a v európskom kontexte prijate¾ný
medzinárodný jazyk, keïže sa žiaden umelý jazyk, ktorý by na tento
úèel slúžil, neujal. Navyše angliètina je pomerne otvorená prijímaniu cudzích
slov a práve prostredníctvom nej sa do iných jazykov, vrátane slovenèiny, dostali
aj mnohé exotizmy. Dodajme, že pri „obhajobe“ angliètiny sa èasto argumentuje
jej pomerne „jednoduchou“ gramatikou. Zatia¾ èo „odporcovia“ jej
medzinárodného statusu upozoròujú na nebezpeèenstvo „pohltenia a vytláèania“
národných jazykov.
Aj napriek zjednodušenej reprodukcii tohto napätia nezanedbate¾ný problém
tu spôsobuje výrazná asymetria medzi anglickou ortoepiou a ortografiou.
Anglický pravopis je založený na historickom princípe, kde zvuková a písomná
255