VARIA X - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

kov používaných v Èechách. Je to rukopisný slovník Klena Rozkochaného –
slovenského spisovate¾a neznámeho rodiska (Slovenský kalendár, 1879, s. 45).
Pod¾a iných prameòov slovné spojenie „klen rozkochaný“ oznaèuje všeobecné
pomenovanie – nie osobné meno. Slovník je známy aj pod názvom Rajhradský
slovník (Otto XIV, 1899, s. 360). Obsahuje 3485 latinských slov s pridaným
významom èesko-slovenským. Zmienku si zasluhuje skutoènos , že pôvodca
slovníka udáva v tomto diele slovenské varianty latinských planét. Napr. Mercurius
– Dobropán, Mars – Smrtonoš, Jupiter – Králomoc, Saturnus – Hladolet...
Na rozdiel od gramatík, z ktorých boli známe a používané vydania Alvarezovej,
Donátovej a Melanchtonovej gramatiky tak v Uhorsku, ako aj v èeských
krajinách, pokia¾ ide o slovníky èi slovníkové súpisy, používali sa tie, ktoré
mali uhorskú (maïarskú), prípadne niektorú slovanskú interpretáciu. Sekundárne
pramene uvádzajú napr. Nomenclaturu anonymného pôvodcu vydanú vo
Viedni roku 1568, ku ktorej bola zásluhou Gabriela Pesthiho pripojená maïarská
interpretácia. Po celom Uhorsku bola rozšírená aj latinsko-maïarská Nomenklatura,
ktorú pred rokom 1576 napísal pre svojich žiakov vynikajúci profesor
kolégia v Šárošpataku – Basilius Fabricius Szikszai. Tento slovník bol
neskôr vydaný pod názvom Dictionarium Latino-Ungaricum a v roku 1592 bol
rozšírený o nemeckú interpretáciu. Uhorskú interpretáciu obsahoval aj slovník
Ambrosia Celepina vydaný v Lyone v roku 1587. Tento mal tiež viacero vydaní
(Karabínová, 1997, s. 40 – 41). Zmienky o používaní tzv. Rajhradského slovníka
(èi slovníka Klena Rozkochaného) na území Slovenska alebo Uhorska všeobecne
sa však v literatúre nevyskytujú.
Okrem gramatického, prozodického èi slovníkového diela treba ešte spomenú
aj prekladate¾ské dielo – a to úèas Pavla Jesenia – zrejme príbuzného
slávneho lekára Jána Jesenia, èlena rodiny Jesenských z Horného Jesena, ktorý
bol èlenom Jednoty Bratskej a spolu s tímom jej najvzdelanejších odborníkov
sa podie¾al na preklade kníh Starého zákona Kralickej Biblie. Vytvorili tak
majstrovské dielo – vrchol prekladate¾ského úsilia slovanských národov –
a svojimi výkladovými poznámkami sa prihlásili k svetovej reformácii. Táto
Biblia vyšla v šiestich zväzkoch v rokoch 1579 – 1594 a nepriamo pôsobila ako
podnecovate¾ kultúrneho úsilia slovenských evanjelikov, ktorí sa v snahe obráni
svoje postavenie v období nastupujúcej rekatolizácie zbližujú s èeskými
evanjelikmi. U slovenských evanjelikov v tomto období vzrastá úcta k èeskému
jazyku, jazyk Kralickej Biblie sa prijíma ako jeho normalizované znenie, vzniká
vedomie o jazykovej a neskôr aj národnej jednote èeskoslovenskej (Pauliny,
1966, s. 53). Historický, kultúrny a náboženský význam Kralickej Biblie je teda
pre Èechy, Moravu i Slovensko nesporný.
Spomenutí autori a ich dielo je dôkazom, že väzby medzi Slovenskom
a Èechami na poli vzdelania a kultúry existovali už v dávnej minulosti. Že zo
Slovenska prichádzali na èeské územie tvoriví ¾udia, ktorí na domácej pôde
azda pre nedostatok príležitostí nenašli uplatnenie, ale svoje nadanie mohli na-
38