VARIA X - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Básnická licencia u Jána Bocatia sa vyskytuje v prípustnej miere. Otázkou
zostáva, èi sa tieto prípady vyskytujú aj u iných slovenských humanistických
básnikov, alebo ide iba o licenciu Bocatiovu. Toto však nebolo predmetom môjho
výskumu.
Práce slovenských autorov pôsobiacich v Èechách používané
pri výuèbe jazyka v období humanizmu
Angela Škovierová
Slavistický kabinet SAV, Bratislava
O spoloènej kultúrnej (literárnej) minulosti Èechov a Slovákov poskytuje
najstaršia história dostatoèné množstvo dôkazov. Náboženské a kultúrne tradície
sú predurèené už spoloènou Ve¾komoravskou ríšou. Vzájomné pôsobenie
pretrvávalo v období náboženských hnutí, ktoré vznikli v Èechách a šírili sa na
naše územie (husiti, bratríci) a poèas feudálnych povstaní (napr. protihabsburský
odboj G. Bethlena a jeho pomoc èeskému stavovskému povstaniu).
Politické dianie a na òom závislé hospodárske pomery prinášali so sebou
migráciu obyvate¾stva odrážajúcu sa vo všetkých sférach života ¾udí, teda aj
v literatúre, písomníctve a vydávaní kníh slovenských autorov na iných územiach.
V období humanizmu je úèas slovenských vzdelancov na formovaní
èeského kultúrneho a literárneho života nesporná. Svojimi dielami (vydanými
èi už na území Èiech, Moravy alebo Slovenska) to dokazujú takí autori ako
napr. Ján Jesenius, Martin Rakovský, Pavel Kyrmezer èi Vavrinec Benedikt
Nedožerský a iní.
Prudký rozvoj vied v období humanizmu bol úzko spätý s rozvojom školstva
– zakladaním gymnázií a univerzít. Tento vývoj samozrejme neobišiel ani
Slovensko. (V roku 1539 vzniklo gymnázium v Bardejove, 1543 v Levoèi, Bánovciach,
Žiline a Trenèíne, v roku 1540 v Štiavnici, Ružomberku, Mošovci,
Hlohovci, v roku 1550 v Kremnici, ¼ubietovej, Prešove, v Košiciach roku 1557,
v Kežmarku roku 1558, v Novej Vsi, Šoproni, Rožòave 1565 a i.). Zakladali sa
gymnáziá, avšak chýbala univerzita.
Druhým významným faktorom objavujúcim sa popri humanizme a renesancii
bola reformácia. Na Slovensku bola síce štátom uznaná jedine katolícka cirkev,
no poèet protestantov narastal. Cisár Maximilián II. neprial síce radikálnejším
smerom (kalvínom, zwingliánom a novokrstencom), ale k stúpencom augsburského
vyznania si poèínal celkom znášanlivo. Evanjelická cirkev chránená aj
stavmi sa pomaly organizovala. Všeobecne v Uhorsku, ale najmä na Slovensku
narastal poèet jej farností. Ich kazatelia boli ordinovaní vo Wittenbergu, Vrati-
34