VARIA X - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

uèebníc vôbec (v troch stupòoch výuèby zahàòala náuku o slovných druhoch –
ich skloòovaní a èasovaní, syntax a ukážky textov antických autorov – Cicerona,
Vergilia, Senecu...), evanjelické školy uprednostòovali latinskú gramatiku
Philippa Melanchtona (keïže Melanchton bol ve¾kým priaznivcom Martina
Luthera) Compendium Grammaticae Latinae, ktorá vo svojom rozšírenom lipskom
vydaní z roku 1552 v èasti venovanej latinskej syntaxi zahàòa popri gramatických
pravidlách na ilustráciu aj citáty z diel antických básnikov, dramatikov
a prozaikov. Autor tejto uèebnice pripojil príklady z Ovídia, Horatia a Vergília
aj pri objasòovaní jednotlivých metier v prozódii. Ob¾úbenou na slovenských
školách bola aj humanistická gramatika Joanna Rhenia Compendium latinae
grammaticae, z ktorej bolo známych okolo desa vydaní (Karabínová,
1997, s. 30).
Humanistické štúdium „ad fontes“ predpokladalo vzdelanie nielen v latinèine,
gréètine, ale aj v hebrejèine (Frimmová, 1997, s. 78). A práve hebrejèinu
prednášal na Karlovej univerzite Slovák – rodák z Nemeckej ¼upèe – Daniel
Basilius. Daniel Basilius vydal v Prahe roku 1618 aj hebrejskú gramatiku –
Principiorum linguae hebraicae. Gramatika nie je úplná. Chýba jej tvaroslovie
a vetná skladba. Kniha sa zaèína objasnením èítania a písania v hebrejskom jazyku,
pokraèuje hláskoslovím obsahujúcim základný výklad o samohláskach,
o ich znakoch a ich spájaní, ïalej o spoluhláskach a prízvukoch. Nasleduje èas
hebrejského èítania, obsahuje predovšetkým praktické ukážky z biblických textov
zo Starého zákona. Sprievodné slová a vysvetlenia sú v latinskom jazyku, príklady
sú so simultánnym prekladom do latinèiny. Preberaná látka je roztriedená
ve¾mi preh¾adne a zrozumite¾ne (Frimmová, 1997, s. 79).
Azda najvýznamnejším autorom èeskej gramatiky z tohto obdobia je Slovák
Vavrinec Benedikt Nedožerský, ktorý svoju gramatiku s názvom Grammaticae
bohemicae ad leges nathuralis methodi conformatae et notis, numerisque
illustratae ac distinctae libri duo vydal v Prahe roku 1603 pod¾a vzoru gramatiky
Filipa Melanchtona a Petra de la Ramée. Nedožerský venoval svoju gramatiku
mládeži èeskej, moravskej a slovenskej. V predhovore uvádza princíp svoj
i každého dobrého gramatika, že totiž pravidlá treba prebera od tých, ktorí
hovoria a píšu, teda z reèi živej – z najrýdzejších prameòov. V tom istom predhovore
autor napomína Slovákov, aby používali èeské knihy, že nemusia pri
tom zabúda na svoj jazyk, vyèíta im, že zanedbávajú vzdelanie a nepestujú
materinský jazyk. Nedožerského gramatika sa delí na èas etymologickú a èas
syntaktickú, rovnako ako latinské gramatiky, na ktorých základe je zostavená.
Úvodnú èas tvorí pojednanie o ortografii, ïalej sú v 48 krátkych kapitolách po
latinsky obsiahnuté pravidlá doplnené èeskými vysvetlivkami a poznámkami.
V gramatike si všíma aj rozdiely medzi èeštinou a slovenèinou (Winter, 1899,
s. 560 – 561).
Už vyššie bolo spomenuté, že súèas ou vyuèovania gramatiky bola aj prozódia
– náuka o melódii, kvantite, prízvuku a rytme reèi. Vavrinec Benedikt
Nedožerský je aj autorom prvého systému èeskej èasomernej prozódie. V roku
36