SLOVENSKÁ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

jazyka sú spisovné normy — u nás normy spisovnej slovenčiny, v javiskovej
reči aj normy slovenskej spisovnej výslovnosti.
15. Z univerzálnosti javiskovej reči vyplýva, že sa z nej nemôžu apriórne
vylúčiť nijaké jazykové formy a prostriedky, kým nenarúšajú súhru obsahu
a formy a kým plnia nezastupiteffnú funkciu. No základom našej javiskovej reči
môže byť iba spisovná slovenčina.
16. U nás sa doteraz nevypracovali taký útvar verejného rečového styku, ktorý
by pllnil aj funkciu spisovného jazyka a ktorý by sa mohol stať novým základom
pre slovenskú javiskovú reč.
Súhlasím s hodnotením súčasného stavu J. Kačalom na konferencii o jazykovej
kultúre a jazykovej politike r. 1984: Nateraz u nás nepôsobia také
činitele, ktoré by pojem spisovného jazyka v stratifikácii národného jazyka
Slovákov posúvali na vedľajšiu koľaj. Koncepcia tzv. štandardu nemá oporu
v dnešnej slovenskej jazykovej situácii.
V. Zo strany divadelných pracovníkov sa opakovane reklamuje voľnosť
v tzv. umeleckom narúšaní noriem spisovnej slovenčiny. Usudzujeme, že
táto voľnosť má korene v subjektivizme a alibizme ako ospravedlnenie osobných
nedostatkov, napr. evidentnej neznalosti spisovných noriem a preukázateľne
nízkej technickej úrovne reči. Narúšanie (resp. porušovanie) jazykových
noriem nemôže byť metódou umeleckej tvorby. Porušovanie jazykových
noriem sa v usporiadanej spoločnosti nevyhnutne chápe ako porušovanie
hocijakých iných noriem — ako konflikt individuálneho alebo skupinového
so sociálnym a celospoločenským. Pokiaľ by šlo iba o akési jazykové
ózvláštňovanie alebo skôr o tvorenie istého napätia medzi normou a
zvoleným jazykovým prostriedkom, o jazykové charakterotvorné prostriedky,
platí tu potom aj zásada konsenzu medzi umelcom, umeleckým dielom
a adresátom: na obidvoch stranách sa to isté musí chápať a interpretovať
rovnako. A tu platí aj zákonitosť, že použité jazykové prostriedky sa vždy
chápu (ak ide o situáciu verejného styku) na pozadí platných jazykových
noriem verejného styku, u nás noriem spisovnej slovenčiny. Osobitné, príznakové
a individuálne (t. j. aj skupinové) jestvuje potiaľ, kým jestvuje
kontrast s neutrálnym, bezpríznakovým a sociálnym (celospoločenským).
Rozmazávaním neutrálneho sa rozmazáva aj osobitné, zvláštne a príznakové.
Komunikačná a umelecká interpretácia jazykových prostriedkov sa zakladá
na neutrálnom základe platných jazykových noriem, a to sú normy
spisovného jazyka, jeho štylistická stratifikácia, ktorá jestvuje v národnom
jazyku vôbec, čiže stratifikácia na spisovné a nespisovné útvary. Možnosť
ozvláštňovania javiskovej reči sa teda zvyšuje so zvyšovaním stability spisovnej
slovenčiny, s jasnosťou jej vzťahov k nespisovným útvarom. Dialektika
jazykového ozvláštňovania je taká, že implikuje posilňovanie plat-
/