SLOVENSKÁ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

K slovesu ísť patria aj niektoré ďalšie slovesá, ktoré sú utvorené slovotvornými
predponami zakončenými na samohlásku a, o, e, i alebo u.
Slovotvornou predponou na- je utvorené sloveso nájst. Tvar nájst ukazuje,
že tu nejde o mechanické spojenie predpony na- so slovesom ísť. Nastávajú
tu dve zmeny. Predpona na- sa predlžuje na ná-, okrem toho samohláska
í, ktorá je na začiatku slovesa ísť, sa mení na spoluhlásku. Treba tiež
uviesť, že sloveso nájsť je síce utvorené slovotvornou predponou na- od
slovesa ísť, ale svojím významom už nepatrí k slovesu ísť a odvodeninám
obísť, odísť, nadísť atď. Môžeme preto hovoriť o významovom osamostatnení
slovesa nájst.
Ďalším slovesom, ktoré sa tvorí od slovesa ísť pripojením slovotvornej
predpony končiacej sa na samohlásku a, je sloveso zájsť. Pri tomto tvorení
nastávajú rovnaké zmeny ako pri slovese nájsť, no na rozdiel od slovesa
nájsť sloveso zájsť nestratilo významovú súvislosť so slovesom ísť a s ostatnými!
odvodeninami.
Slovotvornou predponou do- sa od slovesa ísť tvorí predponové sloveso
dôjsť. Tu takisto nastáva predĺženie o na ô (alternácia o/ô) a dlhé í sa mení
na spoluhlásku. Sloveso dôjsť možno z hľadiska tvorenia pripojiť k slovesám
nájsť a zájsť (predĺženie predpony a nahrádzanie samohlásky í spoluhláskou
j). Taký istý prípad z hľadiska derivácie ako sloveso dôjsť je aj sloveso
pôjsť. O všetkých doterajších prípadoch možno povedať, že sa v nich dĺžka
zo začiatku základu prenáša na slovotvornú predponu.
Pripojením slovotvornej predpony pre- k slovesu ísť vzniká sloveso
prejsť. Predpona sa v tomto prípade nemení, ale samohláska í sa tu nahrádza
spoluhláskou j. Taký istý proces je aj v prípade použitia slovotvornej
predpony ne-: nejsť (záporná podoba k slovesu ísť). Tu je na mieste
otázka, prečo pri týchto slovesách predĺženie predpony nenastáva. Pri slovese
nejsť sú však niektoré osobitosti. V niektorých tvaroch sa spoluhláska
j nevyskytuje. V imperatíve slovesa nejsť sa používa tvar nejdi i neiď (Slovník
slovenského jazyka I, 1959), teda je tu tvar nejdi so spoluhláskou j, ale
aj tvar neiď. Výslovnosť slovesa nejsť ako neísť, podobne aj výslovnosť
tvarov nejdem, nejdeš atď. ako ňeiďem, ňeiďeš atď. sa pokladá za chybnú
(Kráľ, 1984, s. 108). Iba v spojení ísť či neísť sa používa pravopisná podoba
neísť s výslovnosťou s j, resp. i alebo í (Kráľ, 1984, s. 108, 376). Pretože tu
ide o postavenie zápornej podoby proti kladnej, predpokladáme, že sa častejšie
vyskytuje výslovnosť s í. V. Uhlár (1974, s. 338) poukázal na to, že
J. Skultétym proskribované tvary neide a neidem namiesto normovaných
tvarov nejde, nejdem prenikajú až do súčasnosti. Zotrvačnosťou, ako ďalej
píše, sa donedávna písalo aj v Cestovných poriadkoch CSD Vlak neide,
teraz sa uvádza Vlak nechodí.
Pripojením slovotvornej predpony pri- sa od slovesa ísť tvorí nové slo-