SLOVENSKÁ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Celoštátna štylistická konferencia
V dňoch 29.—31. januára 1986 sa v Bratislave konala celoštátna štylistická
konferencia, ktorú zorganizovala Katedra slovenského jazyka FF UK v Bratislave.
Zúčastnilo sa na nej viac ako 80 vedeckých praoovníkov a vysokoškolských
pedagógov a odznelo 51 referátov a komunikátov. Rokovanie otvorila
prorektorka Univerzity Komenského doc. PhDr. Eugénia Bajzíková, CSc,
vedúca Katedry slovenského jazyka FF UK.
Uvod bol venovaný problematike stavby a výstavby textu. Prednesené príspevky
potvrdili vysokú úroveň československej štylistiky. Názov referátu
K. Hausenblasa Lingvistika — textika — štylistika (delimitácia a kooperácia)
vystihoval) jeho obsah. Autor sa venoval vzájomnému vzťahu uvedených
disciplín a naznačil perspektívy ich rozvoja. J. M i s t r í k v intenciách svojej
Štylistiky rozvinul myšlienky o anatómii textu, pričom zdôraznil, že text treba
chápať ako výsledok, ale aj ako proces komunikácie. E. Bajzíková predniesla
príspevok Genéza teórie textu v slovenskej odbornej (literatúre. Zachytila
v ňom všetky dôležité práce v slovenskej vede venované teórii textu a otázkam,
ktoré s ňou súvisia. Teoretické úvahy o typológii textov tvorili obsah príspevku
J. Hoffmanovej, ktorý sa dotýkal aj textových vzorov. Funkciou opakovania
v textoch umeleckej literatúry sa zaoberala M. Patáková. Komunikačný
aspekt pri skúmaní textu uplatnila A. Macurová v príspevku o problémoch
komunikačného ustrojenia textu. D. Augustinská hovorila o koherencii
textu a S. Ondrejovič o empatii v texte. Triedenie jazykových
prostriedkov s tzv. nesémantickou komunikatívnou funkciou v hovorenom
texte obsahoval príspevok P. U h e r a. Na konferencii sa hovorilo aj o problematike
dialógu, resp. dialogického textu. Tieto otázky boli v centre pozornosti O.
Mulerovej a L. Rejmánkovej. H. Hrdličkova sa zaoberala využitím
nadväzovacích jazykových prostriedkov v detských textoch. Texty rozprávkových
rozhlasových hier sa stali východiskom komunikátu E. R í s o v e j
Výstavba textu v rozprávkových rozhlasových hrách. P. D u r č o hovoril o textovom
využití frazeologických jednotiek.
Najviac času sa na konferencii venovalo klasifikácii a charakteristike štýlov.
J. Chloupekvo svojom referáte Vyjadrovacie prostriedky funkčných štýlov
z hľadiska útvarovej charakteristiky sa dotkol aj problému prenikania nespisovných
prvkov do spisovných prejavov a závislosti použitých jazykových prvkov
od teritoriálneho faktora. J. K a č a 1 a vo svojom vystúpení Súčasná jazyková
situácia a umelecký štýl vyčlenil komunikačné sféry, na základe ktorých
je možné klasifikovať funkčné štýly. Charakteristika sféry sprostredkúvania
estetických zážitkov ho priviedla k stále otvorenému problému umeleckého štýlu.
Príspevok J. F i n d r u Invariantnost slohového významu nastolil problematiku
vzťahu systémovej a kontexovej štylistiky a fungovania prvkov s invariantnou
hodnotou, ktoré sa môžu stať súčasťou normy. J. Horeckýsav referáte
sústredil na rečnícky štýl, ale obsiahol pritom širší okruh otázok. Dominovala
v nich otázka klasifikácie funkčných štýlov (presnejšie úvah o nosnosti doterajšieho
chápania funkčných štýlov a samotného pojmu funkčný štýl) a náčrt teórie
jazykov a podjazykov. Rečnícky štýl z hľadiska redundancie sledovala M. F a-
zekašová. Štylistika a sémantika, ich prekrývanie a styčné body — to je
stručne vyjadrený obsah referátu V. Budovičovej. O tendenciách k intelektualzácii
a o sémantických a štylistických prostriedkoch jej realizácie ho-