SLOVENSKÁ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

ktorú, peknimi, nádherná] namiesto [musím, ňebívajú, národného, ktorú,
pekními, nádherná].
Podľa našich pozorovaní trvanie dlhých samohlások najčastejšie skracujú
poslucháči z Topoľčian a okolia, a to nielen v tých pozíciách, kde sa
kvantita nevyužíva funkčne (napr. v tvaroch prídavných mien, slovies,
zámen).
Dosť veľkým problémom je aj výslovnosť i-ových dvojhlások. Vieme, že
v dvojhláskach možno rozlíšiť dve po sebe nasledujúce časti. Obidve sú
krátke, ba prvý segment je v slovenských dvojhláskach o niečo kratší ako
druhý. Vo výslovnosti sa cez prvý segment dvojhlásky iba preklzneme k vrcholovej
časti k segmentu a, e, u. Je to teda plynulo sa meniaci krátky zvuk.
Prvý segment slovenských dvojhlások je aj menej zvučný a menej výrazný,
čiže aj menej sonórny ako druhý segment. Výraznejšie v nich vyznieva
druhý segment. Inou črtou slovenských dvojhlások je to, že prvý segment
nie je šumový a nie je to ani [j] ani [w] alebo [v], (Používame transkripciu,
ktorá je v Príručnom slovníku slovenskej výslovnosti.) Slovenské dvojhlásky
nemožno stotožňovať so skuipnami [j] + samohláska alebo [v] +
samohláska. Sú to osobitné artikulačno-akustické jednotky komplexnej
povahy, pre ktoré je charakteristický plynulý a klzavý pohyb (zmena)
medzi dvoma krajnými bodmi. Charakteristické a prevažujúce zvukové zafarbenie
dvojhlások je v druhej časti ich trvania. Prvý segment sa dá porovnať
s kvalitou zvučných spoluhlások (sonór), druhý zasa s kvalitou samohlások
(Kráľ, 1977). Poslucháči PF v Nitre z hľadiska tejto spisovnej
výslovnosti robia chyby rozličného druhu. Najväčšou z nich je nahrádzanie
dvojhlások ia, ie, iu dlhou samohláskou á, é, ú. Je to však chyba zriedkavá.
Namiesto [viac, mlieko, cusíu] sa vyslovuje [vác, mléko/mlíko, cusú]. Druhou
chybou je dvojslabičná výslovnosť dvojhlások. Býva to vo frekventovaných
slovách, ako je napr. záporová častica nie a príslovka viac. Výslovnosť
[ňi-e, ňije] možno tolerovať v emfáze, ak je samostatnou vetou. V ostatných
prípadoch treba variant s treným šumovým [j] i s oslabeným [j]
pokladať za chybný. Vo výslovnosti poslucháčov sa dosť často nahrádza
prvý segent i-ových dvojhlások spoluhláskou j: [bjedi, čjapka, paňju]*
Menej často počuť výslovnosť s predĺženým druhým segmentom: [pjésok,
vját, cuzjú]. ;
Podľa našich skúseností sa poslucháči so slovenským materinským jazykom
relatívne ľahko naučia rozlišovať také jazykové formy, ako napr. kopia
sa, kópia a kopija.
i
Iný problém predstavuje dvojhláska ô. Prvý segment tejto dvojhlásky má
u-ové zafarbenie; druhým segmentom je samohäáskový zvuk o. Zriedkavo
sa vo výslovnosti našich poslucháčov počuje nespisovná výslovnosť [stól r
dóstoiňe, pótďem]. Oveľa častejšie sa namiesto [úo] vyslovuje [vo], resp.,