SLOVENSKÁ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

ako je výslovnosť spoluhlásky ľ, výslovnosť spoluhlások t, d, n, l — t, ď,
ň, ľ v prevzatých slovách, výslovnosť spoluhláskových skupín typu stn,
zdn a zdvojených spoluhlások, ale aj takých javov, ako je znelostná asimilácia,
prízvukovanie a pod.
10. Mnoho problémov je v oblasti intonačných javov a cez ne v oblasti
prednesú a interpretácie väčších jazykových celkov.
11. Problémy našej javiskovej reči súvisia aj s prípravou mladej hereckej
generácie počas štúdia na VŠMU.
12. Veľkú zodpovednosť za stav javiskovej reči nesú režiséri.
13. Z hľadiska kultúry reči sú povážlivé herecké výkony v slovenskom
dabingu.
K niektorým bodom teraz podrobnejšie. Je mimoriadne naliehavé zamyslieť
sa nad systémom a úrovňou vysokoškolskej prípravy hercov z hľadiska
požiadaviek hereckého umenia na reč. Isté je, že keby si naša herecká
mládež vybudovala solídne základy techniky reči a keby primerane zvládla
normy spisovnej slovenčiny počas štúdia na vysokej škole, nemohla by
tieto zručnosti stratiť práve v jazykovej praxi. Casť tejto výchovnej a vzdelávacej
úlohy sa už dlhšie plní provizórne, improvizačné a susedsky, nie na
úrovni. Prejavuje sa tu nenáročnosť k sebe a nezodpovednosť voči potrebám
kultúrneho rozvoja spoločnosti. Ani v slovenskom dabingu nie je dobrý
stav: chýba melódia slovenskej frázy a vety, ich dynamický priebeh, chýba
slovenský prízvukový rytmus, logický prízvuk a dôraz, je v ňom disharmónia
zvuku a obrazu, kontextu, situácie a reči. V niektorých dabingoch
registrujeme sterilnú konzervovú slovenčinu, sled akoby čudne povystrihovaných
a polepených zvukov, ktoré patria slovenčine, a predsa neznejú po
slovensky. Nech sa nehnevajú tí, čo by sa azda mohli cítiť oslovení, keď
tvrdíme, že sa nemožno vyhovárať na technológiu, organizáciu, čas, peniaze
ani iné podmienky nášho dabovania. Neobstojí ani výhovorka, že ak vraj
sem-tam dačo nie je presne podľa kabinetných pravidiel •— dnes po istej
diskusii v Novom slove by asi títo diskutéri povedali: podľa naftalínových
a pavučinových pravidiel, epií a fónií — že je to realita praxe, dynamika
života, vývinu, modernizácie a dobrý dôsledok rýchleho životného tempa.
Veľkú zodpovednosť za stav našej javiskovej reči nesú režiséri. Režisér
predsa formuje dielo, interpretuje myšlienky autora hry a hľadá pre ne
výrazové prostriedky. A v činohernom divadle sú to aj a predovšetkým
rečové prostriedky. Nik nemá toľko možností formovať javiskovú reč ako
režisér. O tom vydáva svedectvo aj naša divadelná história. Ak dnes konštatujeme
nedostatky v slovenskej javiskovej reči, musíme ich v plnom
rozsahu pripísať aj na účet režisérov. Režiséri majú počas štúdia hry (od
prvého čítania po generálnu skúšku) mnoho príležitostí počúvať reč herca,