SLOVENSKÁ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Pred kapitolou o vohladoch, jánskej noci a i.:
Z vysokého grúňa
mamka na mňa volá
poď šuhajko do nás
do kostola zvonia
Sama budem doma
všetci v kostole ... (s. 200)
Tieto texty sú popri vlastných prológoch použité jednak akoby motta na
začiatku kapitol, jednak majú čitateľa „uviesť" alebo ešte lepšie „vtiahnuť"
do deja. Je to dobrá autorská stratégia. Má estetický, ale aj pragmatický
význam.
Mimotextová nadväznosť:
a) na percipienta textu, pri ktorej autorský subjekt je zámerne akýmsi
„sprievodcom" čitateľovi. Autorský komentár, podľa vyjadrenia autora
Panghartov, autor rád používa, pretože zosobňuje prózu, udržiava jej rytmus
a čitateľa vytrhne z romantického snívania, aby neutekal od skutočnosti.
V týchto vstupoch do textu sa expedient a percipient textu stotožňujú:
E + P = P, napr.:
Tretia kapitola nás vráti opäť do čias ustálenej roľníckej. .. kysuckej dediny,
(s. 30) — . . . a to všetko v čase, keď bola naša dedina nechtiac a nasilu založená,
(s. 53) — Osma kapitola natrafí na záhadu. Na konci kapitoly sa opýtame: V čom
sa skrýva tajomstvo tohto ľudu? (s. 5) — Hádajme, čo sa narodí Hadašovcom?
(s. 135)
Bezprostredným kontaktom k čitateľovi je obrátenie sa naň otázkou, povzbudením
a pod., napr.: Veríte? Len si p o č ítka j t e v tejto, už osemnástej
kapitolke (s. 183).
b) na expedienta textu, ak autor bezprostredne vstupuje do textu odkazom
na seba, na autorský subjekt. V týchto vstupoch autor „spolucíti"
s čitateľom, chce s ním prežívať jeho (aj estetické) zážitky, čitateľ zase pociťuje
snahu o stotožnenie sa s autorským zámerom, napr.:
Hojnosť predmetov a odkvitajúce mravy i mňa, spisovateľa, zarazili, (s. 42) —
Nahrnie sa mnoho udalostí, až z toho spisovateľa rozbolela hlava. (s. 135) —
Počúvam: Veď vám to len bol dakedy inakší svet... (s. 183) — Treba už len
nájsť človeka, čo ju napíše, lebo ja, váš priateľ, sa chystám zomrieť. Bolo mi
s vami dobre. Snite! (s. 213)
Tento občasný vstup autora do deja je nadviazaním dialógu s čitateľom,
ktorý sa v niektorých prológoch umocnil, ako sme uviedli, splynutím autora
s čitateľom.