Cesta slovenskej politiky k vzniku Česko-Slovenska. Bratislava

Martinská deklarácia
12. júla 1917 v odkaze vedúcemu českej Maffie Pfemyslovi Šámalovi aj
Edvard Beneš, keď zdôraznil, že slovenská otázka sa priaznivo vyrieši
iba vtedy, ak sa doma od nej neustúpi - t. j. ak domáca česká politika
Slovákov neopustí, neurobia tak ani v zahraničnom odboji. Beneš zároveň
pripomenul, že v zahraničí je dosť pevná náchylnosť k zlúčeniu
Slovákov s Cechmi, aby bolo viac síl v zápase s Nemcami. 26 Kým česká
politika zotrvávala na požiadavke pripojenia Slovenska, kompromis
s Viedňou nebol prijateľný, pričom realizácia takéhoto programu bola
možná iba za predpokladu, že Rakúsko-Uhorsko bude vojensky porazené.
Zotrvanie na tomto programe bolo súčasne prekážkou toho, aby
^a oficiálna česká politika dala zlákať smerom k aktivistickej politike
voči Viedni, resp. aby nejakým spôsobom dezavovala čsl. zahraničný
odboj. Takto zvlášť obdobie leta 1917 bolo zásadným medzníkom na
ceste prepájania síl zahraničného a domáceho odboja.
Zaktivizovala sa aj Ceskoslovanská jednota na čele s Josefom Rotnáglom
smerom k Slovensku, pričom práve prostredníctvom nej a siete
jej spolupracovníkov sa kontaktovala so Slovenskom aj Maffia, ktorá
zabezpečovala spojenie medzi zahraničným a domácim odbojom.
Vďaka tomu aj slovenskí politici dostávali aspoň základné informácie
o čsl. zahraničnom odboji a viac spoľahlivých informácií o dianí vo
svete. Celkovo možno povedať, že do konca roka 1917 sa takmer celý
český politický tábor dostal do opozície voči rakúskej vláde.
Odrazom toho bola aj deklarácia generálneho snemu českých krajín
proti brestlitovskému rokovaniu, ktorú prijali českí poslanci ríšskeho
snemu a snemov krajín českej koruny 6. januára 1918, podľa čoho dostalo
toto vyhlásenie názov Trojkráľová deklarácia. Deklarácia žiadala
právo na slobodné sebaurčenie národov, aby sa samy rozhodli pre
vlastný štát alebo utvorili spoločný štát s inými národmi, a hovorila aj
„za porobenú a politicky umlčanú vetvu slovenskú v Uhorsku". Zmieňuje sa
v nej síce aj „historické právo statní", ale chýba už typická štátoprávna
argumentácia. Nie je tu už odvedená daň lojality vláde i dynastii a konštrukcia
Trojkráľovej deklarácie sa v zásade opierala o sebaurčovacie
právo. Takto i vzhľadom na Slovensko bolo evidentné, že zohľadňovala
princíp prirodzeného práva, aby sa pri utváraní budúceho štátu mohlo
aplikovať právo na sebaurčenie. Trojkráľová deklarácia bola programovým
potvrdením víťazstva radikalizmu v českej politike v lete a v
jeseni 1917. Od 6. januára 1918 sa česká tlač a politici už neodvolávajú
160