Cesta slovenskej politiky k vzniku Česko-Slovenska. Bratislava

Martinská deklarácia
to, že v ohľade národnostnom požadujú aj socialisti spravedlnosť a rovnoprávnosť".
28
Ešte priaznivejšie ako Slovenský týždenník reagovali Prúdy, keď vyzdvihli
fakt, že „národnostná otázka zaujala najviac času a najvážnejšie debaty
počas zjazdu. Referát Em. Lehockého bol premyslený a ukazuje na veľkú
vyspelosť. A prijatá rezolúcia značí, že naša sociálna demokratická strana je
tiež slovenskou." 29
To však znamenalo, a viacerí slovenskí politici si to
veľmi dobre uvedomovali, že sa ponúka spoločná platforma, na ktorej
sa mohla stať slovenská sociálna demokracia spojencom národnopolitického
tábora v jeho úsiliach o zlepšenie postavenia slovenského národa
v Uhorsku.
Ak chceme načrtnúť smer záujmov slovenskej politiky v predvojnových
mesiacoch roku 1914, musíme prihliadať nielen na vnútropolitickú
situáciu monarchie, ale v širších súvislostiach i na geopolitické postavenie
Rakúsko-Uhorska v Európe a z toho vyplývajúcu zahraničnú
politiku. Členstvo v Trojspolku, v ktorom Nemecko malo eminentný
záujem na rozpútaní vojny, znamenalo, že i rakúsko-uhorská monarchia
sa cieľavedome pripravovala na ňu, aby mohla realizovať svoje
expanzívne záujmy 30
V Rakúsko-Uhorsku sa rozmáhal militarizmus
už od balkánskych vojen, 31
čo spôsobovalo vzrast napätia v medzinárodných
vzťahoch a malo negatívny dopad aj na vzájomné vzťahy
oboch častí monarchie.
Vnútropolitická situácia v monarchii, ale predovšetkým v Uhorsku
sa zjavne vyostrila začiatkom roku 1914, keď dochádza k určitému
zbližovaniu niektorých politických kruhov Uhorska a cárskeho Ruska.
Náznaky sa objavili už vo vystúpení grófa Vladimíra Bobrinského na
protirusínskom procese v Marmarošskej Sihoti, kde skladal poklony
„rytierskemu maďarskému národu". Neskôr došlo ešte k výraznejším
prejavom ruských sympatií k Maďarom. Časopis Novoje Vremja napríklad
napísal, „že by Rusko rado videlo samostatné Uhorsko a zveľadok národa
maďarského" . 32
Z uhorskej strany na tieto výzvy priaznivo zareagovala maďarská
opozícia na čele s grófom M. Károlyim, začalo sa uvažovať aj o jeho
ceste do Petrohradu, kde by presondoval skutočné možnosti naznačeného
zbližovania. Snaha maďarskej opozície hľadať politické kontakty,
respektíve spojencov u protivníka Rakúsko-Uhorska vzbudila vo verejnosti
značnú pozornosť. Vytvárala totiž stav neistoty nielen Tiszovej
28