Cesta slovenskej politiky k vzniku Česko-Slovenska. Bratislava

Za Slovenskú národnú radu a parlamentná reč Ferdiša Jurigu
jeho výzvu priaznivo odpovedali najskôr slovenskí sociálni demokrati,
a to 6.6.1918 v Robotníckych novinách: „Sme tej mienky, že boli-li tejto
korporácie zapotreby pred svetovou katastrofou, je jej nutno dnes desaťnásobne.
Máme a budeme mať veľa k vyjadreniu za spoločným cieľom, a preto treba
prejsť od slov k skutkom."
Cesta ku skutkom bola však v slovenskom politickom tábore už tradične
zdĺhavá a i teraz sa v letných mesiacoch posledného z vojnových
rokov o otázke potreby a nevyhnutnosti vytvorenia Slovenskej národnej
rady viac diskutovalo ako konalo. Veľkým otáznikom bol už výber
členov do tohto vrcholného slovenského národného orgánu, v ktorom
mali byť primerane zastúpené všetky existujúce politické a sociálne
skupiny slovenského života. Najväčším problémom však zostala už
tradične otázka vhodnej príležitosti pre ustanovenie Slovenskej národnej
rady (SNR) a voľba jej vyhovujúcej formy Predpokladalo sa, že
vhodnou príležitosťou na riešenie týchto ťažkostí budú zhromaždenia
Slovenskej muzeálnej spoločnosti a Živeny, zvolané na 27. augusta do
Turč. Sv. Martina. Vláda ich však v poslednej chvíli zakázala. Nepovolila
ani oslavy na počesť sedemdesiatky Hviezdoslava, ktoré sa mali
konať začiatkom augusta v Kubíne a mali pôvodne nahradiť uvedené
martinské zhromaždenia. 12 Teda ani v auguste 1918 sa nepodarilo
v otázke vytvorenia SNR dosiahnuť viditeľný pokrok.
Medzitým sa v Čechách vedúci predstavitelia domáceho odboja,
ktorí v tom čase mali už dobrý kontakt s vedením česko-slovenského
zahraničného odboja, chystali na prevzatie moci v českých krajinách -
pokiaľ možno pokojnou cestou. Chýbali im však dostatočné znalosti
o hospodárskych, etnografických, geografických, politicko-administratívnych
a iných pomeroch Slovenska, ktoré by mohli poslúžiť k príprave
materiálov i ako fundovaný podklad pre mierovú konferenciu.
Preto žiadosti o zozbieranie podkladových materiálov tohto druhu boli
najčastejším predmetom urgencií, ktoré v tom čase smerovali z Prahy
na adresu vedenia SNS. Keď prišla do Prahy správa, že francúzska vláda
29. júna 1918 uznala parížsku CSNR za oficiálnu predstaviteľku čsl.
zahraničného odboja, bol 13. júla 1918 z podnetu predsedu agrárnej
strany A. Svehlu ustanovený Národný výbor československý, zatiaľ
bez slovenskej účasti. Slovensko tu „zastupovali" českí politici, ktorí
mali v Čechách povesť znalcov a priateľov Slovenska. 13
Už svojím prevolaním
Národu československému z ustanovujúcej schôdze sa Národný
výbor československý staval na čelo boja za národné oslobodenie ce-
243