1. Cirkev ako rodina 2. Malé základňové ... - teologia.iskra.sk

v rukách katechézu, má vplyv na budúcnosť Cirkvi. Veľkú pozornosť venujú deťom:
„Počúvaj Izrael... Milovať budeš Pána celým srdcom,... Toto naučíš svojho syna.“ Preto
konajú aj domácu liturgiu.
Kresťan vo vode krstu pochová starého človeka, je krstom vzkriesený s Kristom, stal sa
novým stvorením, novým človekom, Božím dieťaťom. Krv, ktorú sv. Štefan, prvý
mučeník vylial a modlitba vyslúžila milosť. Krv mučeníkov je semenom kresťanov.
„Lebo Kristova láska nás podnecuje.“ Pozrime, ako milovať chudobných: kto ho miluje
viac, kto mu dá dom alebo kto mu dá večný život? Večný život!
Táto nová katechetická skúsenosť sa stretla so živým záujmom vtedajšieho madridského
arcibiskupa J.E. Mons. Casimira Morcilla, ktorý ich povzbudil, aby ju šírili vo
farnostiach, ktoré o to požiadajú. R. 1968 prišli iniciátori do Ríma a so súhlasom
generálneho vikára svätého otca sa začali prvé katechézy v Ríme a Cesta sa začala šíriť
v diecézach celého sveta. Je v službe biskupov ako spôsob diecéznej realizácie uvedenia
do kresťanského života a permanentnej výchovy vo viere.
Rozšírená v stojeden krajinách. Pozostáva z určitého celku duchovných dobier:
Neokatechumenát alebo pokrstný katechumenát; permanentná výchova vo viere; krstný
katechumenát; katechetická služba. Neokatechumenát sa realizuje spravidla vo farnosti.
Neokatechumenát vedie v komúnii s farárom a pod jeho zodpovednosťou, ekip
katechistov. Farár je v jej centre vykonávaním pastoračnej starostlivosti o ľudí na ceste.
Modelom neokatechumenátneho spoločenstva je Svätá rodina z Nazareta, kde Božie
Slovo sa stalo človekom, dospieva, rastie, podriaďuje sa Jozefovi a Márii.
12. Hnutie Spoločenstvo a Oslobodenie (Comunione e Liberazione)
Zakladateľ Mons. Luigi Giussani, nar. 1922 v Taliansku. Jeho staroba je naplnená
väčším nadšením, ako keď začínal. Je plný prostej odvahy. Hnutie je rozšírené
v sedemdesiatich krajinách. V seminári im učiteľ vysvetlil prvú stránku Jánovho
evanjelia: „Slovo Boha (čiže cieľ požiadaviek ľudského srdca, a tým posledný cieľ
túžob každého človeka, ktorým je šťastie) stalo sa telom,“ to radikálne zmenilo jeho
život. Pociťoval chuť a túžbu chápať. Stal sa kňazom, profesorom v seminári. Cestou vo
vlaku stretol troch chlapcov plných nevedomosti a predsudkov voči kresťanstvu. Preto
poprosil predstavených, aby sa mohol venovať práci medzi mladými milánskych škôl.
Zaujímal sa o študentov. Žil katolícku vieru. Hovoril o tom, čo mu hovorila matka a v
seminári, prihováral sa slovami Tradície v chápaní jej obsahu, podľa spôsobu Otcov
a pápežov. Spomína na matkine slová: „Aký krásny je svet a aký veľký je Boh!“
Jestvuje nekonečné Tajomstvo, ktoré tvorí všetky veci. Chápal, a ostatní s ním, že tu bol
prítomný Kristus. Vnímali prítomnosť Krista v Cirkvi ako totálnu odpoveď na otázky
sveta. Ukázať chcel študentom rozumnosť viery, slobodné prijatie Krista sa zhoduje s
túžbami ich srdca. Vážia si slobodu ľudského ja. „Čože je človek, že naň pamätáš?“
Študentská mládež, ktorú založil bola jednou z vetiev Katolíckej akcie. Charizma sa mu
ukázala s jasnosťou konkrétneho spôsobu, akým Duch v srdci človeka vzbudzuje
pochopenie a lásku ku Kristovi v určitom historickom kontexte. Kto ju prijme, musí sa
podieľať na Kristovom poslaní: Choďte do celého sveta! Kristus je s nami po všetky dni
až do skončenia sveta. Z daru jednotlivcovi sa začína skúsenosť viery užitočnou pre
Cirkev. Je určená všetkým. Kresťanská udalosť je vyčerpávajúca odpoveď pre naše ja,
pre naše srdce, definované túžbou po pravde, kráse, dobrote, spravodlivosti.
Prekážky kresťanskej obnovy nepochádzajú predovšetkým zvonka, ale sú vo vnútri,
v nás, v Cirkvi. Dedičný hriech je skutočnosťou, uvedomujeme si svoju hriešnosť. „...vo
vnútri katolicizmu akoby prevládalo nekatolícke myslenie, a môže sa stať, že toto
myslenie vo vnútri katolicizmu sa zajtra stane tým najsilnejším.“ (Pavol VI.) Koreň tejto
10