1. Cirkev ako rodina 2. Malé základňové ... - teologia.iskra.sk

špiny, ktorá skoro úplne znemožňuje rozpoznať v nich odraz Stvoriteľa“.
Tu nám prichádza na pomoc Duch Svätý, Stvoriteľ, tým, že vstúpil do dejín a hovorí k
nám novým spôsobom. Do dejín vstúpil v osobe Ježiša Krista, ktorý sa stal človekom a
tak nám dovolil, aby sme nahliadli do intímnosti samého Boha. Tu môžeme objaviť, že
Duch Svätý, Stvoriteľ, má srdce a je láskou.
„Turíce to je: Ježiš a prostredníctvom neho sám Boh, ktorý prichádza k nám a vťahuje
nás do svojho vnútra. ´On posiela Ducha Svätého´ – tak čítame v Písme. A aký je
výsledok? Chcel by som predovšetkým poukázať na dva aspekty: Duch Svätý,
prostredníctvom ktorého k nám prichádza Boh, nám prináša život a slobodu ... Kde a
ako nájdeme život? Život nájdeme iba tak, že ho darujeme, nie keď sa ho snažíme
zmocniť. Toto sa musíme naučiť od Krista a to nás učí Duch Svätý. Na druhom mieste
život nachádzame v spoločenstve s tým, ktorý je život... – v spoločenstve so živým
Bohom. Drahí priatelia, hnutia sa zrodili práve zo smädu po večnom živote.“
Druhým aspektom, ktorý nám prináša Duch Svätý, je sloboda. Benedikt XVI. tu
uviedol, že sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou. „Skutočná sloboda sa prejavuje
v zodpovednosti, v spôsobe konania, ktoré berie na seba spoluzodpovednosť za svet, za
seba samých a za ostatných. Cirkevné hnutia,“ zdôraznil Svätý Otec „chcú a musia byť
školami slobody, tej skutočnej slobody. My túžime po skutočnej a veľkej slobode, tej,
ktorá patrí dedičom, po slobode Božích detí“.
Tretí dar Ducha Svätého je jednota. Život, sloboda a jednota sú od seba neoddeliteľné.
Duch Svätý chce jednotu, chce celok, a preto sa jeho prítomnosť prejavuje
predovšetkým v misijnom eláne. „Kto stretol niečo opravdivé, krásne a dobré vo
vlastnom živote – jedinečný skutočný poklad, cennú perlu! – chce sa oň podeliť všade,
v rodine, práci a v každom prostredí, v ktorom sa pohybuje. Drahí priatelia, prosím vás,
aby ste boli stále viac spolupracovníkmi v univerzálnej apoštolskej službe pápeža a
otvorili brány Kristovi. To je najlepšia služba Cirkvi pre ľudí a osobitným spôsobom pre
chudobných, aby život človeka, spravodlivý spoločenský poriadok a pokojné spolužitie
medzi národmi našli v Kristovi ´uholný kameň´, na ktorom sa dá vybudovať skutočná
civilizácia, civilizácia lásky“.
Na záver svojej homílie Benedikt XVI. zložil úmysly hnutí a komunít pred srdce
Najsvätejšej Panny Márie, aby ona vyprosila ich uskutočnenie.
9. Hnutie Fokoláre
Chiara Lubich, zakladateľka, narodená r. 1920 v Tridente. Prikladá veľký význam
svojmu pobytu na strtnutí katolíckych študentov roku 1939 v Lorete, štyri roky pred
vznikom hnutia. Rozjímala nad panenským životom troch obyvateľov loretského
domčeka. Plakala od dojatia. Hlavou jej prebehla myšlienka: bude ťa nasledovať zástup
panien. Po návrate sa jej, celej šťastnej, spýtal pán farár: Našli ste svoju cestu? Áno.
Manželstvo? Nie. Kláštor? Nie. Ostanete ako panna vo svete? Nie. Je to štvrtá cesta.
Nevedela nič iné. Dnes vie, že to bolo focolare, ktoré malo byť vybudované podľa
vzoru Nazaretskej rodiny. Focus – ohnisko.
Evanjelium sa jej vždy prihováralo. Keď zúrila druhá svetová vojna, museli často
utekať do krytov. So sebou si brávali iba evanjelium. Jedného dňa ho otvorili, kde bolo
napísané: Kto vás počúva, mňa počúva. Rozhodli sa preto ísť za biskupom a rozpovedať
mu, čo okolo nich začalo vznikať. Keď ich vypočul, povedal: Je v tom prst Boží. Počas
nasledujúcich skoro šesťdesiat rokov hnutia vždy takto postupovali ku všetkým
biskupom a pápežom.
Druhý vatikánsky koncil vnímala ako okamih osobitnej milosti v Cirkvi a pre celé
ľudstvo. Cirkev ako spoločenstvo, ako ikona Najsvätejšej Trojice, znovuobjavenie
6