1. Cirkev ako rodina 2. Malé základňové ... - teologia.iskra.sk

Krista a účasti na poslaní Cirkvi. Keďže je charizma daná pre dobro celej Cirkvi, má
všeobecný charakter: očaruje, priťahuje, zaangažováva osoby odlišné kultúrou,
tradíciami, vekom. Charizma, nakoľko je darom Ducha, vždy zo sebou prináša novosť
života, ktorá udivuje.
Zakladateľ je kľúčovým momentom života každého hnutia, pretože je nositeľom
pôvodnej charizmy, z ktorej sa zrodilo a z ktorej žije. Tak ako zakladateľ postupne
objavuje rozličné dimenzie charizmy, zároveň vytyčuje ciele, ktoré treba dosahovať
a definuje metódu a organizačné štruktúry.
Vo vnútri hnutí, kde na základe pôvodnej charizmy vznikajú pravé spoločenstvá osôb, je
veľmi hlboká skúsenosť komunitného života. Podľa kard. Ratzingera to, čo ľudia
hľadajú v takejto príslušnosti, je predovšetkým „integrálne kresťanstvo, Cirkev, ktorá
tým, že je poslušná evanjeliu, evanjelium aj žije“.
Pojem hnutie sa často vzťahuje na navzájom rozdielne skutočnosti a niekedy dokonca aj
ich právnom usporiadaní. Ak tento termín na jednej strane zaiste nestanovuje ani
nevyčerpáva bohatstvo foriem, ktoré vzbudil Kristov Duch svojou oživujúcou
tvorivosťou, na druhej strane však označuje konkrétnu cirkevnú skutočnosť
s prevažujúcou účasťou laikov, cestu viery a kresťanského svedectva s vlastnou
pedagogickou metódou, ktorá sa zakladá na presnej charizme, darovanej osobe
zakladateľa v určitých okolnostiach a určitým spôsobom.
Ján Pavol II.: „Sama Cirkev je hnutím. A predovšetkým je tajomstvo: tajomstvo večnej
Lásky Otca, jeho otcovského srdca, v ktorom má počiatok poslanie Syna a poslanie
Ducha Svätého. Cirkev, ktorá sa zrodila z tohto poslania, nachádza sa in statu missionis.
Ona je hnutím (...), ktoré sa zapisuje do histórie človeka ako osoby a ako spoločenstva.
Hnutia v Cirkvi musia v sebe odrážať tajomstvo tej lásky, z ktorej sa ona sama zrodila
a neustále rodí (...). Hnutia v lone Cirkvi – Božieho ľudu vyjadrujú to mnohotvárne
hnutie, ktoré je odpoveďou človeka na zjavenie a na evanjelium.“
Vďaka učeniu Druhého vatikánskeho koncilu veriaci začali byť vnímavejší na
charizmatický rozmer či už kresťanského života alebo samej Cirkvi. V Cirkvi oba
aspekty – inštitucionálny aj charizmatický – sú spolupodstatné a spolupôsobia na
zveľadenie života, obnovy a posvätenia.
Aby sme do hĺbky poznali povahu cirkevných hnutí, základom je overiť si ovocie, ktoré
prinášajú v živote kresťanských spoločenstiev a jednotlivých veriacich. Prvý
evanjeliový princíp: „Podľa ovocia ich poznáte“ (Mt 7,16) je teda vždy platný. No
a treba objektívne povedať, že toto ovocie naozaj nie je zanedbateľné. Nie sú niečím
druhoradým, keď im pápež dáva takú váhu, že vidí v hnutiach „dôvod nádeje pre Cirkev
a ľudstvo“.
8. Druhé svetové stretnutie hnutí so Svätím Otcom na Turíce 2006
Približne 350-tisíc účastníkov z celého sveta zastupovalo 104 hnutí.
Benedikt XVI. predsedal modlitbe prvých vešpier zo sviatku Zoslania Ducha Svätého.
Počas nich predniesol homíliu. V jej úvode sa opýtal:
„Kto, alebo čo je Duch Svätý? Ako ho môžeme rozpoznať? Akým spôsobom
prichádzame my k nemu a On prichádza k nám? Ako pôsobí?
Prvú odpoveď nám dáva veľký turíčny hymnus, ktorým sme začali naše vešpery: ´Veni
Creator Spiritus... – Príď Duchu Svätý, tvorivý ...´ Svet, v ktorom žijeme, je dielom
Ducha Tvoriteľa. Turíce sú preto aj sviatkom stvorenia. Svet neexistuje sám od seba,
pochádza od stvoriteľského Božieho Ducha, od stvoriteľského Božieho slova. A preto
odráža aj Božiu múdrosť. Boh prichádza k nám prostredníctvom stvorenia. Napriek
tomu, dobré veci, ktoré stvoril Boh, boli počas ľudskej histórie pokryté hrubou vrstvou
5