1. Cirkev ako rodina 2. Malé základňové ... - teologia.iskra.sk

- Svedectvo hlbokého a presvedčeného communia v detinskej závislosti na
pápežovi, trvalom a viditeľnom princípe jednoty univerzálnej Cirkvi a na
biskupovi, „viditeľnom princípe a základe jednoty“ v čiastkovej Cirkvi ako aj vo
vzájomnom „oceňovaní všetkých foriem apoštolátu v Cirkvi.“
- Zosúladenie s apoštolským zameraním Cirkvi, na ktorom sa podieľajú, totiž
„evanjelizovanie a posvätenie ľudí..., kresťanské formovanie ich svedomia ako
aj prenikanie rozličných spoločenstiev a prostredí Duchom Evanjelia“
- Povinnosť angažovanej prítomnosti v ľudskej spoločnosti, ktorá sa vo svetle
sociálneho učenia Cirkvi stavia do služby človeka a jeho plnej dôstojnosti.
Zoskupenia laikov musia vyvolávať živé vloženie sa do účasti a do solidarity,
aby vytvárali v spoločnosti spravodlivejšie a bratskejšie životné podmienky.
4. Svetový kongres cirkevných hnutí vo Vatikáne 27. – 29. mája 1998
a jeho záverečné vyhlásenie
Uplynulé dni znamenali údiv nad zmenou toľkých mužov i žien. Hnutie je dynamizmus
kresťanovho života pri nasledovaní Ježiša a vo vzťahu ku skutočnosti. Spoločenstvo
a uvedomenie si rozsiahlych misijných obzorov. Duch Svätý, dar Božieho Syna, ktorý
sa stal človekom, a bol zoslaný Otcom v jeho mene, predstavuje definitívny dar, ktorý
Ježiš dáva ľuďom všetkých čias a všade.
Petrovský a mariánsky princíp volajú jeden druhom a umožňujú nám zakúšať Cirkev.
Svätý otec nás pozval, povzbudil, posmelil, požehnal, učí nás zapálenosti za Kristovu
slávu a za ľudí. V ňom sa prejavuje prepojenosť inštitúcie a charizmy. „Sama Cirkev sa
môže v určitom zmysle nazvať hnutím.“ „Rozmer inštitucionálny a rozmer
charizmatický majú nejakú podstatu.“
Misia znamená pre nás predovšetkým zážitok Krista. Kristus je prítomný v žitom
spoločenstve. V Cirkvi je jednota mnohých foriem. Priateľstvo, ktoré nadviazal Kristus,
sa fyzicky šíri v čase a priestore a dochádza až k nám.“ Učeníci sú jedno srdce a jedna
duša.
Sme zodpovední za výchovu. „Lebo nás ženie Kristova láska.“ (2 Kor 5,14)
Blahoslavení... Otvoriť svoje srdce každému človekovi, žeby sa evanjelium
Zmŕtvychvstalého ohlasovalo a vydávalo sa o ňom svedectvo s novou silou.
5. Joseph Ratzinger, Cirkevné hnutia a ich miesto z teologického
hľadiska
Jestvuje trvalá základná forma kresťanského života, zviditeľňujúca s celou kontinuitu
historických cirkevných svätení. Jestvujú však aj neustále nové zásahy Ducha.
Ustanovujúci nosný prvok v Cirkvi je sviatostný úrad: episkopát, presbyterát a diakonát.
Prvotne sa uskutočňuje výzvou Boha k ľuďom. Boh povoláva ku kňazstvu, je to dar,
charizma. Nedostatok kňazov Cirkev nemôže riešiť ustanovením „funkcionárov“, musí
prosiť o povolania. Cirkev je svojou podstatou „iuris divini“, božského charakteru, my
si ju nemôžeme nikdy vytvoriť sami od seba. V Cirkvi popri sviatostnom stave jestvujú
vzhľadom na mnohoraké formy správy, organizovania a usporiadania aj inštitúcie
ľudského charakteru podľa požiadaviek doby. V naliehavých situáciách musí vytvárať
núdzové zástupné funkcie vnútorne otvorené voči sviatosti, smerovať k nej.
Cirkev je vybudovaná organicky. Sú v nej rozličné funkcie a Boh neustále vzbudzuje
prorockých ľudí, laikov, rehoľníkov, biskupov a kňazov, čo sa na ňu obracajú s určitou
výzvou.
2