1. PREDMET PG AKO VEDNEJ DISCIPLÍNY ... - teologia.iskra.sk

B. VŠEOBECNÁ PEDAGOGIKY – okruhy na štátnu sk. z pedagogiky (NR)
6. POJEM VZDELÁVANIE, VYUČOVANIE, VEDOMOSTI, ZRUČNOSTI, NÁVYKY
Vyučovanie – (Havran 30)
- historicky vzniklá forma výchovno-vzdelávacej práce, ktorá sa uskutočňuje v škole, alebo
je školou organizovaná, je presne plánovaná a rozvrhnutá v čase (školský rok, polrok, vyuč.
deň, hodiny, striedanie vyučovacích hodín a prestávok). Tým sa odlišuje od iných foriem
výchovno-vzdelávacej práce, ako sú napr. záujmové krúžky, besedy, kvízy.
- dej, činnosť, proces – mnohotvárny medzi učiteľom a žiakom
- formálna stránka vyučovania – forma výchovno-vzdelávacej práce
- procesuálna str. -- //--- - je súčasne pgickým procesom prebiehajúcim v konkrétnej
organizačnej forme, v ktorom sa žiakom systematicky sprostredkúvajú vedomosti, zručnosti
a návyky a zároveň sa rozvíja celá ich osobnosť.
- prispieva na utváranie subjektívnych vzťahov žiakov k sebe samým, k iným ľuďom
i k prostrediu, v ktorom žijú. Vyučovanie plní aj náročné výchovné ciele.
- na vyučovaní sa prelínajú dve stránky – vzdelávacia (apel na rozum)
a výchovná(apel na vôľu)
- vyučovanie je proces výchovno-vzdelávací, kde učiteľ vystupuje vo funkcii subjektu, ktorý
riadi, usmerňuje, organizuje, kontroluje a hodnotí a žiak v úlohe aktívneho objektu, ktorého
činnosť spočíva v aktívnom učení sa.
UČENIE – zložitý psychický proces
- užšom význame ním rozumieme zámerné , cieľavedomé a systematické
nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov, ako iných foriem správania
a osobných vlastností, spravidla pod vedením učiteľa
- učenie sa – istý druh činnosti, aktivity samotného žiaka
VZDELANIE – sústava poznatkov, zručností a návykov, ktoré si žiaci osvojili, pričom sa
u nich sformovali žiadúce mravné, duševné i telesné vlastnosti.
- obsah vzdelania spravidla vyjadrený v učebných plánoch, osnovách,
učebniciach alebo v programoch
Vedomosti – nadobudnuté fakty, vzorce, udalosti (u Horáka na prednáške) – osvojené, t.j.
zapamätané a pochopené fakty a vzťahy medzi nimi, v kjtorých sa odráža poznanie
objektívnej skutočnosti vo vedomí človeka
Zručnosť – schopnosť žiaka vedomosti uplatniť v intelektuálnej a fyzickej činnosti (u
Horáka) – nadobudnutá pohotovosť správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou
vykonať určitú činnosť na základe osvojených vedomostí a predchádzajúcich skúseností
Návyk – zautomatizovaná intelektuálna al. fyzická činnosť – zručnosť (u Horáka) –
zautomatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti alebo aj celej činnosti, ktoré sa
dosiahlo mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov
6