Ministerstvo obrany SRSlovenský rukopis v AfganistaneSlovensko je síce malá krajina, ale vďaka vojakom ju medzinárodné spoločenstvo hodnotí ako veľkého a zodpovedného partnera pririešení kríz vo svete. Je dobré, že v ostatnom čase sa popri ženistoch vo veliacich a riadiacich štruktúrach vojenských operácií a mierovýchmisií presadzujú vysokí slovenskí dôstojníci. Jedným z nich je aj brigádny generál Pavel Macko, jediný slovenský generál, ktorýdokonca velil všetkým operáciám v Afganistane. V týchto dňoch odovzdáva svoje skúsenosti svojim kolegom v pozemných silách, kdepôsobí vo funkcii zástupcu veliteľa pozemných síl. Pozhováral sa s ním Miroslav Minár.■■ Ako sa Slovák dostal dotakejto funkcie? Veď praxje taká, že významné postyv obdobných operáciách patriavždy predstaviteľovi tejkrajiny, ktorá má viacpočetnévojenské zastúpenie v koaličnýchsilách.Tá moja cesta k takémutopostu bola trošku dlhšia.Po prvé nebol to post, ktorýby bol pridelený Slovensku.V tzv. kompozitnom veliteľstvev Kábule sú miesta prideľovanéproporcionálne,podľa príspevku krajín. Asiby nebolo dobré, keby generálzo štátu, ktorý neposkytuježiadne vojská, velil vojakom,ktorí idú aj do tých najťažšíchoperácií. Na druhejstrane časť veliteľstva je alokovanák takzvanému jadrovémuštábnemu elementu a toto bolo prisúdenémedzinárodnému veliteľstvu v Heidelbergu,kde som vtedy slúžil. V čase, keď tátovýzva prišla do Heidelbergu, mal som za seboutri roky služby na tomto veliteľstve. Nazáklade skúseností, ktoré so mnou mali, ajna základe toho, ako ma veliteľský zbor poznal,stal som sa šéfom prípravného výboru.V Kábule sme striedali mnohonárodnýzbor Štetín, kde už tiež boli Slováci, to boliprvé lastovičky. No a najvyššia pozícia bolapráve šéf tohto štábu operácií. Práve tá prislúchalaHeidelbergu, a preto som aj ako slovenskýgenerál z pomerne malej krajiny dostaltúto pozíciu. Bol to dôkaz, že pokiaľ stev medzinárodnom štábe, tak aliancia, je nieleno sile alebo pomere síl v NA<strong>TO</strong>, ale je toskutočne otvorená spoločnosť, korektná, kdenaozaj majú možnosť vyrásť všetci.■■ Keď ste vytvárali spoločný 200‐člennýštáb, ktorý bol neskôr nasadený do Afganistanu,mali ste možnosť si vybrať aj slovenskýchdôstojníkov?Áno. Musím však povedať, že som neboljediný, kto o tom rozhodoval. To bola úlohapre veliteľa generála MacCearnena. Bol vtedyveliteľom v Heidelbergu a zároveň tiež armádySpojených štátov v Európe, takže ten bolkonečnou inštanciou. Rozhodne som všakmal dosť vážne slovo pri tom, koho si vybraťa vyberal som aj Slovákov. V Heidelbergusme vtedy mali pätnásť dôstojníkov a poddôstojníkovvrátane mňa. Z 500 ľudí sa vyberalopribližne 200 vojakov. Nuž a z pätnástichSlovákov mohli ísť až dvanásti. To znamená,že naši ľudia boli dosť dobrí. Niektorí z nichplnili mimoriadne dôležité úlohy. Napríkladdvaja podplukovníci boli náčelníkmi operačnejzmeny v spoločnom operačnom centre,ktoré bezprostredne monitoruje pozemnéoperácie, koordinuje vzdušno‐pozemné operácie,vzdušnú podporu k týmto operáciám,takže to je skutočne veľké operačné centrum.To bol veľký prejav dôvery. Nemohol by somSlovákov nominovať, keby som si nebol istý,že majú na to, aj keď súťaživosť bola, lebo dotejto misie ľudia z Heidelbergu chceli ísť.■■ V ostatnom čase sa čoraz častejšie spochybňuje,či NA<strong>TO</strong> a medzinárodné spoločenstvov Afganistane uspeje. Kritici poukazujúna to, že v tejto krajine neuspeli expedičnévojská Veľkej Británie, neuspel tam bývalýSovietsky zväz, prečo by sa to malo podariťpráve NA<strong>TO</strong>?Rozprávame sa o neporovnateľných vojenskýchoperáciách. Britská invázia do Afganistanubola koloniálna okupačná vojna,sovietska detto, aj keď ideologicky ešte o tosťažená, že vlastne išli nastoliť režim, ktorýbol absolútne nekompatibilný s kultúrnym,sociálnym, náboženským prostredím v danomregióne. Takže už pri vstupe sovietov dotejto oblasti to vyvolalo obrovský masový odporvšetkého obyvateľstva.Operácia ISAF je o niečom inom. Odbornícihovoria, že nemôžete v Afganistaneuspieť, ak tam prídete ako okupanti a nepriatelianároda. Medzinárodné jednotkyv Afganistane majú podporuväčšiny obyvateľstva.Ľudia sú unavení z dlhodobýchkonfliktov, z obrovskejbiedy a bezvýchodiskovejsituácie, z nájazdov.To je nielen Taliban, ale toje obrovská kriminalita, toje obrovský tlak gangov,bezprávie. Obyčajní ľudiav Afganistane, bez akéhokoľvekideologického podtextuuž majú toho dosť.Nehovorím, že nás každýpodporuje. Je určitá vrstvaobyvateľstva, ktorá bolazbavená moci alebo jej nevyhovuje,aby sa pomerystabilizovali, preto je tohnutie odporu. Neexistujevojenské riešenie pre afganskýproblém. Riešenieafganského problému nadruhej strane nie je možné bez vojenskejasistencie zvonku. Na to, aby sa vyriešilproblém v Afganistane, treba zabezpečiťzákladnú bezpečnosť, základnú stabilizáciu.Aby sa ľudia mohli ráno prebudiť, nebálisa, či prežijú do večera. Aby mohli byťvytvorené základné zložky štátu s asistencioumedzinárodného spoločenstva. Abymohli priniesť ľuďom niečo dobré.Foto: Peter Dovina■■ Napriek tomu, že sa v týchto oblastiach dosiaholistý pokrok, na všetko dobré sa zabúdav okamihu, keď pri operáciách zomierajú nevinníľudia, deti...Sú aj civilné straty. Môžem však zodpovednepovedať, že pokiaľ som bol náčelníkomštábu operácií, tak boli sme pri plánovaníoperácií veľmi citliví. Na to má ISAFveľmi prísne kritériá. V operačných plánochexistujú priamo politické obmedzenia, existujútakzvané pravidlá použitia sily aleborules of engagement, ktoré sú mimoriadnereštriktívne. To znamená, že každá operácias ofenzívnym použitím sily prechádzaveľmi zložitým schvaľovacím procesom.Bola to napríklad súčasť mojej každodennejpráce. Od určitej úrovne operácie, jejpolitických rizík alebo rozsahu nasadenýchsíl, to muselo byť „brífované“ buď priamomne z jednotlivých regiónov, alebo dokonca,keď bola takzvaná level 2, priamo štvorhviezdičkovémugenerálovi, veliteľovi celejmisie. Medzinárodné jednotky sa v maximálnejmožnej miere snažia chrániť civilnéobyvateľstvo, no nie vždy sa to dá. 26 November 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Operácie medzinárodnéhokrízového manažmentuPätnásť rokov mierovýchoperáciíSlovenská republika po svojom vzniku v roku 1993 jasne definovala, že tradičné chápanie obranyvlasti vo forme len vlastnej teritoriálnej obrany je už minulosťou. Slovensko síce v roku 1993 nebolosúčasťou žiadnej nadnárodnej obranno-politickej štruktúry, no od prvého dňa existencie štátusa vtedajšia Armáda SR zapájala do posilňovania medzinárodnej bezpečnosti v rámci mierovýchoperácií. Účasť vojakov v operáciách medzinárodného krízového manažmentu znamenala premladú republiku obrovský prínos v etablovaní sa v medzinárodnom prostredí.Preverovanie na mínovú bezpečnosťpomocou kompletu Božena v misiiISAF v Afganistane.Vočiach slovenskej verejnosti sú ozbrojenésily dlhodobo jednou z najdôveryhodnejšíchinštitúcií v štáte. Slovenskárepublika a jej vojaci si vyslúžili aj dôverusvojich spojencov a koaličných partnerov.Nepochybne to vyplýva aj zo záslužnej a profesionálnejčinnosti príslušníkov Ozbrojenýchsíl SR v rámci ich nasadenia v operáciáchmedzinárodného krízového manažmentu.Za 15 rokov existencie samostatného štátuich bolo okolo 10 000. Bohužiaľ, 54 z nichzahynulo. Patrí im hlboká úcta.Naším zámerom je postupne redukovaťúčasť v počte operácií medzinárodnéhokrízového manažmentu. S približne rovnakýmpočtom vojakov v zahraničí sa budúOzbrojené sily SR sústreďovať na tri misie.Jedna bude pod vedením NA<strong>TO</strong> (Afganistan),jedna v rámci síl Európskej únie (Balkán)a jedna pod zástavou OSN (Cyprus).V súčasnosti je aktuálne najmä posilňovanieslovenskej účasti v misii ISAF v Afganistane,čo minister obrany Jaroslav Baškaprezentoval aj na summite NA<strong>TO</strong> v Bukureštiv roku 2008.Slovenské misie pod zástavou OSNUNPROFOR – Chorvátsko, Bosnaa Hercegovina. V misii UNPROFOR bývalíslovenskí vojaci plynule pokračovali v činnostiod prvého dňa samostatného štátu.Následne 1. a 2. mája 1993 odchádzalismerom na Balkán prvé dva vlaky s vojakmiuž samostatného ženijného práporu doDaruvaru a Lipnika v Chorvátsku. Slovenskýprápor v sile 418 vojakov plnil úlohypredovšetkým v oblasti identifikácie zamínovanýchúzemí, odmínovania, rekonštrukciemostov a opráv ciest. Podieľal saaj na zabezpečovaní humanitárnej pomocimiestnym obyvateľom. Postupne pôsobilina vyše 30 miestach v Chorvátsku, Bosnea Hercegovine. Odmínovali pol miliónam2 terénu a postavili 30 mostov. Podstatnáčasť z nich dodnes slúži obyvateľom.Slovenský ženijný prápor UNPROFORpôsobil v Bosne a Hercegovine aj v operáciikrajín Aliancie IFOR. Hoci de iure neboljej súčasťou, 30. 1. 2006 hlavný veliteľženijných vojsk IFOR gen. John Moore-Blicksa poďakoval Slovákom za ich prácua každému odovzdal certifikát o službev prospech IFOR.UNTAES – Chorvátsko. Od roku 1996pokračovali slovenskí ženisti vo svojej prácina Balkáne v misii UNTAES. Približne600-členný slovenský ženijný prápor odmínovaldo roku 1998 cesty, dvory rodinnýchusadlostí či polia. Sprejazdňoval komunikácie,opravoval alebo staval mosty.Jeho veliteľstvo sídlilo vo Vukovare. Slovenskídôstojníci už zaujali aj dôležité pozíciev rámci medzinárodného veliteľstvamisie, o. i. aj náčelníka oddelenia pre koordináciucivilných a vojenských súčastí misiea funkciu náčelníka ženijného vojska.UNDOF – Sýria. Slovenská jednotka začalapôsobiť na Golanských výšinách v misiiUNDOF v máji 1998. Naša rota na Golanochnahradila rotu Rakúska a stala sasúčasťou rakúskeho práporu Ausbatt. NaGolanské výšiny vyslala Armáda SR 97Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniivojakov, z ktorých 87 vytvorilo 3. rotu rakúskehopráporu. Ďalší pôsobili na medzinárodnýchveliteľstvách. Rota bola pôvodnerozmiestnená na siedmich stálych pozíciáchv nadmorskej výške od 100 do 1 400metrov. Činnosť v misii UNDOF ukončiliOzbrojené sily SR v roku 2008.UNMEE – Eritrea. Pre SR malo vyslanievojakov do misie UNMEE na rozhraní rokov2000/2001 skutočne exotickú príchuť.Dvestočlenný kontingent ženistov malv Eritrei do júla 2004 úlohu najmä ručnéa strojové odmínovanie. Vojaci vykonávaliženijno-technické práce, pričom významnepomáhali aj domácim obyvateľom. V ťažkýchklimatických podmienkach preverilikvalitné slovenské odmínovacie kompletyBožena, Belarty a odmínovací tank KMT-7.Podieľali sa aj na vytyčovaní hranice medziEtiópiou a Eritreou.UNFICYP – Cyprus. Prvý slovenský274-členný kontingent vycestoval na Cyprusv apríli a v máji 2001. Naša jednotkasa na Cypre po prvý raz stala jednou z vedúcichnárodov misie (Led Nation). PopriVeľkej Británii a Argentíne zodpovedá zajeden z troch priestorov zodpovednosti. Veliteľstvosektora, ktorému sú podriadení ajvojaci Maďarska a Chorvátska, sídli v Kempegenerála M. R. Štefánika vo Famaguste.Slováci predovšetkým monitorujú dodržiavanievojensko-politických dohôd na líniizastavenia paľby. V nárazníkovej zóne medzioboma zónami hliadkujú a hlásia každénarušenie dohôd. Príslušníci OS SR sa podieľajúaj na činnosti hlavného veliteľstvaNovember 200827