TO jE Môj NázOR - EUROREPORT plus

Slovenská ekonomikaEkonomické udalostipohľadom analytikaPavol Ondriska, AIG Funds Central EuropeSiahli si globálne finančné trhy už na svoje dno? Nuž, pokiaľ človeknemá krištáľovú guľu, tak sotva dokáže aktuálne dať jednoznačnúodpoveď. Striedania najväčších denných či týždennýchpoklesov a naopak nárastov akciových indexov za mnohoročnéobdobia v prostredí panických reakcií investorov sťažujú akékoľvekpredpovede. Vskutku, prežívame historické chvíle. I keď tonie je niečo, z čoho by sme sa mali radovať.Objavujú sa však aj pozitívne signály. Trh medzibankový pôžičiekv hlavných svetových menách začína pomaly „rozmŕzať“,keď pumpovanie dodatočnej likvidity z centrálnych bánk, príklonk znižovaniu kľúčových úrokových sadzieb po celom svete a zárukyvlád na obnovenie dôvery upokojujú obavy ohľadom schopnostikomerčných bánk uhrádzať svoje záväzky.K upokojeniu v iných oblastiach je však ešte ďaleko, a to najmäv oblastiach súvisiacich s reálnou ekonomikou. Strach z prudkéhospomalenia globálnej ekonomiky (či dokonca recesie) pritiaholpozornosť k americkému doláru, keď sa investori, naopak, zbavovalimien rizikovejších krajín, ktoré čelia vysokému zadlženiua vonkajšej nerovnováhe. Jasný príklad predstavovalo oslabeniemaďarského forintu, ktorému priťažili obavy z opakovania islandskéhopríbehu. V tomto ohľade vstup Slovenska do eurozóny predstavujeurčitú kotvu pre vývoj kurzu koruny, ktorý sa len miernevychýlil od svojej konverznej hodnoty voči euru. Na druhej stranevšak nemožnosť použiť „barličku“ slabšej meny môže domácichexportérov ešte vyjsť draho... Hoci recesia slovenskej ekonomikenehrozí, spomaleniu tempa rastu (aj keď stále výrazne nad úrovňouvyspelej Európy) s negatívnym dosahom na nezamestnanosťsa však nevyhneme.Aj v bežnom živote platí, že v očakávaní horších časoch trebasporiť. A s týmto postojom sa budú musieť vyrovnať i verejné financie.Podľa vládou schváleného návrhu by rozpočtový schodokverejného sektora mal v roku 2009 predstavovať 1,7 percentahrubého domáceho produktu. Ide o zníženie deficitu oproti aktualizovanémuplánu na rok 2008 na úrovni 2,2 percenta hrubého domácehoproduktu. Avšak verejné financie počítajú s jednorazovýmipríjmami, ktoré nie sú určené výlučne na jednorazové výdavky,čo vyvoláva otázniky nad možnosťou započítať ich do celkovýchpríjmov na krytie schodku. Nejde pritom iba o predaj majetku,ale aj neistý príjem súvisiaci s plánovaným odchodom až 150-tisícsporiteľov (resp. ich úspor) z II. dôchodkového piliera späť doSociálnej poisťovne. Je otázne, či aktuálne prepady na finančnýchtrhoch, ktoré dočasne znižujú výkonnosť dôchodkových fondova slúžia tak ako vhodná zámienka pre antikampaň, naozaj vyženúplánovaný počet sporiteľov. Navyše, z ekonomickej podstatysa v tomto prípade dlhodobé úspory na dôchodok premenia naokamžitú výplatu dôchodkov. Navyše opticky nižší schodok hospodáreniaSociálnej poisťovne tak zrejme umožní vláde „pustiť žilou“niekde inde.V prípade základných kontúr rozpočtu verejnej správy je všakdôležitý fakt, že návrh bol predložený s nadmieru ambicióznymodhadom ekonomického rastu staršieho dáta. Odhad rastu hrubéhodomáceho produktu na úrovni 6,5 percenta, odsúhlasený makroekonomickýmvýborom pri ministerstve financií ešte v poloviciseptembra, tak bude revidovaný nadol. Nižší ekonomický rastvšak znamená nižšie daňové príjmy, tlaky na vyššie sociálne výdavky,a teda riziko vyššieho rozpočtového deficitu, ak sa nenájdeochota na skresanie výdavkov.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiCelosvetové ekonomické spomalenie, či dokonca obavy o recesiu,sa premieta aj do poklesu cien komodít, čo by na druhej stranemalo v ďalších mesiacoch pomôcť držať rast spotrebiteľských cienna uzde. Zatiaľ je však Slovensko zrejme konfrontované s tohtoročnýmmaximom. Podľa údajov zverejnených štatistickým úradomdosiahla harmonizovaná inflácia za september 4,5-percentnýmedziročný rast, predstavujúc najvyššiu tohtoročnú hodnotu(a zároveň najvyššiu od septembra 2006). V medzimesačnom nárastehrali rolu prevažne sezónne proinflačné faktory a dobiehajúcenákladové tlaky. Nákladové faktory zrejme ustúpia do úzadia,takže pri stále silnej spotrebe sa zrejme zvýraznia dopytové tlaky,čo môže naznačovať aktuálny rast cien služieb. Vďaka vyššej porovnávacejzákladni najmä pri cenách potravín by sa mala dynamikainflácie už za október čiastočne spomaliť. Naďalej platí, žeprognózu na dlhšie obdobie sťažujú nejasnosti ohľadom skutočnéhorozsahu a načasovania zvýšenia regulovaných cien energií, kdepolitické záujmy hrajú dôležitú rolu.V prostredí obáv o vplyvy spomalenia ekonomík prekvapilsvojím výsledkom za august zahraničný obchod, ktorý dokoncaskončil v prebytku (0,6 mld. Sk) po vyše trojmiliardovom schodkuv predchádzajúcom mesiaci. Avšak nie je to výsledok medziročnéhorastu exportu, keďže jeho dynamika (3,6 percenta) bola dokoncanajnižšia v tomto roku. Príčinou bol skôr prepad dovozov (-2,2percenta). Pochmúrne vyhliadky najvýznamnejších obchodnýchpartnerov Slovenska a zatiaľ zastreté plány najväčších domácichexportérov na obmedzenie výroby neveštia veľa dobrého pre ďalšívývoj. Jednako netreba sa obávať veľkého celoročného schodkuobchodnej bilancie, vzhľadom na vysokú previazanosť vývozova dovozov, ako aj úľavu, ktorú poskytujú nižšie ceny dovážanýchkomodít. Zatiaľ je kumulatívny deficit za prvých osem mesiacovtohto roka dokonca stále nominálne nižší ako v rovnakom obdobíminulého roka a v relatívnej úrovni predstavuje zhruba 1 percentohrubého domáceho produktu.Tak či onak, vplyv výrazného spomalenia zahraničného dopytusi začína vyberať svoju daň na exportne orientovaných podnikoch.A tak ruka v ruke so zahraničným obchodom sa vyvíja priemyselnývýroba, ktorá za august spomalila svoje tempo rastu iba na0,9 percenta (priemer za prvých osem mesiacov tohto roka predstavuje5,4 percenta), pričom samotný spracovateľský priemyseldokonca ako celok takmer stagnoval. A až deväť z štrnástich sledovanýchodvetví spracovateľského priemyslu sa v medziročnomporovnaní ponorilo do červených čísiel, pokiaľ ide o tempo svojhorastu. Varovanie pred horšími časmi do blízkej budúcnosti priniesolindikátor dôvery v priemysle, ktorý, odrážajúc pohľad samotnýchpodnikov na najbližšie mesiace, zaznamenal za august svojunajnižšiu hodnotu za 15,5 roka.Signály spomalenia vysielajú do určitej miery aj mesačné údajeza maloobchodné tržby. Hoci dynamiku rastu za august (5,8 percenta)nemožno považovať za nízku (najmä v porovnaním s okolitýmikrajinami), jednako ide o hodnotu pod tohtoročným priemerom(9 percent). Ochabujúcu ochotu spotrebiteľov utrácať potvrdzujúaj aktuálne hodnoty indikátora spotrebiteľskej dôvery.V dôsledku obáv spotrebiteľov zo zhoršovania ekonomickej situáciev krajine, rastu nezamestnanosti a posilnenia pochybnostío možnostiach úspor, indikátor spotrebiteľskej dôvery pokračujevo vykazovaní medziročne väčšieho pesimizmu. Ešte že jeho hodnotazostala nad svojím dlhodobým priemerom.November 200845