TO jE Môj NázOR - EUROREPORT plus

Diplomatické múzeumMZV SROprávnená hrdosť na našudiplomaciu„Diplomatické múzeum by sa malo stať otvorenou bránou pre budúcich adeptov diplomatických,európskych a svetových vzťahov spolupráce, kde budú môcť čerpať inšpiráciui sebavedomie. Malo by tiež vyjadrovať, že v oblasti dejín diplomacie máme na čobyť hrdí a na čom stavať v našom slovenskom európskom dome,“ naznačil v rozhovores redaktorkou Beatou Vrzgulovou ciele Diplomatického múzea Ministerstva zahraničnýchvecí SR jeho správca PhDr. Miroslav Musil, CSc.■■ Mohlo by sa zdať, že diplomacia je spojenánajmä so súčasnosťou. Aké najstaršie dokumentyz tejto oblasti viažuce sa k Slovenskumožno spomenúť?Ak máme uviesť konkrétny dokument,máme naporúdzi ten, ktorý je zároveň svetovýaj sa viaže ku Slovensku. Pápež JánVII. zaslal Svätoplukovi v roku 880 list zvanýIndustriae Tuae, v ktorom ho oslovujeako „slávneho vladára“. Pápež týmto listomnielen povýšil Svätopluka na úroveň s nímsúperiacich franských kráľov, no zároveňvymedzil Svätoplukovu ríšu ako samostatnúcirkevnú a administratívnu jednotku,so samostatným staroslovienskym liturgickýmjazykom, ktorú zveril Metodovi akoarcibiskupovi. Reprezentačné faksimile listinyIndustriae Tuae je jedným z klenotovrodiaceho sa Diplomatického múzea.Foto: archív■■ Akú základnú ideu múzea o slovenskej diplomaciiste načrtli?Chceme prekonať náš častý komplex, žesa ťažko môžeme porovnávať – ak ide slávnuhistóriu – s inými krajinami. Je to spôsobenéaj tým, že to, čo bolo odveky našouprednosťou – strategická poloha „výhybky“v strede Európy, prispôsobivosť novým vplyvoma kultúram –bolo zároveň pre nás aj istýmhendikepom. Mnohé popredné historickéosobnosti so slovenskými koreňmi sa dosťťažko spätne identifikujú. Kto sa chcel uplatniť,išiel do sveta za vzdelaním a mocenskýmicentrami – a tak sme oňho prišli. No, našťastie,nebolo to tak vždy.Arcibiskup a prímas Uhorska, zo slovenskéhozemianskeho rodu, pôvodne Slepčiansky,neskôr Szelepchény, Selepcsényi, častohrdo pripomínal slovenský pôvod. Mal zásluhuv diplomatických rokovaniach o miers Turkami, ale tiež na ich definitívnej porážke.Aj arcibiskup Antun Vrančič, pôvodomz Chorvátska, no etablovaný na našom území(pochovaný v Trnave), bol jedným z hlavnýchnegociátorov mieru s Turkami, ktorýbol pre Uhorsko životnou nevyhnutnosťou.Cisár Žigmund Luxemburský sa v učebniciachz čias „temna“ či totality spomínalako zlosyn, ktorý dal upáliť Jana Husa. Bolto však zároveň prvý z cisárov a kráľov, ktorýpochopil strategický význam Bratislavya zaumienil si, že ju povýši na úroveň nielenhlavného mesta Uhorského kráľovstva,ale aj celej Svätej ríše rímskej nemeckéhonároda. Potvrdzujú to nielen mimoriadneprivilégiá ním odsúhlasené pre Bratislavu,ale predovšetkým zásadná prestavba Hradu,Dómu svätého Martina a mesta vôbec.Túto štafetu od neho prevzal aj jeho zaťa nástupca cisár Albrecht, no, žiaľ, skoroskonal – a s ním aj vízia Bratislavy ako ťažiskarímsko-nemeckej ríše.■■ V ktorej fáze je budovanie múzea?Repertoár zhromaždených exponátov postačuje,aby zaplnil priestory a kapacity múzea.Zostáva dotiahnuť vybudovanie materiálnehozázemia – upraviť priestory, nainštalovaťvitríny a panely, interaktívne informačnéa komunikačné vybavenie...■■ Aké spektrum muzeálnych artefaktov zhromažďujete?To spektrum je také široké, že ma neraz„prekračuje“. Zvlášť v diplomacii platí, ževšetko so všetkým súvisí – preto je náročnéurobiť finálny výber z dokumentov a artefaktov,ktoré sa ponúkajú. Obľúbenýmnegociačným a zmierovacím nástrojom bolinapríklad sobáše. Cisár Žigmund si zabezpečilnielen dôveryhodného nástupcu, aleaj privilegovanú pozíciu Bratislavy tým, žev našom meste dal zosobášiť svoju dcéru Alžbetus vojvodom Albrechtom. Nechal si doslova„spečatiť“ uznanie tohto nástupníctvadokumentom, na ktorom je stojedenásť pečatípredstaviteľov uhorských stavov s navyšepridanou pečaťou Bratislavy.Diplomacia je však aj dekórum, ceremoniála protokol. Žigmundova vízia Bratislavyako centra kráľovstva sa realizovala,keď sa sem presunuli korunovácie uhorskýchkráľov. Vtedy sa naše mesto dostalodo pozornosti veľvyslancov celej Európy.Musel tomu zodpovedať aj pôsobivý ceremoniálkorunovácií, ktorý tiež máme podchytený.Tento obradný aspekt diplomaciesa zachoval až do dnešných čias, napríkladČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniikeď naši veľvyslanci odovzdávajú poverovacielistiny v kráľovstvách Európy – ajtoto máme obrazovo podchytené. Niekedysa pre opatrenia, ktoré sú pravým opakommierových, potrebovalo vytvoriť diplomatickézázemie „naoko“. Sem patrí napríkladMníchovská dohoda ako predzvesťtragédií druhej svetovej vojny alebo „pozývacílist“, ktorý mal legalizovať intervenciuvojsk sovietskeho bloku v auguste 1968.■■ Myslíte aj na to, že dnešný človek sa rádpohybuje vo virtuálnom svete a aj návštevamúzea je často otázkou surfovania na internete?Práve preto, že informácie zo sveta diplomacies prechodom do sveta súčasnostigeometricky narastajú, akékoľvek múzeums ambíciami podobnými nášmu nevyhnutnemusí vkročiť do virtuálnej reality elektronickyprezentovaných informácií. Pripravujemeexpozičný priestor tak, aby sav ňom aj málo informaticky zaškolený návštevníkmohol pohybovať v smere hľadanéhookruhu poznatkov a dokumentov. Počítametiež s tým, že nás budú navštevovaťskupiny z najrôznejších stupňov škôl vrátanebudúcich diplomatov. Im sa budú prezentovaťželané témy na veľkej obrazovke.■■ Vaše aktivity sú veľmi úzko spojené s velikánomnašich dejín M. R. Štefánikom. Tentočlovek obrovských nadčasových myšlienoka skutkov však akoby stále nemal miesto, akému právom patrí. Myslíte na to aj pri koncipovanímúzea diplomacie?Naše múzeum istotne neopomenie tých,ktorí pre nás sú stále aktuálnym vzorom.Štefánik bol ozajstným prototypom slovenskéhodiplomata. Bol úžasným vyjednávačom.Máme dokumenty o tom, ako taktickypresvedčil váhajúcu vládu USA, aby súhlasilas náborom česko-slovenských dobrovoľníkovz radov amerických krajanov, alebo akopresvedčil konzervatívne talianske vojenskéaj politické kruhy, aby súhlasili s doposiaľneslýchaným: postaviť vojnových česko-slovenskýchzajatcov bok po boku riadnej talianskejarmády! Pozornosť však venujemeaj ďalším, ktorí (žiaľ, zatiaľ nedocenení) významnezasiahli nielen do dejín diplomacie.Spomeniem napríklad Štefana Osuskéhoa Milana Hodžu, jedných z prvých priekopníkovzjednotenej Európy.November 200857