TO jE Môj NázOR - EUROREPORT plus

Zvláštny vyslanec EÚnú podporu. Európska integrácia je jedinápolitická vízia, cez ktorú môžeme posúvaťkrajinu dopredu a pôsobiť na tunajších politikov,aby prekonali hlboké rozdiely.■■ V čom vidíte príčiny, že sa vzťahy medzikomunitami v takej malej krajine s len štyrmimiliónmi obyvateľov vyhrotili od začiatkukonfliktu v 90. rokoch minulého storočia dotakej nenávisti?Je to etnicky i politicky určite najzložitejšiakrajina bývalej Juhoslávie. Pri jej krvavomrozpade bola takpovediac najviac na rane,najmä geograficky. Bola kľúčom k projektomVeľkého Srbska i Chorvátska. Jej tri národydovtedy žili také premiešané, že etnickámapa vyzerala ako leopardia koža. Politickýplán násilne rozparcelovať krajinu na etnickyčisté národné celky viedol k obrovskejľudskej a politickej katastrofe s vyše 100 000obeťami, Srebrenicou a inými vojnovými zločinmi,ktoré zastavila až medzinárodná intervencia.Tento projekt je dnes na smetisku dejín.Jasne sa od neho dištancuje aj dnešné vedenieRepubliky srbskej a má záujem na tom,aby na jej území žili aj iné etnické komunity.■■ Sú medzi politikmi jednotlivýchnárodov v BaH nejaké rozdiely?Spája ich niečo ako podobná národnápovaha?Majú veľa spoločných čŕt, naučilisa žiť s vojnou a ťažiť z nej preseba, ale ich pozície a záujmy súodlišné. To sa snažím mať vždy napamäti a z toho vychádzať pri adresovaníjednotlivých problémov.Pokiaľ ide o mentalitu, Balkán jeiný ako stredná Európa. Ľudia súimpulzívni, všetko radi preháňajú.A Bosna je akoby Balkán nadruhú. V jej dejinách a literatúreje napríklad populárny pojem„inat“ – tvrdohlavosť, dôslednývzdor vyplývajúci z presvedčenia,že ak nejakým rozhodnutím druhýniečo získa, ja strácam. Na druhejstrane tunajší ľudia nie sú zakomplexovanía malicherní, vedia byť v mnohých veciachveľkorysí. V tom sa od nich máme čo učiť.■■ V tejto súvislosti sa hovorí, že ste vlastnejediným z politikov v Bosne a Hercegovine,ktorý chodí medzi ľudí a udržuje internetovýkontakt so všetkými obyvateľmi krajiny. Čoste už urobili?Rozbehol som kampaň európskej edukácie,ku ktorej patrí návšteva sedemnástichmiest. Všade je súčasťou stretnuties občanmi, otvorená diskusia o budúcnostikrajiny a integrácii do EÚ. Je tam 200-300ľudí a ja im odpovedám na otázky, čo nikdynezažili. Moji predchodcovia to nerobili,a ako počúvam, ani ich politici to nerobia.Viem, ako uvažujú, z čoho majú strach a čoočakávajú. Odpovedám tiež na ich otázkyna internetovej stránke kampane prostredníctvomwebkamery – zatiaľ je tam 40 000prístupov. Miestni politici sa stretávajú lenso svojimi entitami, ja nemám problém sastretávať so všetkými občanmi.■■ Často sa spomína mladá generácia, ktoránedávnu trpkú minulosť nezažila a dnes máiné záujmy a ciele než pokračovať v sporocha napätí. Ako je to?Podľa prieskumov vidí vyše 70 percentmladých ľudí svoju budúcnosť mimo svojejkrajiny. Ak sa bude prehlbovať stagnácia,pri nízkej pôrodnosti a masovom odchodemladých Bosne hrozí demografický exodus.Musíme sa pohnúť z mŕtveho bodu. Kameňúrazu je v politike, v schopnosti nasmerovaťkrajinu do širších integračných procesovv Európe.■■ Ste šiestym vysokým predstaviteľom medzinárodnéhospoločenstva v Bosne a Hercegovine.Na svoju činnosť máte úrad vysokéhopredstaviteľa. Mohli by ste ho predstaviťa priblížiť jeho činnosť?Úrad vysokého predstaviteľa, známy podskratkou OHR, je ad hoc medzinárodnáinštitúcia so štatútom diplomatickej misiev Bosne a Hercegovine. Dohliada na plneniecivilných častí mierovej dohody z Daytonu,pričom vysoký predstaviteľ je definovanýako konečná autorita pre interpretáciu jejsporných stránok. Neskôr k tomu pribudlitzv. bonnské právomoci – na ich základemôžem odvolať z úradu predstaviteľov, ktoríbránia uplatňovaniu mierovej dohody, a takistonariadiť novú legislatívu. PodliehameRade pre implementáciu mieru, jej členskékrajiny a medzinárodné organizácie pokrývajúaj náš rozpočet. Môj úrad dnes zamestnávavyše 200 ľudí, z toho tucet diplomatovposkytnutých členskými krajinami rady.Má pobočky v Banja Luke, Mostare a Brčku,ktoré má osobitného správcu v osobemôjho amerického zástupcu.■■ Neprispelo k dnešnému stavu aj medzinárodnéspoločenstvo, ktoré síce presadilosprávne politické reformy, ale možno pri tomignorovalo miestnu mentalitu?Iste nie úplne všetko išlo správnym smerom.Tzv. bonnské právomoci sa použili odČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiich uvedenia v roku 1997 viac ako sedemstokrát.Nemám pocit, že Bosna a Hercegovinaby vďaka tomu bola dnes na tompodstatne lepšie. Dnes už sa tieto právomocitoľko neuplatňujú ako na začiatku, v prvomobdobí po skončení vojny. Od začiatkuroku 2008 som ich využiť asi 12-krát, a tozväčša na legislatívno-technické otázky.■■ Riadiaci výbor Rady pre implementáciumieru, združujúci 55 štátov a medzinárodnýchorganizácií vrátane OSN, USA, Európskej úniea Ruska, stanovil vo februári päť úloh a dvepodmienky, ktoré treba splniť, aby sa mohlazrušiť medzinárodná správa v Bosne a Hercegovine.Ako vyzerá ich plnenie a v čom sú najväčšieproblémy?Zatiaľ sú splnené na 70 percent. Zostávanám rozlúsknuť politicky veľmi tvrdéoriešky rozdelenia štátneho majetku a konečnéhoštatútu dištriktu Brčko, ktorýdnes patrí pod obe entity.■■ Sám ste sa vyjadrili o možnosti ukončeniapôsobenia úradu vysokého predstaviteľaskôr o niekoľko mesiacov než rokov? Bude topodľa vás znamenať, že sa úplne skončí medzinárodnáprítomnosť v Bosnea Hercegovine?Neskočí sa úplne. Po ňomčasť úloh prevezme môj druhýúrad – Úrad zvláštneho vyslancaEÚ v Bosne a Hercegovine –ktorý sa zlúči s Delegáciou Európskejkomisie v Sarajeve. Ceztakto posilnený úrad budem naďalejtlačiť na plnenie asociačnejagendy s EÚ, na posun smeromk štatútu kandidáta. A napokonnás čaká nový pokus o domácuústavnú reformu. Potrebujemepolitické pomery, ktoré nebudútlačiť politikov do konfliktu, alek nejakej forme spolupráce naspoločnej ceste do EÚ.Foto: dreamstime.com■■ Nie ste situáciou frustrovaný?Kedy a ako sa tento začarovaný kruh podľavás konečne rozotne? Mimochodom, vášpredchodca Nemec Schwarz-Schilling neopúšťalúrad úplne šťastný....Aj ja som človek. Nie som totálne imúnnyna veci okolo seba. Ale rátal som s tým,keď som sem išiel. Bosna a Hercegovinamala najťažší štart zo všetkých krajín bývalejJuhoslávie, aj preto prechádza najzložitejšoutransformáciou, treba jej v nej pomôcť.To je to s čím so sem prišiel. Ďalšiezmeny prídu vtedy, keď tu politici budútrochu viac zodpovednejší voči svojim občanoma keď našu úlohu postupne preberúdomáce inštitúcie, verejná mienka a médiá.Viaceré podstatné veci sa menia v širšomkontexte. Balkán bol donedávna vnímanýako konfliktný región, teraz je to priestorďalšieho rozširovania EÚ. Ako nové členskékrajiny tu máme skvelú príležitosť dokázať,že rozšírenie v našom prípade neposilnilolen nás samotných, ale aj celú EÚ.November 200853