Výtvarné umeniesklO namiestO plátnaUmelecký sklár Palo Macho (42) pred niekoľkými rokmi sebavedome zaklopal na dverevýtvarnej Európy a tá mu ich otvorila dokorán. Dnes je už jedným z mála slovenskýchvýtvarných tvorcov, ktorí sa presadzujú na európskom trhu s umením. Túto pozíciumu navyše upevňuje novátorstvo a experimentovanie v už aj tak príkladnezvládnutej technológii sklárskeho remesla, ale najmä objavné posuny vo svojejumeleckej tvorbe sklára a maliara v jednej osobe.48 November 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJeho obrazy na skle namiestoplátne, reliéfy,lepty, objekty či dielainteriérového a úžitkovéhocharakteru už videlinávštevníci galériía výstav v Nórsku, Nemecku,Švédsku, Francúzsku,Maďarsku, Taliansku,Holandsku,Rakúsku či iných európskych krajinách. Vystavoval aj v Japonskua USA. Každá významnejšia zbierka špecializujúca sa na umeleckésklo sa už nezaobíde bez Machových malieb na skle či iného jehopriezračného artefaktu. Z väčšiny expozícií v cudzine sa mu terazvracia len torzo z vystavených diel – záujem zberateľov je evidentný.Napriek mladému veku sa stal protagonistom súčasného slovenskéhoumeleckého skla. Vybral sa cestou s vlastnou gramatikoutvorby. Dnes sa ako jediný v domácom prostredí venuje maľbena sklo, nezaťažený bremenom starých škôl, ktoré, ako sámvraví, spájali tvorbu iba so sklenenou hmotou. Palo Macho všakdáva sklu dušu – farbou, kresbou, maľbou, formou či štruktúroupovrchu skla. Perfektná znalosť sklárskych techník spojenýchs českou sklárskou tradíciou element duchovna umocňuje. Dosiaľpodružnú funkciu maľby a fenoménu farby vôbec povýšil Machovo svojom umeleckom usilovaní na svoju prioritu.Palo Macho študoval na oddelení maľby skla Umeleckopriemyselnejškoly sklárskej v Kamenickom Šenove. Vysokú školu výtvarnýchumení v Bratislave v sklárskych ateliéroch Askolda Žáčka a JurajaGavalu absolvoval v roku 1995. Počas štúdií ho vyslali na študijnýpobyt na École des Beaux Arts vo francúzskom Saint Etienne. Viackrátnavštívil ateliér vynikajúceho slovenského umeleckého skláraJána Zoričáka žijúceho vo Francúzsku. Práve jeho rady a impulzymu dali v určitom smere azda viac ako roky strávené na VŠVU.Sklárske remeslo má Palo Macho v malíčku. Spoľahlivé základynadobudol priamo v sklárni v Lednických Rovniach, kde po rokochprednášal na miestnej sklárskej škole úžitkového výtvarníctva.Táto technická zručnosť skĺbená so zmyslom pre farbu, detail,skratku a precíznosť je premisou jeho tvorby. Navyše sa tu zreteľnehlási o slovo maliarsky talent i suverénna jemná kresbová linka.Dá sa povedať, že spoluautorom je svetlo, ktorému sklár prispôsobujekolorit, maľbu, tvarovanie skla. Jeho priesvitné obrazysú maľbou o sebe, nevypovedajú o ničom, navodzujú atmosférumeditácie. Nikomu nič nevnucujú a aj v tom je ich príťažlivosť.Autor priznáva, že najradšej pracuje s tabuľovým sklom, ktorému umožňuje vytvárať obojstranné maľby. Tvaruje ho a deformujeza tepla. Pozoruhodná je aj adjustácia sklenených obrazovv kovových rámoch a stojanoch, ktoré vymyslel sám. Machov výtvarnýjazyk a rukopis sú v pohybe, vyvíjajú sa – umelec teraz napríkladpracuje na veľkoplošných geometrických maľbách. PaloMacho stavil na štýl, ktorý niesol aj riziko, či sa ho podarí presadiťv zberateľskom a galerijnom prostredí. Riziko bolo o to väčšie,že šlo o materiál s cenovo vysokými vstupmi. Procedúra tvorbynavyše neumožňuje korekciu či opravu. Palo Macho však uspel.Dal sklu ducha, pečať poézie (sám píše básne a vyšli mu už dveknihy zbierok), intelektuálnu iskru, filozofiu... A to sú práve atribúty,ktoré z neho urobili sklára par excellence.■Ivan MelicherčíkFoto: autor a archív autora
DivadloSvätopluk po desiatich rokochopäť na scéne opery, tentoraznového SNDViac ako desaťročie uplynulo od poslednejobnovenej premiéry druhejopery zakladateľa slovenskej hudby EugenaSuchoňa Svätopluk a autora prvejslovenskej opery Krútňava. Dielo prišlopráve včas – krátko po storočnici narodeniaa pätnástich rokoch od jeho odchodu,no i v časoch, keď si musíme oveľa hlbšieuvedomovať, že historická pamäť a najmäúcta k vlastným dejinám sú základom vyspelostikaždého národa a štátu. Existenciaa význam Veľkomoravskej ríše, ktorá je témouopery Svätopluk, predišla mnohé súčasnéštátne útvary i národy, ktoré si v tomčase ešte nedokázali uvedomiť svoju svojbytnosť.O to väčší význam nadobúda tátohistorická freska v súčasnosti. Návšteva auvedomenie si tohto diela by malo byť samozrejmosťounielen pre dospelých, najmävšak pre študentov a mala by sa staťsúčasťou spoločenskej výchovy i výraznejšímpodielom predmetu dejiny.Opera Slovenského národného divadlasa zhostila uvedenia opery na veľmi dobrejúrovni. Výtvarne je pôsobivá scéna (MilanFerenčík) i kostýmy (Ľudmila Várossová),spevácke výkony odrážajú náročnosť jednotlivýchpartov a prípravy. S pribúdajúcimireprízami sa nepochybne ustália a po dvochpremiérach sa predstavia aj ďalší alternanti,čo nepochybne oživí paletu výkonov. Istúvýhradu možno mať k zvukovej stránke orchestra,ktorý vo viacerých prípadoch prekrývavokálny prejav, čo je na úkor vnímaniadeja. Dirigent Dušan Štefánek však pripravilorchester po technickej stránke veľmidobre, trochu viac pozornosti by si zaslúžilasymfonická farebnosť hudby na úkor zvukovosti.V hlavných úlohách sa predstaviliJán Galla (kráľ Svätopluk) Pavol RemenárJán Galla ako kráľ Svätopluk, Martin Malachovský v úlohe Dragomíra.(syn Mojmír), Ľudovít Ludha a Marián Pavlovič(syn Svätopluk ml.), Ľubica Rybárskaa Petra Záhumenská (kňažná Ľutomíra),František Ďuriač (Dragomír), Tomáš Juhás(igric Záboj) a ďalší. Nepochybne najvýraznejšíinscenačný podiel má režisér Juraj Jakubisko,ktorého filmové výtvarné videniea historizujúce dramatické cítenie vnieslodo diela ďalší rozmer. Svätopluk majstraEugena Suchoňa je dielom, ktoré by malobyť nielen repertoárovým číslom, ale udalosťoupre každého z nás. V Čechách majúpodobné dielo – Smetanovu Libušu, ktorejskvostné tóny sprevádzajú významné udalostinároda. Aj téma Svätopluka z tejtoopery sa stala prezidentskou fanfárou. Žiaľ,nik z najvyšších predstaviteľov štátu sa natejto premiére nezúčastnil.Stanislav BachledaFoto: Robo Hubač, SNDČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNovember 200849