• Pojem teológie – v pohanských náboženstvách ... - teologia.iskra.sk

ho najviac pripodobní Kristovi. Prijímať sa teda môžeiba raz.• Sv. Písmo: Sk – poskytujú správy, že u tých, čo bolikrstom spojení s Kristom v Duchu Svätom, prišlok osobitnému zoslaniu Ducha Svätého, ktorépresahovalo účasť na Duchu, ktorý im bol udelenýv krste. (Diakon Filip pokrstil Samaritánov a až potomapoštoli poslali Petra a Jána, aby im udelili dar Duchavkladaním rúk a modlitbou).• Tradícia: Z doby Otcov – mnoho svedectievo vkladaní rúk a mazaní olejom, ktoré nasledovali hneďpo krste, nedá sa však vždy presne odlíšiť, či ide o úkonpatriaci ku krstu, alebo o osobitnú sviatosť.Definovanie birmovania ako osobitnej sviatosti –Florentský koncil.• Špecifické aspekty: Birmovanie nie je nutné k spáse,ale ak by ho niekto neprijal z čírej ľahostajnosti,podceňoval by jeden z dôležitých znakov spásy.37. EUCHARISTIA• Význam slova – Je to spomienkové slávenie a súčasneslávenie anticipované. Oslavujeme ním pamiatkuvtelenia, smrti, oslávenia a druhého príchodu Krista.Spomienkové slávenie sa stáva vzdávaním vďaky,pretože je prítomný sám Pán. Výraz lámanie chleba –označuje slávnostný úkon, stal sa odborným výrazom,ktorý nemal označovať iba úkon lámania chleba, alecharakterizoval celú slávnosť ako slávnostnú hostinu,v poapoštolských spisoch tiež označuje celé slávenieEucharistie.• Definícia Eucharistie – Eucharistia je sviatostné, naspôsob hostiny sa konajúce slávenie vykupiteľskejsmrti osláveného Pána, skutočne prítomného podspôsobmi chleba a vína, aby prítomní mali účasť najeho vykupiteľskej smrti a na novej zmluve.• Matéria – Pšeničný (nekvasený) chlieb a čistéhroznové víno. Chorí na celiakiu môžu prijímaťEucharistiu len pod spôsobom vína, lebo hostia môžebyť iba z pšeničnej múky. Môže to povoliť miestnyordinár. Víno pre eucharistickú bohoslužbu má byťz viničného plodu, prirodzené a čisté, bez primiešaniacudzích prvkov (okrem síry). Dodávatelia omšovéhovína skladajú pred ordinárom prísahu, že víno budespĺňať požadované kritériá. Primiešanie vody do vínadosvedčujú už Justín, Irenej aj Cyprián. Dôvod jev tom, že Ježiš pri ustanovení Eucharistie podľamiestneho zvyku primiešal do vína vodu.• Forma – slová, ktorými Kristus pri rozlúčkovej večeridal apoštolom svoje telo a krv sú formou eucharistickejobetnej sviatosti. Presnú pôvodnú formu Ježišovýchslov nepoznáme ani ich nemôžeme rekonštruovať.Dnešné konsekračné slová predstavujú syntézu, ktorávznikla z niekdajšieho kultového a teologickéhovypracovania novozákonných textov.• Vysluhovateľ: Iba kňazská resp. biskupská vysviackadáva plnú duchovnú moc konsekrovať a tým aj mocviesť slávenie Eucharistie (LG, 4. lateránsky koncil).Účinné vyslovenie konsekračných slov je nevyhnutnepodmienené kňazskom vysviackou. Účinok majú ibavtedy, keď ich vysloví kňaz. Odpadnutý kňaz nazáklade učenia o vysluhovaní sviatostí ex opere operatoplatne konsekruje.• Prijímateľ: Vyžaduje sa živé spojenie s Kristom, ktorésa vytvára krstom a živou vierou. Kto spáchal smrteľnýhriech smie až vtedy prijímať, keď bol sviatosťoupokánia oslobodený od hriechu. Prijímanie je ovocieobety. Bez skutočného požívania eucharistickéhopokrmu by eucharistická obeta zostala neúplná, pretoaspoň kňaz musí požívať eucharistický pokrm (preplatnosť obety).• Sv. Písmo: Predobrazy – V SZ Salemský kráľMelchizedech (chlieb a víno), veľkonočný baránok,manna ako pokrm pre židov počas ich putovania dozasľúbenej zeme, starozákonné obety (Lv 1-7), krv,ktorá vytiekla z Ježišovho prebodnutého boku. Sk – dvesprávy: Petrova kázeň, kde sa 3000 ľudí staloveriacimi, vytrvalo sa zúčastňovalo na učení apoštolov,na spoločnom živote, na lámaní chleba a namodlitbách; sv. Pavol v Troade mal k zhromaždenýmna lámaní chleba reč, ktorá sa pretiahla až do svitania.Pavol – 1Kor 10-11 – nie sú to systematické výrokyo Eucharistii, ale boli to vyjadrenia, ktoré reagovali naneprístojnosti pri slávení Eucharistie v Korinte. Je tuvzor a norma viery a slávenia Eucharistie.• Tradícia: Východní a západní otcovia – Didaché:označuje slávenie Eucharistie výslovne ako obetu, nievšak ako pamiatku Ježišovej smrti. Kostnický koncil –vyjadril sa o totalite Kristovej prítomnosti v Eucharistii.Tridentský koncil – definoval skutočnosť, úplnosť,trvalú prítomnosť a opodstatnenie adorácie Kristav Eucharistii, ďalej oprávnenosť sv. prijímania podjedným spôsobom a obetný charakter Eucharistie.Koncil vyhlásil, že po premenení chleba a vína vo sv.Eucharistii je prítomné telo a krv spolu s dušoua božstvom nášho Pána Ježiša Krista a to opravdivo,skutočne a podstatne, pod spôsobmi viditeľných vecí.Prvé tisícročie Cirkev zdôrazňovala viac prítomnosťspasiteľného činu, dynamický charakter Eucharistie.Druhé tisícročie – Cirkev zdôrazňovala vecný prvok,teda realitu tela a krvi Ježiša Krista.• Špecifické aspekty: Trvanie Kristovej prítomnostiv Eucharistii – Kristova reálna prítomnosť trvádovtedy, pokým trvajú spôsoby chleba a vína. Ajv odpadnutých čiastkach chleba a v kvapkách vína,keďže tieto objektívne existujú, je trvalá reálnaprítomnosť Ježiša Krista. Okolnosť, že my ich pre malérozmery nevidíme má za následok, že nemôžeme vzdaťEucharistii v tejto podobe patričnú úctu. Pojemtranssubstanciácia – prepodstatnenie. Nový význama nový zmysel dostávajú po transsubstanciácii podobychleba a vína preto, lebo obsahujú novú skutočnosťalebo realitu, ktorú právom nazývame ontologická.Golgota a Eucharistia – Eucharistia ako ohlasovaniePánovej smrti je sprítomnenie spasiteľnej udalosti naGolgote. Obetný charakter Eucharistie – Opisyustanovenia Eucharistie vo Svätom písme potvrdzujújej obetný charakter. Ježiš nepriniesol inú obetu akoobetu kríža. Tridentský koncil tvrdí, že Ježiš Kristuszanechal Eucharistiu svojej Cirkvi ako viditeľnú obetu,v nej sa znova sprítomňuje krvavá obeta, ktorá bola razprinesená na kríži. Jednorazovosť obety – Jeden a ten