• Pojem teológie – v pohanských náboženstvách ... - teologia.iskra.sk

• charakteristika – Odpustky môžu byť čiastočné aleboúplné, podľa toho, či zbavujú časných trestov zahriechy čiastočne alebo úplne. Úplné odpustky možnozískať iba raz za deň, druhý krát iba pre okamih smrti,čiastočné viackrát za deň.• 5 podmienok na získanie úplných – treba vykonaťdobrý skutok obdarený úplnými odpustkami a splniť trinasledujúce podmienky: sviatostná spoveď, svätéprijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca. Okrem tohosa vylučuje akákoľvek trvalá záľuba k akémukoľvekhriechu, aj k ľahkému.• pre koho možno získať odpustky – Je istým učením,že Cirkev má moc odpustkami pomáhať zosnulým,ktorí sú v stave očisťovania, a to na spôsob prosby.Tieto odpustky nie sú oslobodením od trestu, ležvýlučne prosbou k Bohu. Každý veriaci tiež môžezískať odpustenie dočasných trestov čiastočne aleboúplne pre seba, s výnimkou tých odpustkov, ktorémožno získať iba pre duše v očistci (2.11. v kostole,2.-8.11. na cintoríne).Nemožno však získať odpustkypre iného živého človeka.43. OSOBNÝ SÚD – POJEM, VZŤAH K VŠEOBECNÉMU SÚDU• Osobný súd: S výrokom, že človek hneď po smrtizačne svoj definitívny osud sa nerozlučne spája téza,že hneď po smrti sa bude konať súd. V krste – a keď jenutné vo sviatosti zmierenia – dostane človek podielna súde, ktorý Boh vykonal nad reprezentantomvšetkých hriešnych ľudí, nad Ježišom Kristom. taktozo strany Boha umierajúci človek už má súd za sebou.Je to fakt minulosti. Na druhej strane treba mať namysli, že odpustenie hriechov poskytnuté v krste alebovo sviatosti zmierenia, ako aj vnútorné obnoveniea posvätenie majú v človekovi vydržať do konca.• Sv. Písmo: Ono hovorí veľmi vážne, že Boh odplatíkaždému podľa jeho skutkov, že človek musí podaťvyúčtovanie zo svojho konania. Ale na žiadnommieste sa nehovorí výslovne a formálne, že sa súdvykoná bezprostredne po smrti, hoci je naznačené, žepo smrti nastane rozličný stav spravodlivýcha hriešnikov (podobenstvo o Lazárovi a boháčovi).• Tradícia: U cirkevných otcov sú veľké kolísaniaohľadom osobitného súdu. Počnúc 4. stor. sa však užveľmi jasne hovorí o jeho faktickosti.• Človek hneď po smrti dostáva večnú odplatu (KKC1022). Človek sa bez zakrývania a výhovoriekbezprostredne po smrti vidí taký, aký je. Posudzuje sav Božom svetle, z ktorého nemôže uniknúť do tmy.Slovo súd má dvojitý význam: môže to byť súdoslobodzujúci, volajúci k dovŕšeniu a naplneniu, alebosúd odsudzujúci.• Kongregácia pre učenie viery zaraďuje náukuo odplate nasledujúcej hneď po smrti k pravdámprvého odstavca Professio fidei.• Vzťah osobitného súdu a posledného súdu: Častos hlása teória, že vzkriesenie každého jednotlivcanastane hneď po jeho smrti. V takejto téze sa odmieta,žeby niekedy nastalo úplne odlúčenie duše od tela.Podľa nej je smrť premenou k novému životu, alenijakým odlúčením tela a duše.44. SPOLOČENSTVO SVÄTÝCH•Sv. Písmo: V 2. knihe Makabejcov sa kladie dôraz namodlitbu za zomrelých. Sv. Pavol porovnáva jednotu tých,čo sú spojení s Kristom s organizmom.•Tradícia: Presvedčenie, že žijúci môžu pomáhať mŕtvymnachádzame takisto v textoch cirkevných otcov a v liturg.modlitbách. Hlbší dôvod pre to je v spoločenstve svätých.•Spoločenstvo svätých znamená, že veriaci sú v DuchuSvätom tak spojení medzi sebou, že každý úd spoločenstvaje dotknutý činom každého. Tieto súvisy sa nezničiasmrťou. Smrť môže narušiť iba telesnú prítomnosť, nievšak osobnú. Tí veriaci, čo žijú ešte na púti do poslednejbudúcnosti, obracajú svoj zrak k tým, čo už do nej prišli.Títo zasa pozerajú na svojich bratov a sestry, pred ktorýmiuž dobehli do cieľa. Takto je medzi putujúcimi a tými, čouž prišli do cieľa, blízke spoločenstvo.•Druh pomoci: Tí, čo ešte žijú môžu v dôsledku spojenias Kristom zastúpiť mŕtvych v tom, že namiesto nichpreberú časť trestu, ktorý na seba uvalili. Pritom sapredpokladá, že Boh prijme ponuku žijúcich pre tieto duše.V tomto zmysle Cirkev pre zosnulých ustanovila ajodpustky. Kto získava odpustky, môže prosiť Boha o to,aby udelil mŕtvym odpustenie trestu, prisľúbenév odpustkoch. Pritom však zostáva úplne neisté, v akejmiere Boh vyhovie takej prosbe. Nemôžeme robiť nijakévýroky o dobe trvania očistca.•Funkcia: Druhý vatik. koncil prisudzuje svätým údomCirkvi dvojitú funkciu voči tým, ktorí ešte putujú: je tofunkcia dobrého príkladu a spasiteľnej pomoci. Svätí súpomocníkmi pre tých bratov a sestry v Cirkvi i mimo nej,ktorí ešte nedosiahli nebo. Robia to silou lásky, ktoráz nich vychádza, i modlitbami, v ktorých Krista prosia zatých, ktorí ešte idú na svojej púti.•Vzťah putujúcich k svätým: podľa katolíckeho učeniasa uskutočňuje na dvoch stupňoch: na stupni uctievania ana stupni vzývania. Svedectvá o vzývaní svätých máme odnajstarších čias. Najprv sa vzťahovalo na mučeníkov,apoštolov a prorokov, potom (4. stor.) sa rozšírilo navyznavačov, panny a anjelov. Pritom sa jasne obil rozdielmedzi uctievaním Krista a uctievaním svätých. V uctievanísvätých je cieľom vždy sám Boh, ktorý si ľudí vyvolila vzal do svojho života. Keď vzývame svätých, má to tenzmysel, že putujúca Cirkev má vedomie, že jes dovŕšenými bratmi v Kristovi zviazaná do jednéhojediného „my“.45. NEBO•Nebo vo svojej plnej podobe je spoločenstvo s Bohom,ktorý sa dá bezprostredne vidieť, a s tými ľuďmi, ktorí užprišli do definitívneho cieľa. V tomto súvise sa mávykladať život jednotlivých ľudí uprostred milujúcehospoločenstva, nakoľko nám Sv. Písmo a Tradícia na todávajú oporné body.•Sv. Písmo: Slovo nebo znamená v SZ a NZ mnoho vecí.Je to výraz pre nebeskú klenbu, zároveň znamená Božípríbytok, jeho trón, pre neho vyhradenú svätyňu,existenčný priestor, ktorý mu patrí. Slovo nebo je slovomkvality. Táto má prevahu nad všetkými ľudskými silami.Slovo nebo je zároveň symbolickým označením pre Boha.