• Pojem teológie – v pohanských náboženstvách ... - teologia.iskra.sk

pripútanie. Duše v očistci nepodliehajú času v našomzmysle. Tým odpadá aj otázka o trvaní očistca.•Očistec sa má rozumieť ako určité uskutočňovanieživota po smrti z hľadiska vzťahu človeka k Bohu. Akéhodruhu je toto uskutočňovanie života je hlbokýmtajomstvom. Duše v očistci žijú v pokoji a Božej láske. Prene sa už uskutočnilo rozhodnutie o živote, a síce v zmyslevečného spoločenstva s Bohom a s dovŕšenými ľuďmi. Aleešte nie sú zrelé pre bezprostredný rozhovor s Bohom,ktorý sa ukazuje už bez zahalenia.•Zodpovednosť po odpustení hriechu: PodľaTridentského snemu žiadny človek sa nemôže bezosobitnej Božej milosti vyhnúť počas celého životavšetkým všedným hriechom. Človek aj po odpusteníhriechu zostáva zodpovedný za neporiadok, ktorý svojímhriechom vniesol do sveta. Bolo by však zveličené, kebysme chceli tvrdiť, že cesta do neba prechádza nutne a vždycez očistec.•Tresty: Prežívanie bolesti dozrievania sa nazýva trestomstraty. Trest straty je totožný s trestom zmyslov, lebočlovek pociťuje neschopnosť mať dokonalý dialógs Bohom ako nedostatok. Tento nedostatok vznikne zosamého človeka. Človek trpí zo seba samého. Trpí z toho,že ešte nie je schopný dostatočne milovať. Avšak totoutrpenie je preniknuté nádejou a radosťou, že Boh ho robívždy viac schopným úplnej lásky. Očisťovanie sa vzťahujena pomalé odtŕhanie od hriešnych náklonností.48. PARÚZIA – POSLEDNÝ SÚD A VZKRIESENIE TELA, NOVÉ NEBOA NOVÁ ZEM• Parúzia: Dovŕšenie stvorenia sa dosiahne nie vecnouudalosťou, ale osobným stretnutím, totiž Kristovýmpríchodom. Keď hovoríme o Kristovom novompríchode, nemáme na mysli priestorovú, lež osobnúudalosť. Druhý Kristov príchod znamená takúaktualizáciu jeho osláveného spôsobu existencie, že užnebude prítomný v zahaleniach, lež v bezprostrednejnázornosti, takže ho už nikto nebude môcť nezbadať.To predpokladá, že v celom ľudstve sa uskutočnípremena, takže ľudstvo bude schopné uvidieťosláveného Krista. Sv. Písmo: Fakt druhého Kristovhopríchodu, jeho definitívneho osobného sebazjavenia,nádej na tento dej spolu s vierou vo vzkriesenie JežišaKrista tvoria základ apoštolského ohlasovania. Cirkevprevzal do svojich vyznaní viery zjavenie o druhomKristovom príchode a definovala ho na 4. lateránskomkoncile (1215). Kráľovstvo Krista sa neuskutočnídejinným triumfom Cirkvi na spôsob vzostupnéhopokroku, ale víťazstvom Boha nad poslednýmnáporom zla, po ktorom zostúpi z neba Kristovanevesta.• Posledný súd: Výrazom súd sa myslia dve veci:vyjadrenie hodnoty a nehodnoty a pririeknutiedefinitívneho osudu podľa hodnoty alebo nehodnoty.Súd postihne všetkých ľudí, nebude mať však prevšetkých rovnakú funkciu – pre veriacich v Kristabude splňujúcim, pre nenávidiacich Boha budezatracujúcim. Sv. Písmo: Raz označuje za Sudcu Otca,raz Krista. Toto zdanlivé protirečenie sa odstránipoukazom na to, že Boh koná svoje skutky skrzeKrista a Kristus zasa robí iba Otcove skutky. Priebehsúdu sa opisuje pomocou mýtických obrazov, veľmidramaticky, predovšetkým v Jánovej Apokalypse.Meradlom na tomto súde je láske a síce láska, ktorá sazjavila v Ježišovi Kristovi.• Predmetom súdu zú všetky činy, myšlienkya zariadenia sa tvorov od počiatku až o koncaa uverejnia sa v ich dobrote alebo zlobe a v ich dosahuna celé dianie sveta. Pri poslednom súde sa nebudúskúmať alebo opravovať predchádzajúce individuálnesúdy (aplikované hneď po smrti), tu je dôraz naobjektívnu hodnotu alebo nehodnotu, akú malijednotlivé rozhodnutia v rámci dejín. Božiaspravodlivosť dokáže pred verejnosťou sveta svojuabsolútnu platnosť.• Vzkriesenie z mŕtvych: Podľa tradičnej mienkyduchovná duša, v smrti od tela oddelená, podľa svojejbytosti je stále zameraná k hmote. Jenepreniknuteľným tajomstvom, ako k telu zameranáduchovná duša môže bez tela ďalej žiť. Spojenies telom patrí do jej podstatnej štruktúry. Duša zostávazameraná na hmotu a plnú podobu svojho dovŕšeniadosiahne až vtedy, keď sa môže opäť vteliť, pravda,iným spôsobom ako v svojom historickom bytí. Dušahľadí upreto na tú chvíľu, v ktorej dostane definitívnu,s telom spojenú existenciu. To sa stane pri vzkrieseníz mŕtvych.• Podľa Božieho zjavenia sa vykúpenie uskutočnív tele. Plné synovstvo je vykúpením tela. Pravzoromplného vykúpenia je zmŕtvychvstalý Kristus. On jezároveň účinnou príčinou vzkriesenia všetkých. Sv.Písmo: V SZ sa jasne hovorí o vzkriesení z mŕtvychv knihe Daniel. V Ježišových časoch sa pravovernízbožní veriaci priznávali k zmŕtvychvstaniu. Ježiš tútorozšírenú vieru upevnil a vyjasnil. Ohlasoval najmä, ževzkriesenie tela nie je návratom k historickej formeživota, ale že vzkriesení z mŕtvych žijú iný, tajomnýživot. Svedectvo podáva tiež sv. Pavol v 1. listeKorinťanom. Charakterizuje kvalitu zmŕtvychvstaléhotela výrazmi o duchovnosti, nepominuteľnosti, mocia sláve. Existenciu zmŕtvychvstania nazýva nebeskou.Tradícia: Túto vieru dokazujú „Acta martyrum“,nápisy a maľby v katakombách, úcta, ktorá sapreukazovala zomrelým.• Cirkev verí vo vzkriesenie mŕtvych. Totovzkriesenie chápe tak, že sa vzťahuje na celéhočloveka. Pre vyvolených je vzkriesenie rozšírenímKristovho zmŕtvychvstania na ľudí. Telá ľudí budúvzkriesené pri druhom Kristovom príchode (výnimkouje Panna Mária). Kristologický základ vzkriesenianeplatí len pre pokrstených, ale pre všetkých ľudí, ajnepokrstených.• Nové nebo a nová zem: Sv. písmo hovorí o dovŕšenív spoločenstve zhromaždenom okolo Krista pomocouobrazu mesta. Pre toto mesto je charakteristické, ženemá chrám – nepotrebuje už miesto, kde sa budúprinášať obety. Nepoznáme čas zavŕšenia sveta, aninevieme, ako bude vyzerať pretvorený vesmír. Prenové nebo a novú zem sú charakteristické dvevlastnosti: že budú bez času a budú niesť stopy lásky.Večný život bude nový život.