24.05.2018 Views

SG05

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

T É M A<br />

Ten podlieha „zubu času“, kazí sa,<br />

prináša so sebou výdavky na skladovanie,<br />

ktoré jeho hodnotu znižujú,<br />

alebo vychádza z módy. Nadčasové<br />

peniaze tak majú voči tovaru „zabudovanú“<br />

výhodu: Majiteľ peňazí,<br />

ktorý chce svoje peniaze vymeniť<br />

za tovar, môže počkať a zatvoriť<br />

truhlicu s peniazmi, ak obchod nezodpovedá<br />

jeho predstavám. Majiteľ<br />

tovaru alebo ten, kto chce pracovať,<br />

to nemôže urobiť, lebo jeho tovar<br />

časom stráca hodnotu.<br />

Táto výhoda majiteľov peňazí je<br />

kľúčovým bodom nezdravého peňažného<br />

systému. Peniaze sú ako<br />

prostriedok výmeny cennejšie ako<br />

tovar, takže ich majiteľ môže získať<br />

v tovare väčšiu protihodnotu. Kto<br />

sa vzdáva vlastníctva všemocných<br />

peňazí, žiada preto zvláštnu prémiu<br />

za svoju obeť – úrok. Príjemca<br />

úroku pripomína lúpežného rytiera,<br />

ktorý si svoju mocenskú výhodu nechá<br />

zaplatiť zvonivými mincami.<br />

Ježiš žiadal, aby peniaze nestarli<br />

v mešci, majú byť teda postavené na<br />

roveň starnúcemu tovaru. To zodpovedá<br />

prírodnému zákonu o vzniku<br />

a zániku, ktorému je podriadená<br />

celá hmotnosť. Len peniaze, ktoré<br />

časom strácajú zo svojej hodnoty,<br />

môžu odstrániť úrok, odporujúci<br />

prírodnému zákonu, lebo také „prirodzené“<br />

peniaze sa rovnajú tovaru.<br />

Už v antike existovali snahy o takú<br />

prirodzenú výmenu: Diogenes žiadal<br />

„kostnú menu“, ktorej starnutie<br />

bolo po nejakej dobe zreteľne cítiť<br />

a Sparťania používali hrdzavejúce<br />

železné peniaze. Vo vrcholnom a neskorom<br />

stredoveku, asi od r. 1150<br />

do r. 1500, mali v Nemecku prenikavý<br />

úspech „neutrálne peniaze“.<br />

Približne v polovici 12. storočia<br />

zaviedol magdeburský arcibiskup<br />

Wichmann ako prvý tzv. odvolávanie<br />

mincí, pri ktorom sa v určitých<br />

časových odstupoch vyzývalo na<br />

ich výmenu. Biskup, ako pozemský,<br />

svetský vládca, si podržal<br />

časť týchto peňazí ako<br />

daň, zvyšok dostali<br />

občania naspäť<br />

vo forme nanovo<br />

razených peňazí.<br />

Týmto elegantným<br />

a účinným<br />

spôsobom mohli<br />

byť pravidelne<br />

a spoľahlivo vyberané<br />

dane, občania<br />

dokonca prichádzali k pozemskému,<br />

svetskému vládcovi<br />

sami, aby dodali svoje peniaze, lebo<br />

po odvolaní mincí (najviac raz až<br />

dvakrát ročne) staré už neplatili.<br />

Peniaze mali takpovediac zabudovaný<br />

dátum rozkladu, starli ako<br />

tovar. Privilégium majiteľa peňazí<br />

bolo tým preč, nemohol večne čakať<br />

s obchodom, pretože tak jeho<br />

peniaze časom stratili hodnotu.<br />

Týmto spôsobom stále obiehali<br />

nové mince, „brakteáty“, ktoré boli<br />

Podiel príjmov z kapitálu na celkových príjmoch<br />

sa stále zväčšuje na úkor príjmov z práce.<br />

také tenké, že sa dali zlomiť a nemohli<br />

byť hromadené, ako to žiada<br />

aj Ježiš v evanjeliu.<br />

Účinok používania brakteátov<br />

rozšírených v strednej Európe bol<br />

na hospodárstvo a spoločnosť veľmi<br />

silný. Doba od roku 1150 do roku<br />

1500 bola dobou trvalej konjunktúry,<br />

nikdy predtým ani potom nebolo<br />

v Nemecku založených toľko miest.<br />

Viditeľným príkladom všeobecného<br />

blahobytu boli nespočetné katedrály,<br />

ktoré občania dobrovoľne financovali<br />

a ktorých stavba bola po<br />

roku 1500 pre nedostatok peňazí zastavená.<br />

Napoly hotové dómy v Kolíne<br />

alebo v Ulme boli dokončené až<br />

v 19. storočí.<br />

Doba brakteátov skončila okolo<br />

roku 1500, pretože kniežatá tento<br />

spôsob vyberania daní<br />

často zneužívali a odpor<br />

obyvateľov voči<br />

platidlu rástol.<br />

Avšak ľudia vtedy<br />

nepostrehli požehnaný<br />

účinok<br />

starnúcich<br />

peňazí a proti<br />

zavedeniu mincí<br />

z ušľachtilého kovu<br />

nekládli príliš veľký<br />

odpor.<br />

Dôsledkom staronovej zlatej<br />

meny boli stúpajúce úroky, pomocou<br />

ktorých veritelia, ako napríklad<br />

Fuggerovci, nahromadili rozprávkové<br />

bohatstvo. Na druhej strane<br />

obyvateľstvo stále chudobnelo.<br />

Dnes predkladá požiadavku starnúcich<br />

alebo neutrálnych peňazí<br />

predovšetkým hnutie voľného hospodárstva,<br />

ktorého cieľom je „prirodzený<br />

hospodársky poriadok“.<br />

Jeho priekopníkom bol asi pred sto<br />

rokmi nemecký obchodník Silvio<br />

Gesell, ktorý vo svojom povolaní<br />

čelil neprestajnému klesaniu cien<br />

a hoci nemal akademické vzdelanie,<br />

začal pátrať po príčinách. Našiel<br />

ich v tradičnom peňažníctve.<br />

Vtedy bolo množstvo peňazí<br />

priamo závislé od množstva vyťaženého<br />

zlata alebo striebra. Gesell<br />

žiadal koniec zlatej a striebornej<br />

meny a zavedenie papierových peňazí,<br />

ktoré by sa stali všeobecným<br />

platobným prostriedkom. Táto požiadavka<br />

bola po veľkom zlyhaní<br />

zlatej meny počas veľkej hospodárskej<br />

krízy trvajúcej od roku 1929<br />

po druhej svetovej vojne splnená<br />

v celosvetovom rozsahu. Úspešný<br />

obchodník pôsobiaci v Argentíne<br />

však šiel so svojimi požiadavkami<br />

13<br />

SVET GRÁLU<br />

5/2005

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!