Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
T É M A<br />
Ten podlieha „zubu času“, kazí sa,<br />
prináša so sebou výdavky na skladovanie,<br />
ktoré jeho hodnotu znižujú,<br />
alebo vychádza z módy. Nadčasové<br />
peniaze tak majú voči tovaru „zabudovanú“<br />
výhodu: Majiteľ peňazí,<br />
ktorý chce svoje peniaze vymeniť<br />
za tovar, môže počkať a zatvoriť<br />
truhlicu s peniazmi, ak obchod nezodpovedá<br />
jeho predstavám. Majiteľ<br />
tovaru alebo ten, kto chce pracovať,<br />
to nemôže urobiť, lebo jeho tovar<br />
časom stráca hodnotu.<br />
Táto výhoda majiteľov peňazí je<br />
kľúčovým bodom nezdravého peňažného<br />
systému. Peniaze sú ako<br />
prostriedok výmeny cennejšie ako<br />
tovar, takže ich majiteľ môže získať<br />
v tovare väčšiu protihodnotu. Kto<br />
sa vzdáva vlastníctva všemocných<br />
peňazí, žiada preto zvláštnu prémiu<br />
za svoju obeť – úrok. Príjemca<br />
úroku pripomína lúpežného rytiera,<br />
ktorý si svoju mocenskú výhodu nechá<br />
zaplatiť zvonivými mincami.<br />
Ježiš žiadal, aby peniaze nestarli<br />
v mešci, majú byť teda postavené na<br />
roveň starnúcemu tovaru. To zodpovedá<br />
prírodnému zákonu o vzniku<br />
a zániku, ktorému je podriadená<br />
celá hmotnosť. Len peniaze, ktoré<br />
časom strácajú zo svojej hodnoty,<br />
môžu odstrániť úrok, odporujúci<br />
prírodnému zákonu, lebo také „prirodzené“<br />
peniaze sa rovnajú tovaru.<br />
Už v antike existovali snahy o takú<br />
prirodzenú výmenu: Diogenes žiadal<br />
„kostnú menu“, ktorej starnutie<br />
bolo po nejakej dobe zreteľne cítiť<br />
a Sparťania používali hrdzavejúce<br />
železné peniaze. Vo vrcholnom a neskorom<br />
stredoveku, asi od r. 1150<br />
do r. 1500, mali v Nemecku prenikavý<br />
úspech „neutrálne peniaze“.<br />
Približne v polovici 12. storočia<br />
zaviedol magdeburský arcibiskup<br />
Wichmann ako prvý tzv. odvolávanie<br />
mincí, pri ktorom sa v určitých<br />
časových odstupoch vyzývalo na<br />
ich výmenu. Biskup, ako pozemský,<br />
svetský vládca, si podržal<br />
časť týchto peňazí ako<br />
daň, zvyšok dostali<br />
občania naspäť<br />
vo forme nanovo<br />
razených peňazí.<br />
Týmto elegantným<br />
a účinným<br />
spôsobom mohli<br />
byť pravidelne<br />
a spoľahlivo vyberané<br />
dane, občania<br />
dokonca prichádzali k pozemskému,<br />
svetskému vládcovi<br />
sami, aby dodali svoje peniaze, lebo<br />
po odvolaní mincí (najviac raz až<br />
dvakrát ročne) staré už neplatili.<br />
Peniaze mali takpovediac zabudovaný<br />
dátum rozkladu, starli ako<br />
tovar. Privilégium majiteľa peňazí<br />
bolo tým preč, nemohol večne čakať<br />
s obchodom, pretože tak jeho<br />
peniaze časom stratili hodnotu.<br />
Týmto spôsobom stále obiehali<br />
nové mince, „brakteáty“, ktoré boli<br />
Podiel príjmov z kapitálu na celkových príjmoch<br />
sa stále zväčšuje na úkor príjmov z práce.<br />
také tenké, že sa dali zlomiť a nemohli<br />
byť hromadené, ako to žiada<br />
aj Ježiš v evanjeliu.<br />
Účinok používania brakteátov<br />
rozšírených v strednej Európe bol<br />
na hospodárstvo a spoločnosť veľmi<br />
silný. Doba od roku 1150 do roku<br />
1500 bola dobou trvalej konjunktúry,<br />
nikdy predtým ani potom nebolo<br />
v Nemecku založených toľko miest.<br />
Viditeľným príkladom všeobecného<br />
blahobytu boli nespočetné katedrály,<br />
ktoré občania dobrovoľne financovali<br />
a ktorých stavba bola po<br />
roku 1500 pre nedostatok peňazí zastavená.<br />
Napoly hotové dómy v Kolíne<br />
alebo v Ulme boli dokončené až<br />
v 19. storočí.<br />
Doba brakteátov skončila okolo<br />
roku 1500, pretože kniežatá tento<br />
spôsob vyberania daní<br />
často zneužívali a odpor<br />
obyvateľov voči<br />
platidlu rástol.<br />
Avšak ľudia vtedy<br />
nepostrehli požehnaný<br />
účinok<br />
starnúcich<br />
peňazí a proti<br />
zavedeniu mincí<br />
z ušľachtilého kovu<br />
nekládli príliš veľký<br />
odpor.<br />
Dôsledkom staronovej zlatej<br />
meny boli stúpajúce úroky, pomocou<br />
ktorých veritelia, ako napríklad<br />
Fuggerovci, nahromadili rozprávkové<br />
bohatstvo. Na druhej strane<br />
obyvateľstvo stále chudobnelo.<br />
Dnes predkladá požiadavku starnúcich<br />
alebo neutrálnych peňazí<br />
predovšetkým hnutie voľného hospodárstva,<br />
ktorého cieľom je „prirodzený<br />
hospodársky poriadok“.<br />
Jeho priekopníkom bol asi pred sto<br />
rokmi nemecký obchodník Silvio<br />
Gesell, ktorý vo svojom povolaní<br />
čelil neprestajnému klesaniu cien<br />
a hoci nemal akademické vzdelanie,<br />
začal pátrať po príčinách. Našiel<br />
ich v tradičnom peňažníctve.<br />
Vtedy bolo množstvo peňazí<br />
priamo závislé od množstva vyťaženého<br />
zlata alebo striebra. Gesell<br />
žiadal koniec zlatej a striebornej<br />
meny a zavedenie papierových peňazí,<br />
ktoré by sa stali všeobecným<br />
platobným prostriedkom. Táto požiadavka<br />
bola po veľkom zlyhaní<br />
zlatej meny počas veľkej hospodárskej<br />
krízy trvajúcej od roku 1929<br />
po druhej svetovej vojne splnená<br />
v celosvetovom rozsahu. Úspešný<br />
obchodník pôsobiaci v Argentíne<br />
však šiel so svojimi požiadavkami<br />
13<br />
SVET GRÁLU<br />
5/2005