Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
R O Z H O V O R<br />
mýšľal. Keď ľudia diskutovali o živote<br />
po smrti, považoval som to za<br />
nezmysel. Jednoducho som veril, že<br />
títo ľudia chcú svojimi vysnívanými<br />
prianiami len klamať samých seba.<br />
Ako osemnásťročný som išiel študovať<br />
na univerzitu v Charlotesville.<br />
A potom v roku 1965 som sa na jednom<br />
kurze dozvedel o Dr. Georgeovi<br />
Ritchim, profesorovi psychiatrie<br />
na lekárskej fakulte. Pár rokov<br />
predtým mal neuveriteľný zážitok,<br />
keď ho lekári vyhlásili za mŕtveho.<br />
Veľmi ma zaujalo, že bol niekto vyhlásený<br />
za mŕtveho, a napriek tomu<br />
mal vedomý zážitok. Využil som<br />
možnosť zúčastniť sa na jednej jeho<br />
prednáške, ktorá vo mne dodnes<br />
Keď ľudia diskutovali o živote po smrti, považoval som<br />
to za nezmysel. Jednoducho som veril, že títo ľudia chcú<br />
svojimi vysnívanými prianiami len klamať samých seba.<br />
zanechala hlboký dojem. Je to ten<br />
najušľachtilejší človek, akého som<br />
za celý svoj život poznal.<br />
George pochádza z Richmondu<br />
vo Virginii. V roku 1943 sa dobrovoľne<br />
prihlásil do armády a na<br />
základný výcvik bol pridelený do<br />
Camp Barkley v Texase. V decembri<br />
1943 dostal obojstranný zápal<br />
pľúc a jeho lekár ho dvakrát vyhlásil<br />
za mŕtveho. Vďaka intervencii jedného<br />
ošetrovateľa, ktorý sa nevedel<br />
zmieriť s tým, že má zomrieť niekto<br />
v jeho veku, sa nechal ošetrujúci<br />
lekár prehovoriť, aby mu vstrekol<br />
injekciu adrenalínu priamo do<br />
srdca. A George si nazad priniesol<br />
nádherný príbeh o žiarivom svetle,<br />
svoje prežitie s Kristom, panoramatický<br />
pohľad naspäť a vedomie,<br />
že sa nachádzal mimo vlastného<br />
tela. (Tento príbeh vyšiel knižne<br />
pod názvom Návrat z budúcnosti,<br />
autori G. Ritchie, E. Sherrill)<br />
O niekoľko rokov neskôr som<br />
počul rovnaký príbeh od jedného<br />
z mojich študentov na univerzite vo<br />
východnej Karolíne a odvtedy som<br />
začal tento fenomén systematicky<br />
skúmať. Keď som študoval medicínu,<br />
hovoril som s mnohými ľuďmi, ktorí<br />
mali podobný zážitok. Požiadali ma,<br />
aby som na túto tému napísal knihu.<br />
Vyšla v roku 1975 (slovenský názov<br />
Život po živote), desať rokov po tom,<br />
ako som si vypočul Ritchieho príbeh.<br />
A tak som mu zavolal a spýtal<br />
sa ho, či by som mu mohol venovať<br />
svoju knihu. A George povedal: „Je<br />
to od teba veľmi milé, ale ja by som<br />
bol radšej, keby si ju venoval Kristovi,<br />
pretože on mi k tomuto zážitku<br />
pomohol.“ To som aj urobil. Knihu<br />
som venoval Kristovi a Georgeovi<br />
Ritchiemu. V marci 1976 som odišiel<br />
na univerzitu vo Virgínii, aby som<br />
tam strávil asistenčný rok ako psychiater.<br />
Tam som ho mohol po prvýkrát<br />
po mnohých rokoch osobne<br />
navštíviť. Pozval ma k sebe domov<br />
na večeru. Nasledujúci večer som<br />
odcestoval do Maconu v Georgii,<br />
kde žili moji rodičia. Rozprával som<br />
otcovi o tom, že som predošlý večer<br />
23<br />
SVET GRÁLU<br />
5/2005
Change language