SG06

More documents

Recommendations

Info

T É M A lohu použil básnické dielo Chrétiena de Troyes. Wolfram v ideálnej postave Parzivala ukazuje, ako jeho hrdina môže prerásť nad pozemské chápanie rytierstva, ako napriek všetkým pochybnostiam, bolestiam a skúškam dosiahne „duchovné rytierstvo“ a napokon, ako korunovanie jeho čistého, statočného úsilia, je povolaný za kráľa Grálu. Wolfram von Eschenbach opisuje Grál ako divotvorný, žiariaci drahokam s magickými vlastnosťami, zoslaný na zem anjelmi. Človeku, ktorý naň pozrie, prináša nesmrteľnosť. Rytieri žijú zo sily Grálu, tohto kameňa, ktorý sa volá „lapsit exillis“ (spomedzi mnohých významov prevláda: „z neba spadnutý“). Raz v roku, na Veľký piatok, znesie sa z neba holubica a kladie na kameň hostiu, čím sa obnovuje jeho sila. KRIŽIACKA VÝPRAVA PROTI KATAROM olfram von Eschenbach označil W ako zdroje svojho básnického diela na jednej strane Chrétiena de Troyes a na druhej strane dielo jedného Provensálčana, ktorého nazýval „spevák Kyot“. Avšak napriek všetkých neskorším výskumom, ktoré sa dodnes vykonali, nikto nevedel nájsť ani zmienku o provensálskom básnikovi menom Kyot, ani stopy jeho diela. Okolo existencie alebo neexistencie človeka s týmto menom sa preto viedlo mnoho sporov. Niektorí historici dospeli pri skúmaní Wolframovho diela k predpokladu, že jeho „Majster Kyot“ bol katarom. Prísne asketické náboženské spoločenstvo katarov sa rozšírilo koncom 10. storočia v južnej a západnej Európe a okolo roku 1200 patrilo k tým „sektám“, ktoré rímska pápežská cirkev neúprosne prenasledovala. Pre katarov síce platilo ako najvyššie prikázanie viesť príkladný život v zmysle Slova Ježiša Krista, ale zavrhovali pápeža a rímsku cirkev pre okázalú „zhýralosť“ a popierali jej dogmy. Nezachovávali nič z uctievania svätých a relikvií, spochyb- 20 SVET GRÁLU 6/2006 nili cirkevné sviatosti, hlásili sa k učeniu o opätovnom vtelení – reinkarnácii a ako symbol svojej viery si nezvolili „kríž utrpenia“ rímskej katolíckej cirkvi, ale rovnoramenný kríž, prastarý, už v predkresťanských dobách existujúci symbol Pravdy, harmónie medzi aktívnym a pasívnym, mužským a ženským, pozitívnym a negatívnym princípom. Pre cirkev Ríma boli katari nebezpečnou sektou, hrozbou pre „pravých veriacich“, ktorá musela byť zlikvidovaná. V roku 1208 pápež Innocent III. nariadil inkvizíciu a križiacku výpravu proti katarom. V nasledujúcich rokoch, až do roku 1229, boli tisícky katarov povraždených. Padli v bojoch, alebo skončili na zapálených hraniciach. Ak teda Wolfram von Eschenbach skutočne prijal od nejakého katarského Majstra „tajné učenie o Grále“, ktoré votkal do svojho „Parzivala“, potom sa musel zákonite snažiť vymazať všetky stopy po ňom, aby ho uchránil pred prenasledovaním a súdom rímskej inkvizície. Podľa iného názoru vraj Wolfram von Eschenbach patril do rádu templárov. Templári boli najstarším rytierskym rádom, založeným v roku 1118 pod názvom „Chudobné rytierstvo Kristovho Šalamúnovho chrámu“ – teda takzvaného „templa“ v Jeruzaleme. Pôvodne to bola malá skupina rytierov, ktorí chránili výpravy veriacich do Svätej zeme v Palestíne. Neskôr vzrástla vďaka ich obľúbenosti aj ich finančná podpora zo strany európskych panovníkov, ktorí rádu venovali rôzne majetky. Predpokladá sa, že templári začali vo svojich radoch v skrytosti pestovať „tajné“ duchovné náuky, pochádzajúce z ich stykov s Orientom. Templári mali k Orientu ten najlepší vzťah, na ktorý sa dá pomyslieť. Mnohí z ich veľmajstrov považovali arabských princov za svojich priateľov. Pri takomto dobrom porozumení bolo pochopiteľné, že sa oba kultúrne okruhy, kresťanský a islamský, mohli vzájomne ovplyvňovať, a teda dochádzalo k výmene duchovných hodnôt. Práve to sa neskôr templárom vyčítalo. Po takmer dvestoročnom rozkvete francúzsky kráľ Filip IV. v roku 1305 obvinil rád z kacírskeho tajného učenia a nemravných zvykov. Vtedajší veľmajster Jacques de Molay a všetci francúzski templári boli v roku 1307 zatknutí, obvinení z kacírstva, prenasledovaní a mnohí z nich upálení. V roku 1312 bol rád templárov rozhodnutím pápeža zrušený. Parzival Wolframa von Eschenbacha vyvolal celú záplavu prebásnení. To, že grálske motívy sa stali známymi, rozohnilo fantáziu západných básnikov. Každý, kto materiál spracoval, pridal k nemu niečo zo seba, čo obraz Grálu ešte viac zahmlilo a pozmenilo. No nielen básnická fantázia vystúpila z brehov a prelievala sa. Ľudia chceli v tom čase všade objaviť Grál, ktorý si vo väčšine prípadov predstavovali ako čašu alebo nádobu, do ktorej Jozef z Arimatie zachytil Ježišovu krv. Podľa iných tvrdení mal byť Grál „vzácnou misou v Chiesa di San Lorenzo“ (kostol Svätého Vavrinca) v Janove. V roku 1247 zase jeruzalemský patriarcha daroval kráľovi Henrichovi III. misu zdobenú smaragdmi, ktorá patrila údajne Nikodemovi a Jozefovi z Arimatie. Aj v nej chceli ľudia vidieť nádobu Grálu. Pod pojmom „služba Grálu“ sa chápala vo všeobecnosti rytierska služba láske. Pojem Grál prežíval vo všeobecnosti určitú „infláciu“ až do konca 15. storočia,
T É M A keď táto grálska tradícia doznela a zostala z nej len legenda. K skutočne očarujúcemu znovusformovaniu grálskeho materiálu došlo až v 19. storočí. GRÁL RICHARDA WAGNERA talo sa tak prostredníctvom diela S operného skladateľa Richarda Wagnera (1813-1883), jednej z najvýznamnejších osobností hudobných dejín vôbec. Wagner bol fascinovaný stredovekými básňami, predovšetkým legendou o Grále. Už v jednom zo svojich prvých veľkých diel, v Tannhäuserovi, ktorého premiéra bola v roku 1845, nachádza svoj odraz dielo Wolframa von Eschenbacha. O päť rokov neskôr bola premiéra „Lohengrina“ – príbehu rytiera Grálu, ktorý prichádza z hradu Grálu, aby v boji dopomohol k víťazstvu Pravdy. Legenda o Grále neopúšťa Richarda Wagnera ani po dokončení „Lohengrina“. Práve prostredníctvom Lohengrina sa už dlhší čas pripravoval na vrcholné dielo svojej tvorby. Je ním Parsifal, novodobé stvárnenie povesti o Grále, kde sa ešte užšie spája myšlienka Grálu s jedným z najväčších zjavení kresťanskej viery. Rozhodujúcu inšpiráciu pre tvorbu Parsifala – podľa rozprávania samotného Wagnera – dostal ráno na Veľký piatok roku 1857. Pod týmto silným dojmom sa ihneď zrodila slávnostná melódia, ktorá neskôr ako „Čaro Veľkého piatku“ bola zakomponovaná do tejto monumentálnej opery. Osnova pre ňu však dozrela až v roku 1865. O dvanásť rokov neskôr, 25. januára 1877, sa Richard Wagner pustil do práce na Parsifalovi úplne a vytvoril jedinečné scénické divadlo, dojímajúce svojím príbehom i neprekonateľne výstižným hudobným vyjadrením. Hlavným motívom opery Parsifal je zlyhanie kráľa Grálu – Amfortasa, ktorý podľahne úkladom čarodejníka Klingsora. Amfortas je kráľom v hrade Grálu, kde sa Hlavným motívom opery Parsifal je zlyhanie kráľa Grálu – Amfortasa, ktorý podľahne úkladom čarodejníka Klingsora. Amfortas je kráľom v hrade Grálu, kde sa raz v roku koná posvätná slávnosť. čas od času koná posvätná slávnosť. Rytieri Grálu sa tu zhromažďujú, aby boli prítomní pri „odhaľovaní Grálu“, oltárnej misky, nad ktorou sa vo vrcholnom okamihu slávnosti zjavuje biela holubica, ako živé stelesnenie Ducha Svätého. Do misky Grálu sa vtedy vlieva posvätná sila, ktorá zaplavuje sieň hradu červeným svetlom a prináša pre všetkých zúčastnených požehnanie a občerstvenie duše i tela. V opere v týchto okamihoch zaznievajú „nebeské hlasy“, ktoré povznášajúcou melódiou, v hlbokom pohnutí ďakujú Stvoriteľovi za dar sily, ktorú ľuďom zosiela. Temnou postavou opery je čarodejník Klingsor, ktorý vládne vyčarovanému údoliu so záhradami „kvetinových dievčat“. Ich úlohou je odvádzať rytierov Grálu od ich služby. Samotného Amfortasa zvedie Klingsorom ovládaná dievčina Kundri, zvláštna, schizofrenicky rozorvaná postava. Klingsor vtedy Amfortovi vezme posvätnú kopiju a zasadí mu do boku ranu, ktorá sa nehojí, večne páli a krváca. Amfortas si je vedomý svojho zlyhania, a napriek naliehaniu ostatných rytierov Grálu odmieta odhaľovať Grál, pretože sa toho necíti byť hoden. Pretože všetkým chýba príliv posvätných síl, rytieri Grálu starnú a strácajú silu. Tu, pri posvätnej slávnosti zaznie opäť z neba hlas – rytieri majú počkať na príchod čistého, no nevedomého mladíka, ktorý sa spoluutrpením stane „vediacim“ a bude novým kráľom Grálu. Na scénu vzápätí prichádza mládenec, ktorý opustil svoj domov, pretože zatúžil po rytierskom spôsobe života. V posvätnom háji sa stretáva s rytiermi Grálu. Jeden z nich ho pozýva na hrad, ale keď mladíkovo správanie nezodpovedá jeho predstavám, posiela ho preč. Týmto mladíkom je Parsifal, ktorý musí znova putovať svetom, aby dospel k poznaniu svojej úlohy. Na konci svojej cesty prichádza aj do čarovných Klingsorových záhrad. Čarodejník ho obklopí zvodnými „kvetinovými dievčinami“ a pošle aj samotnú Kundri, aby ho zviedla. Vtedy sa však v Parsifalovi prebudí poznanie, pochopí, prečo zlyhal Amfortas a chce pomôcť rytierom Grálu. Kundri volá na pomoc svojho pána, Klingsora. Parsifal ho však v boji premôže a vezme mu posvätnú kopiju. Nakoniec urobí rukou znamenie kríža, na čo sa Klingsorova ríša rozpadne v trosky. Záver opery už patrí znovuobnovenej slávnosti Grálu. Amfortas víta Parsifala na hrade Grálu. Prostredníctvom diela Richarda Wagnera tak prežíva povesť o Grále svoje najživšie „znovuzrodenie“ od čias Wolframa 21 SVET GRÁLU 6/2006
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 4 and 5: N A Ú V O D … široká rovina, s
Page 6 and 7: R E P O R TÁ Ž mušlí veľkých
Page 8 and 9: ? ČO JE TO „DUCHOVNÁ“ LIEČBA
Page 10 and 11: Z D R A V I E livé, lebo to pôsob
Page 12 and 13: Z D R A V I E telia disponujú veľ
Page 14 and 15: K O M U N I K Á C I A rešpe rešp
Page 16 and 17: K N I Ž N Á U K Á Ž K A Ježiš
Page 18 and 19: Odolnosť voči antibiotikám rasti
Page 22 and 23: T É M A von Eschenbacha. Wagner do
Page 24 and 25: T É M A aby sa NAJPRV zmenili jeho
Page 26 and 27: T É M A dopriate hľadieť do toht
Page 28 and 29: Strom zahalený skleneným ľadový
Page 30 and 31: N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T Pom
Page 32 and 33: N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T 32
Page 34 and 35: N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T A t
Page 36 and 37: H I S T Ó R I A PUTOVANIE DO KRAJI
Page 38 and 39: 38 SVET GRÁLU 6/2006 H I S T Ó R
Page 40 and 41: N Á Z O R Y 40 SVET GRÁLU 6/2006
Page 42 and 43: N A Z Á V E R . . . Podobenstvo o
Page 44: Rovnako ako oheň neuhasí iný ohe

SG06

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?