SG06

More documents

Recommendations

Info

R E P O R TÁ Ž mušlí veľkých ako misy na ovocie a korálové útvary. Na Filipínach môžete nájsť kmene žijúce ešte stále v prvotnopospolnej spoločnosti. No desaťmiliónové hlavné mesto Manila má už aspekty rozvíjajúcej sa technickej civilizácie. V horách, v oblasti Bananue, sme Pyramída - duchovné centrum, kde sa lieči, modlí a usporadúvajú sa duchovné semináre navštívili jeden z divov sveta, ryžové terasy. Sú budované terasovito nad sebou od úpätí až po vrcholky hôr. Ich vek sa odhaduje na 5 000 rokov a boli zaradené medzi svetové kultúrne pamiatky. Obyvatelia tu stále žijú v domcoch budovaných z miestneho prírodného materiálu – dreva, trstiny a lístia banánovníkov. Žijú bez elektriny a dopravné spojenie je problematické. Aj pošta sa tam dostáva len po horských chodníkoch. V dažďových pralesoch je stále na stavbu obydlí najvhodnejší prírodný materiál – bambus, drevo, listy kokosových paliem. Napokon, bambusové listy slúžia i ako jedálenský servis, jedlo sa do nich aj balí. Obyvatelia pracujú spoločne – ryžové polia obhospodaruje celá dedina. Ako inak by sa dalo zabezpečiť pestovanie ryže na terasách, ktoré vyžadujú prísne rozdeľovanie vody, a teda všetci sú na seba navzájom odkázaní. 6 SVET GRÁLU 6/2006 Niekde však už romantika končí – pôvodní obyvatelia sa presídľujú z trstinových chatrčí do modernejších domčekov z betónových dielcov, kde sú v oknách namiesto skiel kovové mreže. Ale nech už sú tu domčeky z betónu či z prírodného materiálu, ľudské sídla majú vždy na prvý pohľad dve pekne upravené budovy vrátane ich okolia – školu a kostol. Kostoly sú jednoducho zariadené, s barokovou nádherou našich božích stánkov nemajú nič spoločné. Aj ľudia, keď do nich vojdú, sa v nich správajú akosi prirodzenejšie – svoju pokoru k Bohu majú v sebe a nepovažujú za nutné prejavovať sa inakšie, než sa správajú k sebe doma. Kostol je súčasťou ich života, patrí k nim a oni k nemu. Takmer mesačný pobyt na Filipínach bol pre mňa i pre ostatných členov skupiny skutočným balzamom na dušu. CHIRURGIA S BIBLIOU A KÚSKOM VATY Ak povieme Filipíny, každému napadne otázka, ako je to vlastne s tými operáciami bez skalpela. Aj to bolo jedným z účelov cesty – zoznámiť sa s filipínskym liečiteľstvom. Už v Manile, hlavnom meste Filipín, sme sa od sprievodkyne dozvedeli, že – pokiaľ vie – jestvujú štyria vynikajúci liečitelia, ktorí sa zaoberajú touto činnosťou. Medzi nimi menovala Orbita a Ester. Naša prvá zastávka bola v centre Alexa Orbita. Napokon, ten prichádza do Českej republiky dvakrát ročne a vykonáva tu tieto operácie, o ktoré sa zaujímajú i niektorí naši lekári. Videli sme na miestne pomery honosne vybudované liečiteľské centrum a mali sme príležitosť stretnúť sa s bratom Alexa Orbita. Z rozhovoru s ním sme sa dozvedeli, že obaja bratia usporadúvajú po svete semináre, kde učia túto techniku. Je však málo vyvolených, ktorí ju zvládnu. Keď sme odchádzali, boli sme v rozpakoch. Kóje pripravené pre liečiteľov, pracujúcich v tomto centre, a ich pacientov boli prázdne. Možno preto, že bola sobota. Za úkony v tomto centre je síce príspevok dobrovoľný, ale predsa len akési „orientačné“ ceny sme sa dozvedeli. Liečiteľka Ester bola o dve až tri hodiny jazdy ďalej. Ťažko povedať, koľko to bolo kilometrov. Filipíny sú pretkané poľnými cestami a často je problematické vyhnúť sa protiidúcemu vozidlu. Priemerná rýchlosť jazdy je necelých 20 kilometrov za hodinu. Za domčekmi lemujúcimi prístupovú komunikáciu sme vošli do „ordinácie“. Pripomínala miestne kostoly. Namiesto oltára vyvýšené pódium s lôžkom, na ktoré si líhali pacienti. Čakajúci pacienti a ich sprievod sedeli v laviciach a mohli sledovať, čo sa deje na „operačnom“ stole. Ester bola obklopená pomocníkmi. Dve ženy občas zakrývali lôžko plentou. To keď odhaľovali pacientovo telo, ďalšia žena držala nad lôžkom roztvorenú Bibliu, iná strihala kúsky vaty. Biblia nebola na tomto mieste ničím mimoriadnym. Filipínci sú hlboko veriaci a prevažne kresťansky orientovaní. Podnes vlastne neviem, či sa tieto operácie odohrávali priamo v miestnom kostole – boli sme takí fascinovaní tým, čo sa deje pred nami, že mi niektoré veci úplne unikli.
R E P O R TÁ Ž Ester vedela o našom príchode vopred. Schôdzku dohodla cestovná agentúra, ktorá zabezpečovala náš pobyt na Filipínach. Ale nevedeli to Filipínci, a tak i v tento deň zaplnili všetky miesta v laviciach. Čakajúci pacienti mali teda prednosť a zdalo sa, že sľúbená beseda s liečiteľkou sa vôbec neuskutoční. Sedeli sme v laviciach s ostatnými a dívali sa, alebo skôr vytriešťali sme oči. Nikto z našej skupiny nemal vopred v úmysle podstúpiť „bezskalpelový“ chirurgický zákrok. Zdalo sa nám to ako príliš riskantný experiment s vlastným telom. Napokon, nikto z nás na tom nebol tak zle, aby v tejto „alternatívnej“ metóde hľadal svoju záchranu. Ale asi po jeden a pol hodine pozorovania diania na „operačnom stole“, Ester sama ukázala na jedného z nás. Nakoniec sa z našej dvadsaťosemčlennej skupiny vystriedalo na operačnom stole trinásť ľudí. Bolo to také fascinujúce, že nikto z nás, na koho ukázala, nezaváhal a každý šiel. Bola som jednou z nich. Ester sa vôbec nepýtala na to, aké máme problémy. Zakaždým na človeka položila čistý hárok papiera, na chvíľu sa naň zahľadela, a potom uchopila medzi prsty malý chumáčik gázy či vaty, namočila ho do horúceho oleja a postupne prsty a polovica jej dlane prenikli do môjho tela. Bolo to v blízkosti srdca a aj poležiačky som mala možnosť pozorovať, ako nad povrchom môjho tela vystupuje iba horná časť dlane. Zakrvavené kúsky odhadzovala do nádoby. Najprv mi čistila srdcovú tepnu. Podotkla, že je to dôsledok môjho srdcového ochorenia – kedysi som mala reumatickú horúčku srdca a časom by ma – ako mi povedala – čakal bypass. Cítila som pri tom iba slabú bolesť. Napokon – toto miesto ma aj pred týmto zákrokom občas pobolievalo. Potom sa pustila do môjho žalúdka. V poslednom čase sa mi občas jedlo vracalo do hrdla, ako keby som mala upchatý žalúdok a už sa tam nič nevošlo. Nebolo to nič príjemné, ale nebolelo to a stačilo mi obmedziť sa v jedle a bolo to v poriadku. Faktom je, že po filipínskej Pri porovnaní röntgenových snímok mojej zlomeniny z obdobia pred cestou na Filipíny a po nej sa ukázalo, že kosti boli napravené. operácii tento problém už nemám. Tak som jej ešte s nádejou na pomoc ukázala svoju pravú ruku. Hoci som mala pôvodne zlomené zápästie, mala som stále opuchnutú dlaň a nemohla som ani vziať do ruky ceruzku a písať. O zlomenine som jej opäť nič nepovedala, sama však vysvetlila, že nemám celkom správne napravené kosti a mám upchatú cievu. Až po jej zákroku sa mi ruka začala lepšiť. Všetci „operovaní“ dostali zákaz nosiť ťažšie bremená počas nasledujúcich piatich dní, jesť mäso (čo sme, napokon, uvítali, v tom čase sme sa cítili vyčerpaní a unavení) a, napočudovanie, i sprchovať sa. Iba sme sa mohli omývať hubkou. Pochopiteľne, že sme pátrali aj po „dôkazoch“. Pri porovnaní röntgenových snímok mojej zlomeniny z obdobia pred cestou na Filipíny a po nej sa ukázalo, že kosti boli napravené. Jedna z mojich kolegýň si hneď nechala skontrolovať svoju cystu na vaječníku a vychýlený stavec, ktoré ju predtým trápili. Lekárske vyšetrenie potvrdilo, že po ošetrení u Ester má maternicu i stavec v poriadku. Zrejme sme pre Ester boli tvrdším orieškom ako Filipínci. Naše telá sú predsa len „hmotnejšie“ a bolo to viditeľné i na tom, že naše „operácie“ trvali dlhšie a Ester bola po každom z nás unavenejšia než pri svojich obvyklých pacientoch. Filipínci sú drobnejší a väčšinou si zachovávajú štíhlosť po celý svoj život. Ester je aj na pohľad krásna žena a jej vek je ťažko odhadnuteľný – od dvadsaťpäť do päťdesiat – ktovie. Pýtali sme sa jej tiež, ako prišla k tejto svojej schopnosti. Prezradila nám, že Filipínska operácia bez skalpela celé skupiny liečiteľov chodia meditovať do hôr na silné energetické miesta. Bola tam s nimi po celých štyridsať dní pred Veľkou nocou. Ak prijmeme, že klasické rozprávky sú reflexiou ľudského poznania a múdrosti odovzdávané nám po celé veky – práve na Veľkú noc sa „otvára zem a vydáva svoje poklady“. A jej sa tam v meditáciách táto cesta otvorila. PhDr. Magdaléna Lautnerová (uverejnené v spolupráci s časopisom Meduňka) 7 SVET GRÁLU 6/2006
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 4 and 5: N A Ú V O D … široká rovina, s
Page 8 and 9: ? ČO JE TO „DUCHOVNÁ“ LIEČBA
Page 10 and 11: Z D R A V I E livé, lebo to pôsob
Page 12 and 13: Z D R A V I E telia disponujú veľ
Page 14 and 15: K O M U N I K Á C I A rešpe rešp
Page 16 and 17: K N I Ž N Á U K Á Ž K A Ježiš
Page 18 and 19: Odolnosť voči antibiotikám rasti
Page 20 and 21: T É M A lohu použil básnické di
Page 22 and 23: T É M A von Eschenbacha. Wagner do
Page 24 and 25: T É M A aby sa NAJPRV zmenili jeho
Page 26 and 27: T É M A dopriate hľadieť do toht
Page 28 and 29: Strom zahalený skleneným ľadový
Page 30 and 31: N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T Pom
Page 32 and 33: N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T 32
Page 34 and 35: N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T A t
Page 36 and 37: H I S T Ó R I A PUTOVANIE DO KRAJI
Page 38 and 39: 38 SVET GRÁLU 6/2006 H I S T Ó R
Page 40 and 41: N Á Z O R Y 40 SVET GRÁLU 6/2006
Page 42 and 43: N A Z Á V E R . . . Podobenstvo o
Page 44: Rovnako ako oheň neuhasí iný ohe

SG06

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?