26.05.2018 Views

SG06

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

N A Z A M Y S L E N I E<br />

teľov, aby pobudli v dosiaľ pomerne<br />

čistom prírodnom prostredí, ktoré pomaly<br />

vinou človeka odchádza.<br />

Obdivujem odvahu pána Ing. Jána<br />

Šlinského (článok Slovenský agrorebel<br />

a jeho vynález). Som na dôchodku<br />

a tri áre, ktoré obhospodarujem<br />

nie sú ani kvapkou v mori toho<br />

ostatného; keby som bola mladšia<br />

a zdravšia, pokúsila by som sa o niečo<br />

podobné. Zatiaľ aspoň fandím tomu,<br />

čo vytvára. Snažím sa o týchto veciach<br />

hovoriť s ľuďmi, aby aspoň vošli<br />

do ich vedomia.<br />

Tiež som trochu premýšľala o záhade<br />

egyptskej studne. Moje vzdelanie<br />

je iba priemerné a navyše som<br />

v matematike nikdy nevynikala. Tak<br />

sa aspoň pozerám na načrtnutý obrazec<br />

záhadnej studne a mám dojem,<br />

že priemer studne by mohol byť 1 ½<br />

miery… (nasleduje niekoľko geometrických<br />

úvah). Určite som netrafila,<br />

v tom prípade berte pokus o vyriešenie<br />

s humorom.“<br />

Niekoľko čitateľov poslalo grafické<br />

riešenia s približným výsledkom asi 1,2<br />

miery s poznámkou, že to takmer určite<br />

tak nejako robili starí Egypťania.<br />

Naopak pán Oldřich Coufal z vysokej<br />

školy v Brne a pán Ľubomír Matúš<br />

z Banskej Bystrice poslali precízne<br />

niekoľkostranové matematické výpočty<br />

so zložitými algebraickými rovnicami<br />

a grafickým priebehom funkcií.<br />

Výpočtom dosiahli veľmi presný<br />

výsledok 1,231 185 724 miery.<br />

Pán Peter Bezemek Banskej Bystrice<br />

dospel k rovnakému riešeniu<br />

brilantnou rýchlosťou tak, že si zvolil<br />

výhodné označenie úsekov A a B<br />

na stenách studne (pozri obrázok)<br />

a zaviedol vzťah A/1=1/B. Tým sa<br />

mu rovnice zjednodušili, aj on však<br />

dospel, rovnako ako ostatní riešitelia,<br />

k rovnici štvrtého stupňa a k veľmi<br />

zložitému vyčísľovaniu výsledku.<br />

Podľa očakávania sa teda čitatelia<br />

do problému zahryzli prístupom typickým<br />

pre človeka 21. storočia, so<br />

všetkou jeho intelektuálnou výzbrojou<br />

a tiež ho číselne vyriešili. Nikto<br />

však neodpovedal na druhú časť<br />

otázky. „…naozaj neviem, ako by to<br />

riešil Egypťan zamurovaný v miestnosti.<br />

Matematických vedomostí mali<br />

iste dosť, ale na ručné počítanie to<br />

bolo dosť zložité. Určite to má aj filozofickú<br />

stránku, ktorú musel daný<br />

zamurovaný asi vyriešiť skôr, ak sa<br />

chcel dostať von.“ (pán Ľubomír Matúš)<br />

„Keďže výsledkom je iracionálne<br />

číslo a dalo sa k nemu dopracovať až<br />

po riešení rovnice štvrtého stupňa,<br />

som si takmer istý, že Egypťania to<br />

riešili tak, ako som to popísal v prvom<br />

postupe (teda graficky). Pokiaľ<br />

viem, tak z iracionálnych čísel poznali<br />

možno nejaké jednoduché odmocniny,<br />

ale celý ich matematický aparát<br />

nebol vôbec vhodný na riešenie takých<br />

nechutností ako sú rovnice štvrtého<br />

stupňa.“ (pán Peter Bezemek)<br />

V piatom čísle sme uverejnili iný<br />

prístup k riešeniu. Egypťania úlohu<br />

nepočítali, považovali ju matematicky<br />

za neriešiteľnú. Priemer studne<br />

je však takmer presne „zlatým rezom“<br />

tyče s dĺžkou dve miery. Líši sa od<br />

neho o nepatrnú hodnotu 0,4%. Ak sa<br />

teda adept nezahĺbal do úlohy ako do<br />

počtového problému, ale zachoval si<br />

odstup a jasný pohľad vnímavého človeka,<br />

uvidel výsledok okamžitým nápadom,<br />

intuíciou. To si tiež môžeme<br />

z príbehu vziať ako jeho odkaz.<br />

Niektorí čitatelia Sveta Grálu boli<br />

takýmto riešením trochu zaskočení<br />

a sklamaní. Na jednej strane očakávali<br />

riešenie v oblasti matematiky<br />

a nie inde, na druhej strane ich<br />

sklamala nepresnosť 0,4%, nad ktorou<br />

toto riešenie priviera oči. Berme<br />

však tento príbeh ako praktickú<br />

úlohu zo života, nie ako teoretickú<br />

matematickú úlohu. Edgar Allan<br />

Poe v poviedke Vraždy v ulici Morgue<br />

porovnáva šachovú hru s kartovou<br />

hrou a dospieva k záveru, že<br />

karty sú oveľa náročnejšie na intelekt<br />

ako šachy. Dobrý kartár si všíma aj<br />

správanie svojich partnerov, výraz<br />

tváre, letmé pohľady, spôsob triedenia<br />

kariet v ruke, gestá, ktorými hráč<br />

vynáša silnú kartu a podľa ktorých<br />

môže odhadnúť, či má v ruke ešte<br />

ďalšie – vyvodzuje teda úsudky aj<br />

z faktov, ktoré s hrou priamo nesúvisia.<br />

V porovnaní s touto všestrannosťou<br />

úsudku sa Poeovi javia šachy<br />

ako len akýsi druh matematickej aritmetiky.<br />

Takýto mnohostranne intuitívny<br />

prístup býva vlastný ženám,<br />

zatiaľ čo muži sa skôr zahryznú do<br />

úlohy a ochotne prepadnú pokušeniu<br />

zanovito sa nedívať ani doľava<br />

ani doprava. Rozdiel však nie je v pohlaví,<br />

ale v použití citovej zložky človeka,<br />

a tej sa máme v dnešnom rozumovom<br />

svete veľa čo učiť.<br />

V prípade našej egyptskej studne to<br />

teda vyhral citový, intuitívny prístup<br />

na celej čiare, zatiaľ čo my, moderní<br />

ľudia sme skĺzli do úlohy zachmúrených,<br />

sústredených, vážených, ale<br />

neúspešných dobyvateľov nových obzorov,<br />

úporne sa prebíjajúcich vpred<br />

k cieľu, ktorý už bol tanečným krokom<br />

dávno dosiahnutý.<br />

Artur Zatloukal<br />

39<br />

SVET GRÁLU<br />

6/2006

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!