SG06

More documents

Recommendations

Info

N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T A tak sa stáva, že aj my sami môžeme preukázať službu pomocníkovi určitého človeka, pretože sa nám k tomu v danej chvíli núka dobrá príležitosť. Preto by sme nemali mať zábrany urobiť alebo povedať iným ľuďom niečo neobvyklého, ak nás k tomu vedie silný vnútorný popud. Tento popud môže, samozrejme, vychádzať aj z vlastného, niekedy dokonca aj zlého chcenia. Musíme byť preto vo svojom vnútri bdelí a pozorní, aby sme dokázali rôzne impulzy rozlíšiť. Pomocníci z onoho sveta sú jednotlivým pozemským ľuďom stupňom svojej zrelosti veľmi blízki. Iba tak im totiž môžu rozumieť. A podobne aj ľudskí duchovia na onom svete majú svojho, pre nich neviditeľného pomocníka, ktorý „vidí“ o kúsok ďalej než oni. Tak tvoria pomocníci na rôznych stupňoch duchovného sveta celú reťaz, od zeme až do najvyšších sfér. Touto cestou nám tak môžu preniknúť zjavenia, inšpirácie a podnety, ktoré by sme inak sami nemohli dosiahnuť. KEDY ZASIAHNE NÁŠ “ANJEL STRÁŽNY“? omocníci z nám neviditeľného P sveta zasahujú do nášho života bez požiadania len vtedy, keď je ohrozený náš život a ešte nenastal čas na pozemský odchod. Vo všetkých ostatných prípadoch môžu konať len na základe našej prosby či želania. Jednak nemôžu pôsobiť proti našej vôli a jednak im musíme umožniť, aby nám mohli pomôcť, a to napríklad modlitbou. Pri modlitbe sa síce obraciame k Bohu, avšak práve to môže otvoriť dvere pôsobeniu pomocníkov z onoho sveta. I keď nám chcú pomáhať a podporovať náš duchovný vývoj, posudzujú našu situáciu z vyššieho hľa- 34 SVET GRÁLU 6/2006 diska a vidia ju väčšinou inak než my. Dbajú hlavne na to, čo nám v skutočnosti duchovne prospeje. Preto naše prosby, vyslovené v modlitbách, niekedy nenájdu splnenie v takej podobe, v akej by sme si želali. Z toho vyplýva, že je pre nás často lepšie, ak niektoré naše želanie nie je vypočuté, alebo dôjde k jeho splneniu inak, než sme si to predstavovali. Z biblického výroku „Proste a dostanete“ (Matúš 7,7: Lukáš 11,9), rovnako vyplýva, že naša prosba, naše „hľadanie“ alebo „klopanie“, pokiaľ skutočne vychádza zo srdca, k našim pomocníkom určite dôjde. Oni potom v rámci svojich možností uvedú do pohybu všetko, čo je potrebné pre našu podporu. Na obyvateľov duchovného sveta by sme však nemali myslieť len vtedy, keď niečo potrebujeme. Oni si zaslúžia hlavne našu vďaku. Kultúrne dedičstvo, ktoré nám prináša radosť a povzbudenie, by nenašlo cestu do nášho sveta bez inšpirácie umelcov. Latinské slovo „inspirare“ znamená „vdýchnuť“. Aby sa však vyššie stojaci pomocníci z onoho sveta mohli pozemskému človeku priblížiť a niečo mu „vnuknúť, musí on sám splniť určité podmienky. Tento dej krásne opísal hudobný skladateľ Brahms (A. M. Abell“ „Gespräche mit berühmten Komponisten – so entstanden ihre unsterblichen Meisterwerke“). Hovorí, že pred tým, než k nemu začnú prichádzať hudobné vnuknutia, necháva sa najskôr inšpirovať básňou. Prežíva ju skutočne ako vnuknutie z vyšších sfér a uvedomuje si, že inšpirácia sa dostaví len vtedy, keď je vnútorne „povznesený“. Niektorí antickí básnici pred tvorbou svojich diel privolávali víly umenia – múzy, a tento dej tak uchovali pre ďalšie generácie. Kým a čím sa ľudia nechávajú ovplyvňovať dnes? Dr. Gerd Harms UROBIŤ KROK NA DRUHÝ BREH om lekárka a pred štyrmi S rokmi som sa ešte ako študentka medicíny zúčastňovala aj na cvičeniach z patológie v pitevni. Pri týchto cvičeniach som mala veľmi silné zážitky, ktoré sú pre mňa osobne obrovskou výzvou zamyslieť sa nad dosahom toho, čo človek neraz bezmyšlienkovite robí. Nie som jasnovidec a situácie, ktoré by som chcela opísať, som vlastne nevidela. U mňa to prebieha tak, že to, čo cítim, teda akosi intuitívne vnímam, sa mi niekedy sformuje do obrazu. Prvýkrát som mala takýto obraz, keď sme sa zúčastnili pitvy muža, ktorý umrel len pred niekoľkými hodinami. Mala som pocit, že jeho duša je ešte v tele a vníma, čo sa s ním deje. Bolo to hrozné, akoby som cítila jeho ohromenie, nevýslovnú bolesť, absolútnu neschopnosť porozumieť, čo sa s ním deje. Ako človek, ktorý zažije niečo strašné, čo presahuje jeho schopnosť chápania. Pri ňom stála žena – tiež už z onoho sveta, s láskou mu utierala spotené čelo, držala rozochvenú ruku a jej sila a pokoj mu pomáhali vydržať. Vtedy bolo väčšine medikov zle a aj pani doktorka vravela, že nemá rada takéto pitvy pár hodín po smrti. Ďalší zážitok som prežila, keď sme pitvali telo staručkej pani, ktorá umrela na dlhé roky trvajúcu rakovinu. Mala som pocit, že bola na smrť pripravená. Bola
P R Í B E H síce ešte akoby tenučkou nitkou spojená s telom, ale jej duša bola doslova obrátená k Bohu. Videla som ju kľačať a vo zvuku zvonov, ktoré práve vonku odbíjali poludnie, s hlbokým pokojom a tichou radosťou čakala, kedy bude môcť ísť ďalej. Aj atmosféra v pitevni bola vtedy pokojná a uvoľnená, veľmi ľahko sa pracovalo. A posledný prípad, na ktorý si spomínam, sa odohral takto: Zrazu som mala pocit nevysvetliteľného chladu okolo nôh. Videla som hustú hmlu, ktorá sa mi sformovala do postavy mladej ale strhanej, zúboženej šedivej ženy. Jej telo tam už nebolo, ale duša nedokázala opustiť miesto, kde sa stalo niečo, s čím sa nedokázala vyrovnať. Ostala ležať na zemi pripútaná svojou nenávisťou k miestu, kde sa stalo niečo, cez čo sa nedokázala preniesť. Nevládala chodiť, bola slepá (doslova) a hluchá ku každej pomoci z onoho sveta, vedomím pripútaná len na pitevňu. Snažila som sa ju upokojiť, vysvetliť jej postavenie patológa, ktorý koná svoju prácu a neuvedomuje si, čo všetko tým spôsobuje. Chcela som, aby mu odpustila, prijala skutočnosť takú, aká je, a pobrala sa ďalej. Ona sa pomaly upokojovala a napokon zaspala. Hmla okolo nej postupne bledla a ja som mala pocit, že už bude schopná prijať pomoc. Akoby tam celý čas stál niekto, kto by ju mohol privítať a previesť ďalej, len ona ho cez hmlu nenávisti a nasmerovanie na hmotu nedokázala vidieť. Ivana Kušnierová Poznámka redakcie: ážitky z pitevnej sály naznačujú, Z čo prežívajú ľudia krátko po smrti. Zaujímavé sú aj rozprávania tých osôb, ktoré prežili tzv. klinickú smrť. Svoj stav často popisujú tak, že sa vznášali nad svojím fyzickým telom a mohli pozorovať dianie okolo pomienka na túto udalosť je S vo mne stále živá i po desiatich rokoch. Stalo sa to ráno, z ničoho nič ma zložila náhla a prudká bolesť v oblasti krížov. Po prevoze na neurológiu lekári zistili, že mám prasknutú platničku. Takmer som nemohol chodiť ani sedieť. Nevedel som, čo so mnou bude. Mal som silné bolesti, ktoré paralyzovali moje telo. Dni sa menili na týždne a môj stav sa nezlepšoval. Prepadala ma beznádej a zúfalstvo, bol som na dne. Snažil som sa upokojovať. Uvažoval som o svojej situácii a o živote. Považoval som sa síce za veriaceho, ale duchovnými otázkami som sa až dovtedy nejak vážne nezaoberal. Avšak teraz, v tejto ťažkej situácii som sa čoraz viac obracal k Bohu, modlil sa a zhodnocoval svoj doterajší život. Raz večer, keď som takto rozjímal, som pocítil, že sa so mnou niečo deje. Bolo to, ako keby ma obklopilo čosi nesmierne príjemné. Pocítil som pokoj a mier a bolesť seba. Počuli slová okolo stojacich ľudí a vnímali ich myšlienky. Zároveň však čiastočne pociťovali aj to, čo sa robí s ich fyzickým telom. Odchádzajúca duša je totiž ešte nejaký čas spojená s telom tzv. „striebornou šnúrou“. Tá postupne slabne až sa nakoniec celkom preruší Avšak počas trvania tohto spojenia duša ešte stále čiastočne pociťuje aj telesné vnemy. Preto by sa nemali vykonávať pitvy krátko po smrti a ani odoberať orgány ľuďom bez ich výslovného súhlasu a s plným vedomím dôsledkov. Moderná medicína zážitky z „klinickej smrti“ zvyčajne chápe ako halucinácie spojené s poruchami mozgu. Ale duchovne zmýšľajúcemu človeku môžu podobné prípady otvoriť cestu k skúmaniu zákonov života v tomto i na onom svete. ZÁŽITOK Z NEUROLÓGIE sa v tej chvíli vytratila. Cítil som, ako keby môj chrbát hladili niečie ruky. Zároveň som cítil, že ten „niekto“ stojí za mnou, ale bál som sa otočiť, aby som to nepokazil. Potom som zaspal. Od tejto chvíle sa môj zdravotný stav začal pomaly zlešovať. Termín operácie, ktorý bol z kapacitných dôvodov „našťastie“ o týždeň presunutý, sa mohol celkom zrušiť. Po dvojmesačnom pobyte v nemocnici som bol konečne doma. Môj zdravotný stav sa i naďalej menil k lepšiemu. Avšak nemyslel som už len na svoje zdravie. Tento zážitok bol obratom v mojom živote. Na život i na seba samého som pozeral už inými očami. Začal som skutočne veriť a začalo sa aj moje duchovné hľadanie. Dnes si uvedomujem, že ľudia si za mnohé utrpenie môžu sami. Rovnako si uvedomujem, že chvíle utrpenia a núdze môžu byť tak, ako v mojom prípade, práve pomocou, momentom obratu v živote. JG 35 SVET GRÁLU 6/2006
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 4 and 5: N A Ú V O D … široká rovina, s
Page 6 and 7: R E P O R TÁ Ž mušlí veľkých
Page 8 and 9: ? ČO JE TO „DUCHOVNÁ“ LIEČBA
Page 10 and 11: Z D R A V I E livé, lebo to pôsob
Page 12 and 13: Z D R A V I E telia disponujú veľ
Page 14 and 15: K O M U N I K Á C I A rešpe rešp
Page 16 and 17: K N I Ž N Á U K Á Ž K A Ježiš
Page 18 and 19: Odolnosť voči antibiotikám rasti
Page 20 and 21: T É M A lohu použil básnické di
Page 22 and 23: T É M A von Eschenbacha. Wagner do
Page 24 and 25: T É M A aby sa NAJPRV zmenili jeho
Page 26 and 27: T É M A dopriate hľadieť do toht
Page 28 and 29: Strom zahalený skleneným ľadový
Page 30 and 31: N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T Pom
Page 32 and 33: N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T 32
Page 36 and 37: H I S T Ó R I A PUTOVANIE DO KRAJI
Page 38 and 39: 38 SVET GRÁLU 6/2006 H I S T Ó R
Page 40 and 41: N Á Z O R Y 40 SVET GRÁLU 6/2006
Page 42 and 43: N A Z Á V E R . . . Podobenstvo o
Page 44: Rovnako ako oheň neuhasí iný ohe

SG06

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?