Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
BIBLIA<br />
žalmy, velebenia, žalospevy a ďalšie.<br />
Od roku 250 pred naším letopočtom<br />
tieto hebrejsko-aramejské texty prekladalo<br />
údajne 70 židovských učencov<br />
v Alexandrii do vtedajšieho gréckeho<br />
dorozumievacieho jazyka koiné.<br />
Podľa počtu prekladateľov sa tomuto<br />
dielu hovorí Septuaginta. Katolícki<br />
duchovní si až do nálezu zvitkov od<br />
Mŕtveho mora a písomností v Káhire<br />
mysleli, že pre Tanach existuje<br />
len jeden pratext – pričom je aj naďalej<br />
pozoruhodné, s akou presnosťou<br />
rôzne texty Písma vzájomne súhlasia.<br />
Ku kanonizácii celého Starého<br />
zákona došlo v roku 135 nášho letopočtu.<br />
Masoretický text, z ktorého<br />
vychádzajú súčasné preklady, vznikol<br />
až o niekoľko storočí neskôr spracovaním<br />
starších rukopisov židovskými<br />
znalcami Písma, ktorí pritom (okrem<br />
iného) do pôvodného hebrejského<br />
spoluhláskového textu vložili chýbajúce<br />
samohlásky.<br />
Text Starého zákona neskôr preberali<br />
do svojich kníh rôzne spoločnosti<br />
veriacich v takmer zhodnom<br />
znení, aj keď väčšinou v inom usporiadaní.<br />
Rovnaké zdroje ako v hebrejskej<br />
Biblii a v Novom zákone sú<br />
zjavné aj v Koráne. Islamskí učitelia<br />
však považujú Starý a Nový zákon<br />
v mnohom za sfalšované, a preto sa<br />
nimi takmer vôbec nezaoberajú.<br />
NOVÝ ZÁKON<br />
Dvadsaťsedem spisov prakresťanstva,<br />
ktoré sú dnes zhrnuté do Nového zákona,<br />
bolo pôvodne spísaných v gréčtine.<br />
Vznikli okolo polovice prvého<br />
storočia nášho letopočtu na základe<br />
ústne podávaných príbehov. Podľa<br />
súčasných poznatkov žiadny z evanjelistov<br />
nebol Ježišovým učeníkom,<br />
ani s ním nestrávil dlhší čas.<br />
Kanonizácia Nového zákona začala<br />
už od roku 180; formálne sa<br />
ukončila vo štvrtom storočí a viedla<br />
až k dodnes platnému obsahu, ktorý<br />
zahŕňa štyri evanjelia, príbehy apoštolov,<br />
21 listov a Zjavenie Jánovo. Ďalej<br />
jestvujú apokryfické písma, t. j.<br />
texty, ktoré z rôznych dôvodov neboli<br />
do kánonu zaradené. Také apokryfy<br />
existujú v súvislosti so Starým<br />
aj s Novým zákonom, pričom rôzne<br />
konfesie označujú za kanonické, resp.<br />
apokryfické vždy iné časti Biblie.<br />
Niektoré z týchto apokryfických písiem<br />
boli objavené iba nedávno, napr.<br />
Petrovo evanjelium (1886) alebo Tomášovo<br />
evanjelium (1945).<br />
Prvé latinské preklady Nového<br />
zákona, ktoré vznikli do roku 200<br />
nášho letopočtu, sú zhrnuté pod<br />
označením Vetus Latina alebo Itala.<br />
Origenes, ktorý výborne hovoril<br />
po hebrejsky, podal v roku 230 podrobné<br />
vysvetlenia všetkých písiem,<br />
obsiahnutých dnes v Novom zákone.<br />
Cirkevný otec Hieronymus<br />
(347–420) použil pre svoj nový preklad<br />
Biblie do latinčiny, zvaný Vulgata,<br />
údajne hebrejský pratext, ktorý<br />
sa považuje za stratený. Pokladá sa za<br />
isté, že Hieronymus mal v kódexoch<br />
Codex Sinaiticus a Codex Vaticanus<br />
k dispozícii grécke preklady, teda Septuagintu,<br />
a na preklad Starého zákona<br />
používal aj masoretický text. Dva najvýznamnejšie<br />
rukopisy Biblie – Codex<br />
Sinaiticus a Codex Vaticanus, ktorých<br />
vznik je datovaný do 4. storočia – obsahujú<br />
najstaršie známe kompletné<br />
texty Septuaginty a zároveň celý Nový<br />
zákon. Samotnú Vulgatu vyhlásili za<br />
autentickú až na Tridentskom koncile<br />
v roku 1546, no už predtým sa považovala<br />
za jedinú platnú. V roku 1979<br />
bola prepracovaná a vydaná ako Nova<br />
Vulgata. Ďalšie preklady katolíckych<br />
a niektorých ďalších kresťanských náboženských<br />
spoločností vychádzajú<br />
najmä z Vulgaty.<br />
DVE ÚPLNE INÉ KNIHY?<br />
Pinchas Lapide si všíma, že v myslení<br />
mnohých kresťanov „straší“ delenie<br />
na mstiaceho sa starozákonného<br />
Boha, a milostiplného Boha v Novom<br />
zákone. Slová „Miluj svojho blížneho<br />
ako seba samého. Ja som Hospodin.“<br />
stoja však už v 3. Knihe Mojžišovej<br />
(Lev. 19, 18), čo platí aj pre ďalšie<br />
vety: „Cudzinec, ktorý sa bude<br />
u vás zdržiavať, nech je medzi vami<br />
ako domorodec. Milujte ho ako seba.“<br />
(Lev. 19, 34) Sú to citáty, ktoré používal<br />
aj Ježiš, pretože majú univerzálnu<br />
platnosť. Pomsta je v Starom zákone<br />
Podľa súčasných poznatkov<br />
žiadny z evanjelistov nebol Ježišovým učeníkom,<br />
ani s ním nestrávil dlhší čas.<br />
dokonca výslovne zakázaná: „Moja<br />
bude pomsta a odveta.“ (Dtn 32, 35)<br />
Výstrahy a zatratenia pre ľudí, ktorí<br />
nectia zákon, a pre hanobiteľov sa<br />
vyskytujú v Novom i Starom zákone.<br />
Západné zľahčovanie „milého Boha“<br />
sa však v židovstve nevyskytovalo.<br />
Boh je podľa neho Láska, Boh zhovievavosti,<br />
ktorý odpúšťa, ale aj Boh<br />
trestu, ktorý požaduje.<br />
Nový zákon stavia na 456 citátoch<br />
a parafrázach zo Starého zákona.<br />
Keby sa z Nového zákona vyňali, žiaden<br />
človek by zo „zvyšných útržkov“<br />
nedostal súvislú správu. Z 82 citátov,<br />
ktoré len Pavol vybral zo Starého<br />
zákona, má úplne rovnaké znenie<br />
iba 30, zvyšok má viac alebo menej<br />
pozmenený zmysel, alebo je tvorený<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
38 | 2013
Change language