27.05.2018 Views

SG38

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

BIBLIA<br />

žalmy, velebenia, žalospevy a ďalšie.<br />

Od roku 250 pred naším letopočtom<br />

tieto hebrejsko-aramejské texty prekladalo<br />

údajne 70 židovských učencov<br />

v Alexandrii do vtedajšieho gréckeho<br />

dorozumievacieho jazyka koiné.<br />

Podľa počtu prekladateľov sa tomuto<br />

dielu hovorí Septuaginta. Katolícki<br />

duchovní si až do nálezu zvitkov od<br />

Mŕtveho mora a písomností v Káhire<br />

mysleli, že pre Tanach existuje<br />

len jeden pratext – pričom je aj naďalej<br />

pozoruhodné, s akou presnosťou<br />

rôzne texty Písma vzájomne súhlasia.<br />

Ku kanonizácii celého Starého<br />

zákona došlo v roku 135 nášho letopočtu.<br />

Masoretický text, z ktorého<br />

vychádzajú súčasné preklady, vznikol<br />

až o niekoľko storočí neskôr spracovaním<br />

starších rukopisov židovskými<br />

znalcami Písma, ktorí pritom (okrem<br />

iného) do pôvodného hebrejského<br />

spoluhláskového textu vložili chýbajúce<br />

samohlásky.<br />

Text Starého zákona neskôr preberali<br />

do svojich kníh rôzne spoločnosti<br />

veriacich v takmer zhodnom<br />

znení, aj keď väčšinou v inom usporiadaní.<br />

Rovnaké zdroje ako v hebrejskej<br />

Biblii a v Novom zákone sú<br />

zjavné aj v Koráne. Islamskí učitelia<br />

však považujú Starý a Nový zákon<br />

v mnohom za sfalšované, a preto sa<br />

nimi takmer vôbec nezaoberajú.<br />

NOVÝ ZÁKON<br />

Dvadsaťsedem spisov prakresťanstva,<br />

ktoré sú dnes zhrnuté do Nového zákona,<br />

bolo pôvodne spísaných v gréčtine.<br />

Vznikli okolo polovice prvého<br />

storočia nášho letopočtu na základe<br />

ústne podávaných príbehov. Podľa<br />

súčasných poznatkov žiadny z evanjelistov<br />

nebol Ježišovým učeníkom,<br />

ani s ním nestrávil dlhší čas.<br />

Kanonizácia Nového zákona začala<br />

už od roku 180; formálne sa<br />

ukončila vo štvrtom storočí a viedla<br />

až k dodnes platnému obsahu, ktorý<br />

zahŕňa štyri evanjelia, príbehy apoštolov,<br />

21 listov a Zjavenie Jánovo. Ďalej<br />

jestvujú apokryfické písma, t. j.<br />

texty, ktoré z rôznych dôvodov neboli<br />

do kánonu zaradené. Také apokryfy<br />

existujú v súvislosti so Starým<br />

aj s Novým zákonom, pričom rôzne<br />

konfesie označujú za kanonické, resp.<br />

apokryfické vždy iné časti Biblie.<br />

Niektoré z týchto apokryfických písiem<br />

boli objavené iba nedávno, napr.<br />

Petrovo evanjelium (1886) alebo Tomášovo<br />

evanjelium (1945).<br />

Prvé latinské preklady Nového<br />

zákona, ktoré vznikli do roku 200<br />

nášho letopočtu, sú zhrnuté pod<br />

označením Vetus Latina alebo Itala.<br />

Origenes, ktorý výborne hovoril<br />

po hebrejsky, podal v roku 230 podrobné<br />

vysvetlenia všetkých písiem,<br />

obsiahnutých dnes v Novom zákone.<br />

Cirkevný otec Hieronymus<br />

(347–420) použil pre svoj nový preklad<br />

Biblie do latinčiny, zvaný Vulgata,<br />

údajne hebrejský pratext, ktorý<br />

sa považuje za stratený. Pokladá sa za<br />

isté, že Hieronymus mal v kódexoch<br />

Codex Sinaiticus a Codex Vaticanus<br />

k dispozícii grécke preklady, teda Septuagintu,<br />

a na preklad Starého zákona<br />

používal aj masoretický text. Dva najvýznamnejšie<br />

rukopisy Biblie – Codex<br />

Sinaiticus a Codex Vaticanus, ktorých<br />

vznik je datovaný do 4. storočia – obsahujú<br />

najstaršie známe kompletné<br />

texty Septuaginty a zároveň celý Nový<br />

zákon. Samotnú Vulgatu vyhlásili za<br />

autentickú až na Tridentskom koncile<br />

v roku 1546, no už predtým sa považovala<br />

za jedinú platnú. V roku 1979<br />

bola prepracovaná a vydaná ako Nova<br />

Vulgata. Ďalšie preklady katolíckych<br />

a niektorých ďalších kresťanských náboženských<br />

spoločností vychádzajú<br />

najmä z Vulgaty.<br />

DVE ÚPLNE INÉ KNIHY?<br />

Pinchas Lapide si všíma, že v myslení<br />

mnohých kresťanov „straší“ delenie<br />

na mstiaceho sa starozákonného<br />

Boha, a milostiplného Boha v Novom<br />

zákone. Slová „Miluj svojho blížneho<br />

ako seba samého. Ja som Hospodin.“<br />

stoja však už v 3. Knihe Mojžišovej<br />

(Lev. 19, 18), čo platí aj pre ďalšie<br />

vety: „Cudzinec, ktorý sa bude<br />

u vás zdržiavať, nech je medzi vami<br />

ako domorodec. Milujte ho ako seba.“<br />

(Lev. 19, 34) Sú to citáty, ktoré používal<br />

aj Ježiš, pretože majú univerzálnu<br />

platnosť. Pomsta je v Starom zákone<br />

Podľa súčasných poznatkov<br />

žiadny z evanjelistov nebol Ježišovým učeníkom,<br />

ani s ním nestrávil dlhší čas.<br />

dokonca výslovne zakázaná: „Moja<br />

bude pomsta a odveta.“ (Dtn 32, 35)<br />

Výstrahy a zatratenia pre ľudí, ktorí<br />

nectia zákon, a pre hanobiteľov sa<br />

vyskytujú v Novom i Starom zákone.<br />

Západné zľahčovanie „milého Boha“<br />

sa však v židovstve nevyskytovalo.<br />

Boh je podľa neho Láska, Boh zhovievavosti,<br />

ktorý odpúšťa, ale aj Boh<br />

trestu, ktorý požaduje.<br />

Nový zákon stavia na 456 citátoch<br />

a parafrázach zo Starého zákona.<br />

Keby sa z Nového zákona vyňali, žiaden<br />

človek by zo „zvyšných útržkov“<br />

nedostal súvislú správu. Z 82 citátov,<br />

ktoré len Pavol vybral zo Starého<br />

zákona, má úplne rovnaké znenie<br />

iba 30, zvyšok má viac alebo menej<br />

pozmenený zmysel, alebo je tvorený<br />

15<br />

Svet Grálu<br />

38 | 2013

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!