SG15

More documents

Recommendations

Info

TÉMA naplnil. Liečením sa prepadáme často len z jednej choroby do druhej, až sa jedného dňa stane ich súčet nezlučiteľný so životom. Liečením sa prepadáme často len z jednej choroby do druhej, až sa jedného dňa stane ich súčet nezlučiteľný so životom Viera v uzdravenie je často ľuďom odňatá už na počiatku choroby: dozvedajú sa, že dostali chorobu chronickú, nevyliečiteľnú, alebo dokonca zhubnú, smrteľnú. Tieto názvy nehovoria však o skutočnej povahe chorôb vôbec nič, iba ukazujú mieru porozumenia, s akou sa k nim pristupuje. Také chápanie chorôb robí z ľudí odsúdencov, ktorí čakajú na vykonanie rozsudku. Jedinou šancou, ktorú dostávajú, je šťastná náhoda a zázrak. Čakajú na objav spásonosného lieku, čakajú, kým niekto iný zomrie, aby si privlastnili jeho orgány, čakajú, že budú mať šťastie. A potom sú tu aj ľudia, ktorí prežili, napriek tomu, že sa ich uzdravenie už nepredpokladalo. Mali šťastie? Pomohla im príroda? Prečo sa vyliečili, napriek tomu, že trpeli rovnakou nevyliečiteľnou chorobou ako mnoho iných, ktorí jej podľahli? Sú ich tisíce, desaťtisíce a možno aj viac. No aj keby bol iba jediný, spočíval by v jeho uzdravení dôkaz o tom, že nešlo o nevyliečiteľnú chorobu, ale o chorobu, ktorú sa u iných vyliečiť nepodarilo. Zostáva otázka: prečo? Napriek tomu, že existujú choroby banálne, stredne ťažké a nakoniec aj tie najzávažnejšie, poskytujú najlepšiu možnosť na odhalenie ich príčin práve tie posledne menované. Ťažké ochorenie stavia človeka zoči-voči skutočnosti, o ktorej takmer celý život vedel, no snažil sa na ňu nemyslieť: zomrie; a to pravdepodobne skôr, než predpokladal. Okrem snahy o uzdravenie začína predovšetkým inak hos- 18 Svet Grálu 15 | 2008 podáriť s časom, ktorý mu prípadne ešte zostáva. Snaží sa vyrovnať dlhy vo vzťahoch k ľuďom a k životu vôbec; ich existenciu a ťarchu naraz vníma intenzívnejšie. Jasne pociťuje, že stojí pred prahom, za ktorým končí vláda svetských zákonov a možnosť klamať pomocou nich seba i druhých. Cíti prítomnosť pravdy, ktorá nepozná prikrášľovanie a vrhá jasné svetlo na jeho skutky, na jeho myšlienky, priania a žiadosti. Možno vyvstane aj želanie, aby mohol ešte mnohé zmeniť, vyrovnať alebo napraviť. Toto želanie je posilnené často aj vedomím o existencii vyššej moci, ktorá riadi beh sveta i ľudských životov; tušením tej moci, na ktorú človek za svojho života takmer nedbal alebo sa jej dokonca snažil protiviť alebo ju zosmiešniť. Pod tlakom choroby a hroziaceho pozemského konca uznáva, že nežil dobre. Toto uvedomenie, ktoré človek prežíva skôr ako hlas vo svojom V čom však tkvie príčina takzvaných nevyliečiteľných chorôb, z ktorých sa vyliečia len nemnohí? vnútri než ako myšlienky vyjadrené slovami, je predstupňom pokory. Za nejaký čas sa jeho zdravotný stav začína lepšiť. Podľa toho, aký spôsob liečby človek podstúpil, začínajú sa pripisovať i zásluhy za jeho uzdravenie. Liečebné metódy, lieky a ďalšie možnosti, ktoré človek pri svojej liečbe použil, sa dostávajú do popredia záujmu, pretože nikto nepochybuje o tom, že práve ony sú príčinou uzdravovania. Sú totiž tým jediným, čo človek viditeľne podnikol, čo teda mohli uvidieť aj druhí. Kto však nazerá do ľudského vnútra? Kto si uvedomuje, že práve v tom nebadateľnom tichom okamihu, v ktorom sa v človeku zlomila jeho pýcha a samoľúbosť, spočíva počiatok zázraku? Lekári hľadajú príčiny chorôb, pretože dobre vedia, že s odstránením príčin musí zmiznúť aj choroba. V čom však tkvie príčina takzvaných nevyliečiteľných chorôb, z ktorých sa vyliečia len nemnohí? Spôsob viditeľnej liečby, ktorú v nespočetných variantoch podstupujú milióny ľudí, predsa len niektorých zachraňuje, kým ostatní ľudia chorobe podliehajú. Je to dôkaz o tom, že liečbou nebola ovplyvnená príčina choroby. Dôkaz, že príčina choroby nebola správne rozpoznaná. Je zároveň aj dôkazom, že hybnou silou uzdravenia nemohla byť len procedúra zvonku, lež niečo, v čom spočíva oveľa väčšia sila. Je možné za týchto okolností naďalej lipnúť na doterajších predstavách o vzniku chorôb a hľadať ich príčiny len vo vonkajšom svete, keď je tu ešte vnútorný svet každého z nás, ktorého význam sme si už neraz uvedomili? Nápadné je, že najviac umierajú ľudia, ktorí sa nechcú zmeniť. Majú svoje predstavy a návyky, ktoré nehodlajú opustiť. Naopak ľudia, ktorí prežili, zanechali svoj dovtedajší spôsob života. Dokázali sa vymaniť z roly obete, trpiacej pôsobením neznámych nepriateľských síl, a uvedomili si, že ich choroba je prejavom nedostatočnej harmónie s vesmírom. Pochopili, že základ ich ochorenia spočíva v nesprávnych predstavách o živote a jeho zmysle, že práve tieto názory určujú jeho smer i všetky situácie, do ktorých sa človek dostáva. Začínajú sa zaujímať o to, čo urobili v živote zle a podnikajú kroky k náprave. Nie však polovičato, zo strachu alebo s postrannou myšlienkou na návrat k starému pohodliu, len čo sa stav trochu zlepší. Je to obrat z presvedčenia, o stoosemdesiat stupňov, v ktorom niet miesta pre kompromis. Prijmú chorobu ako výzvu na zlepšenie svojho života a snažia sa uviesť ho do súladu s najvyšším poriadkom. Začínajú tento poriadok hľadať. Ľudia,
TÉMA ktorí sa uzdravili z nevyliečiteľných chorôb, dokazujú existenciu duchovnej sily, pretože práve pohyb ich ducha uviedol do pohybu aj obranné sily tela a spôsobil jeho viditeľné uzdravenie. Pokiaľ sa duch nezačal pohybovať inak, a zotrváva pri navyknutom spôsobe pohybu, ktorý vyvolal chorobu, kým človek naďalej žije vo svojich starých názoroch a predstavách, nemôže nastať žiadne uzdravenie. Táto vnútorná premena je jediným spoločným momentom, ktorý možno bez výnimky nájsť u všetkých ľudí, ktorí sa uzdravili z nevyliečiteľných chorôb. Ako naznačuje už slovo „nemoc“, každé ochorenie je určitou stratou moci. Moc človeka spočíva však jedine v spojení s celkom. Nemocný človek je teda ten, ktorý s ním stratil spojenie, pretože z nejakého dôvodu s ním nedokázal zachovať súdržnosť. Vesmír však nikdy nikoho netiesni, neobmedzuje bez príčiny – vždy iba tam, kde predchádzajúce jemné varovné signály, ktoré človeka nabádali k obnoveniu slabnúceho spojenia, vyzneli naprázdno. Ak si uvedomíme, že nositeľom života v človeku je výhradne jeho duch, kým telo vrátane rozumu je treba pokladať za oživený nástroj, je zrejmé, že udržiavanie spojenia s celkom alebo naopak jeho strata je výsledkom duchovného života. Duchovný život v nás – to sú naše želania, túžby a ciele, inšpirované našou predstavou o najvyšších hodnotách života. Táto duchovná orientácia alebo skôr dezorientácia – okrem toho, že tvorí základ našich myšlienok a pozemských skutkov – je už sama osebe zdrojom silného vyžarovania, ktoré zasahuje do vyžarovania vesmíru buď harmonicky alebo naopak rušivo. Človek sa teda už vyznávaním určitej životnej filozofie alebo svetového názoru stavia do zodpovedajúceho vzťahu k celku, ktorý svoju odpoveď či reakciu premietne do jeho života ako uľahčenie, pomoc, alebo ako prekážku. Tak sa človeku po celý život dostáva zrozumiteľnej spätnej väzby, ktorá ho nepretržite informuje o tom, či zvolený spôsob jeho existencie môže byť zo strany celku podporovaný alebo nie. Z uvedeného vyplýva, že chorobou Prevencia by mala byť založená na identifikácii konfliktných názorov, ktorých zastávanie vytvára pre celok neprijateľné vyžarovanie a proti ich pôvodcovi sa bude brániť je už chybný postoj alebo názor, ktorý človeka vedie k zodpovedajúcemu konaniu. Z tohto konania, do ktorého musíme zahrnúť aj myšlienky a citové stavy človeka, sa môže postupne vyvinúť aj telesné ochorenie. Pokiaľ by sme v budúcnosti chceli dosiahnuť ozajstnú prevenciu ochorení, museli by sme sa zamerať na predchádzanie takzvaným nezdravým názorom, to znamená odstrániť predstavy, ktoré celok nemôže akceptovať ako zdravé a pre svoju existenciu prospešné. To isté platí aj pre skutočnú príčinnú liečbu ochorení; mala by byť založená na identifikácii konfliktných názorov, ktorých zastávanie vytvára pre celok neprijateľné vyžarovanie a proti ich pôvodcovi sa bude brániť. Predpokladom takejto prevencie a liečby by bola pre všetkých jednotlivcov dokonalá znalosť všetkých zákonitostí, ktorých napĺňanie požaduje vesmír od ľudí ako cenu za dar života a vývoja. Tým však nesmierne vzrastajú aj nároky na lekára a vôbec na všetkých, ktorí chcú ľuďom účinne pomáhať. Jedine na tomto základe je totiž možné nájsť v myslení jednotlivca slabé miesta a poukázať na ne. A to je zároveň aj všetko, čo možno pre druhého urobiť. Konečné rozhodnutie musí učiniť človek sám, a tým si súčasne určí aj následok: prijatie alebo odmietnutie, obnovenie moci alebo nemoc. Dnes veľmi populárne schematizovanie duchovných príčin chorôb je značne zavádzajúce, pretože neprihliada na jedinečnosť ľudských osudov. S tabuľkou v ruke je možné odriekať iba to, čo si o veci myslia druhí. Kľúčom k správnemu pochopeniu duchovnej príčiny ochorenia však je neopakovateľný ľudský príbeh samotný. A stanovenie skutočnej príčiny nemoci vyžaduje rozvíjanie vlastnej schopnosti cítenia – toho jediného nástroja, pomocou ktorého možno nadviazať spojenie s duchom iného človeka. Z týchto skutočností je možné vyvodiť aj smerodajné závery pre prognózu každého ochorenia. Oveľa lepšie sa vyvíjajú tie prípady, kde je zo strany chorého ochota alebo dokonca nadšenie prijímať nové podnety a meniť sa, napriek tomu, že vonkajšia liečba nemusí byť práve najšťastnejšia. Opačne sa vyvíjajú prípady, kde je táto liečba v každom ohľade síce prvotriedna, ale chorý očakáva od druhých, že bude uzdravený. V liečení vidí iba možnosť, ako sa vrátiť k starému spôsobu života. To je zásadný omyl. Človek má prosiť o silu k činom, ktorými chce dar uzdravenia vyrovnať K uzdraveniu zo závažnejších chorôb je potrebná vždy aj pomoc vyššej liečivej sily. Táto sila nie je na Zemi bežne prítomná a musí byť najprv k Zemi pritiahnutá. Prvoradý význam pre uplatnenie takej sily majú vnútorné postoje chorého človeka, ktorý sa rozhodne dať svojmu životu iný smer. Taký človek neprosí teda len o uzdravenie alebo záchranu, ale predovšetkým o silu k novým, lepším činom, ktorými chce dar uzdra- 19 Svet Grálu 15 | 2008
Page 2 and 3: Z D R A V I E V ďalšom čísle č
Page 4 and 5: N A Ú V O D… môžeme sami, je p
Page 6 and 7: R E I N K A R N Á C I A Origenes (
Page 8 and 9: R E I N K A R N Á C I A za vyrieš
Page 10 and 11: Z D R AV I E Zhubné následky faj
Page 12 and 13: I N Š P I R Á C I A Odkiaľ sa be
Page 14 and 15: I N Š P I R Á C I A venujúca sa
Page 16 and 17: GÉNIOVIA V jednom z náučných sl
Page 20 and 21: TÉMA venia vyrovnať. Pri liečen
Page 22 and 23: PRÍRODA Časový rámec pre earthg
Page 24 and 25: 24 Svet Grálu 15 | 2008
Page 26 and 27: SMRŤ AKO VÝCHODISKO? Smrť je v n
Page 28 and 29: ŽIVOT tovú základňu neposkytova
Page 30 and 31: Ž I V O T „VÄČŠINE SAMOVRÁŽ
Page 32 and 33: H I S T Ó R I A San Marino Nie je
Page 34 and 35: H I S T Ó R I A Vznešený duch ob
Page 36 and 37: O S O B N O S Ť 1.diel Abd-ru-shin
Page 38 and 39: O S O B N O S Ť celé Sasko, ktor
Page 40 and 41: N Á ZO R Y 40 SVET GRÁLU 15 | 200
Page 42 and 43: N A Z ÁV E R … Kázanie na hore
Page 44: Každý deň prináša radosť i st

SG15

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?