SG15

More documents

Recommendations

Info

R E I N K A R N Á C I A Origenes (185–254) Neskorší antickí filozofi, ktorí o storočia neskôr nadviazali na poznatky Platóna a ostatných filozofov, svoje chápanie vesmíru a človeka rozšírili medzi ľuďmi, hľadali a udržiavali spojenie so všeobecným povedomím vtedajšej doby. Obzvlášť vo vzdelaných vrstvách sa ľudia živo zaoberali vedením a poznatkami, ktoré jednotlivé filozofické školy šírili ďalej. Toto snaženie, prirodzene, mohlo nájsť odozvu u nejedného vnútorne otvoreného a hľadajúceho človeka, ktorému sa tak otvárala cesta k posolstvu Syna Božieho. Im tiež iste nebola myšlienka reinkarnácie na tejto ceste prekážkou. A prečo by neboli s týmto myšlienkovým bohatstvom o znovuzrodení a prevteľovaní duše oboznámení – alebo snáď dokonca stotožnení – aj Ježiš a jeho učeníci? Celkom logicky sa táto myšlienka dá spojiť s Kristovou náukou o zákonitom vzájomnom pôsobení medzi „siatím a zberom úrody“ („Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať.“ Gal. 6, 7). 6 SVET GRÁLU 15 | 2008 E JEŽIŠ KRISTUS A REINKARNÁCIA vanjelium podľa Matúša v 11. a 17. kapitole hovorí, že Ježiš oslovoval Jána Krstiteľa ako „znovuzrodeného Eliáša“. V tejto súvislosti sa môžeme tiež zamyslieť nad stretnutím Ježiša a jeho učeníkov so slepým človekom. Evanjelista Ján o tom píše v kap. 9 svojho evanjelia: „Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: ‚Rabbi, kto zhrešil, on, alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?‘ “ Položili túto otázku, pretože sa domnievali, že nájdu dôvod chlapcovho postihnutia v previneniach z predošlých životov? Podľa evanjelia nebol Ježiš touto otázkou zo strany učeníkov ani v najmenšom prekvapený, ani sa ich nepýtal, ako na takúto myšlienku vôbec prišli. Namiesto toho odpovedal svojím konaním – tohto slepého chlapca vyliečil. Či a ako rozumeli Ježišovi učeníci tejto „odpovedi“, to necháva evanjelium otvorené. Ich priama otázka nám však umožňuje myšlienkové spojenie s učením antických filozofov o „odplate skutkov“, ako i s ranokresťanským teológom Origenom (185–254 n. l.), ktorého myšlienky o reinkarnácii sú základným pilierom teórie mnohých jeho stúpencov aj v súčasnosti. D PREDSTAVA VIERY PODĽA ORIGENA ielo tohto vo svojej dobe veľmi slávneho teológa malo značný vplyv na jeho kolegov teológov až do 6. storočia n. l. Spísal okrem iného prvé systematické podanie kresťanskej náuky (De principiis – O základoch). Predtým, než v Cézarei na pobreží Stredozemného mora v Palestíne založil filozofickú školu, študoval a vyučoval na teologickej škole v Alexandrii. Táto škola bola naklonená myšlienke zjednotiť posolstvo Krista s poznatkami gréckych filozofov. Sám Origenes zastával túto myšlienku a ako „učený“ filozof podporoval svojich žiakov, aby študovali grécku filozofiu a vážne skúmali jej poznatky. Patrilo k nim aj učenie o prevteľovaní duše a znovuzrodení, ktorého zmyslom bolo odčinenie skutkov. Origenes prepojil tento myšlienkový prúd s kresťanskou vierou v lásku a Božiu spravodlivosť. Tu musíme uviesť, že Origenes považoval ľudí za „padlých anjelov“, ktorí kedysi prejavili „odpor“ voči Božiemu zámeru a boli vyhnaní na zem ako ľudské duše. Pokiaľ tu na zemi nechcú byť stratení, musia nájsť cestu, ktorá ich – zbavených všetkých pochybností – zavedie späť do ríše anjelov. Svoje pozemské smerovanie si na tejto ceste určujú svojimi skutkami ľudia sami – v dobrom i menej dobrom zmysle slova. Zároveň im spravodlivosť a Božia láska umožňuje, aby svoje pochybenia odčinili – konkrétne tým, že spoznajú a využijú pozemský osud ako „liek“ (ako to nazýva Origenes), ktorý sa dočká odmeny, pozitívnej odozvy aj na onom svete. Toto chápanie vzťahu ľudského osudu k Božej spravodlivosti a láske vtedy považovali mnohí teológovia za presvedčivé, pretože dávalo uspokojivú odpoveď na kľúčovú otázku, prečo sa jeden narodí zdravý a druhý chorý, bohatý alebo chudobný, do dobrých alebo zlých pomerov. Origenes bol presvedčený, že „nie je nespravodlivosti u Boha“; usúdil, že
R E I N K A R N Á C I A osudové nerovnosti pri zrodení sú spôsobené samotnými ľuďmi, ich bytím a skutkami. „Pokiaľ nie sú osudové rozdielnosti duší jednotlivých bytostí určujúcou okolnosťou, kde a ako sa kto narodí, máme azda predpokladať, že sa tak deje náhodne a bez pravidiel?“ pýta sa Origenes. A vyvodzuje z toho: „Pokiaľ by sme to predpokladali, tak už nemôžeme veriť, že svet bol stvorený Bohom a je riadený jeho prozreteľnosťou…“ a ďalej: „…nemohli by sme očakávať, že Boh bude usmerňovať konanie každého z nás.“ Ako príklad môže poslúžiť osud Jákoba a Ezaua. Keď bola Rebeka tehotná a očakávala dvojčatá, povedal jej „hlas Pána“, že z nej vzídu dva národy (1. Mojžiš /Gn, 25, 23), (bratia, pozn. red.) a starší bude slúžiť mladšiemu, pretože ten (Jákob) je Bohu milý, Ezau však nie (Rimanom 9, 13). Toto zvestovanie osudu ešte nenarodených môže byť vysvetlené jedine tým, že predpokladáme existenciu duše a osudových zauzlení v predošlých životoch. „Musíme sa domnievať, že Jákob bol na základe zásluh v predošlom živote Bohom oprávnene milovaný a bol pred bratom aj zaslúžene uprednostnený…“ ORIGENES ZAVRHNUTÝ AKO ZVESTOVATEĽ MYLNÉHO UČENIA O rigenes a jeho teologické názory boli vo svojej dobe veľmi uznávané a vyzdvihované, rovnako aj jeho myšlienky o preexistencii duše a prevteľovaní, no tri storočia po jeho smrti toto kresťanské uznanie vymizlo. Bol označený za gnostika a heretika a bol prekliaty. Už za svojho života zažíval zo strany cirkvi a jej hodnostárov odpor k určitým častiam svojho učenia, no jeho pozícia teológa bola natoľko silná, že sa dokázal obhájiť. Aj cirkev mala v 2. a 3. storočí dosť svojich starostí, aby sa ubránila útokom zvonku (napr. prenasledovanie kresťanov) a prežila. Od polovice 3. storočia však kresťanstvo veľmi zosilnelo a v 4. storočí vďaka vplyvu „Milánskeho ediktu“ (313) cisára Konštantína Veľkého sa stalo štátnym náboženstvom v rámci Rímskej ríše. Od tohto okamihu predstavovali kresťania v štáte silu nemalého významu. Rímsky „Petrov stolec“ predstavovaný pápežom, rovnako tak ako svetská moc predstavovaná rímskym cisárom boli určitým spôsobom vzájomne prepojené. Stávalo sa, že cisár zasahoval zásadným spôsobom do vnútrocirkevných záležitostí, pokiaľ to považoval za politicky nevyhnutné. Tento vplyv pretrvával aj počas spomínaných názorových stretov, ktoré už dlhú dobu viedli vnútri cirkvi k problémom, no museli by ť z rôznych dôvodov odsunuté. V 4. storočí sa však vehementne drali do popredia. O čo teda išlo? Bolo to predovšetkým s p o r n é v n í m a n i e Božej trojjedinosti zo strany cirkevných otcov. Mnohí z nich, prevažne východní hodnostári, videli v učení cirkvi o jednotnej podstate Boha a jeho synov ako aj v ich jednotnom pôsobení nebezpečenstvo pre mnohobožstvo. Dôrazne sa preto stavali na odpor voči tomuto článku viery; jedným z nich bol napr. Arius (*375), biskup Alexandrijský. On sám a s ním aj učitelia a mnísi origenovej školy v Cézarei sa považovali za nástupcu Origena. Pre nich boli (nie celkom v súlade s Origenom) zjednodušene povedané Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý tri oddelené božské osobnosti, pričom Synovia svojou podstatou a mocou nedosahovali božskosť Otca. Ježiš bol pre nich rovnako vzdialený od Otca ako aj od ľudí. Otázky tohto druhu, sprevádzané mohutnými spormi, kliatbami a exkomunikáciami tvorili ťažisko prvých piatich ekumenických koncilov; na prvom koncile roku 325 n. l. v meste Nikaia bolo formulované rané vyznanie viery, dogmy o Božej trojjedinosti. Arius a Origenovi stúpenci so svojimi názormi podľahli. Nasledovali Detail kresťanskej hrobky v paláci Rondanini, ktorý znázorňuje prívrženca filozofa Origena spolu s jeho žiakmi ešte štyri ďalšie koncily, kým mohli byť v polovici 6. storočia napokon spory okolo trojjedinosti a ďalších otázok s ňou spojených považované 7 SVET GRÁLU 15 | 2008
Page 2 and 3: Z D R A V I E V ďalšom čísle č
Page 4 and 5: N A Ú V O D… môžeme sami, je p
Page 8 and 9: R E I N K A R N Á C I A za vyrieš
Page 10 and 11: Z D R AV I E Zhubné následky faj
Page 12 and 13: I N Š P I R Á C I A Odkiaľ sa be
Page 14 and 15: I N Š P I R Á C I A venujúca sa
Page 16 and 17: GÉNIOVIA V jednom z náučných sl
Page 18 and 19: TÉMA naplnil. Liečením sa prepad
Page 20 and 21: TÉMA venia vyrovnať. Pri liečen
Page 22 and 23: PRÍRODA Časový rámec pre earthg
Page 24 and 25: 24 Svet Grálu 15 | 2008
Page 26 and 27: SMRŤ AKO VÝCHODISKO? Smrť je v n
Page 28 and 29: ŽIVOT tovú základňu neposkytova
Page 30 and 31: Ž I V O T „VÄČŠINE SAMOVRÁŽ
Page 32 and 33: H I S T Ó R I A San Marino Nie je
Page 34 and 35: H I S T Ó R I A Vznešený duch ob
Page 36 and 37: O S O B N O S Ť 1.diel Abd-ru-shin
Page 38 and 39: O S O B N O S Ť celé Sasko, ktor
Page 40 and 41: N Á ZO R Y 40 SVET GRÁLU 15 | 200
Page 42 and 43: N A Z ÁV E R … Kázanie na hore
Page 44: Každý deň prináša radosť i st

SG15

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?