SG15

N A Ú V O D…
môžeme sami, je pre nás výzvou
a napomenutím, že niečo robíme
nesprávne.
Prijať takúto myšlienku môže
byť ťažké. Skutočne znie príjemnejšie
domnievať sa, že príroda je nevypočítateľná
a podľa štatistických
zákonov pravdepodobnosti sa jednoducho
stane, že náhodou zrovna
mne padlo pri hode kockou práve
toto číslo a práve táto choroba. Notabene
žijeme v znečistenom prostredí,
v strese, v kapitalizme a vôbec
v dvadsiatom prvom storočí, takže
za chorobu by vlastne mohlo byť zodpovedné
naše okolie, a nie my sami.
Avšak o čo cennejšie je pripustiť si,
že práve duch, jadro našej osobnosti
si tvorí svoje telo, a potom sa teda
môžem opýtať, čo mi práve táto choroba
chce povedať. Budeme k tomu,
pravda, potrebovať trochu statočnosti
k sebe a ochoty uznať, že je vôbec
možné nájsť na sebe nejaké chyby,
keď je predsa zrejmé, že chyby majú tí
všetci ostatní okolo mňa, ja sám ani
nemôžem žiť inak, než práve žijem,
a tie moje nedostatky – ak vôbec nejaké
mám – nie sú na programe dňa.
Choroba má na rozdiel od nespočetných
ľudských názorov, náhľadov
a konštrukcií jednu výhodu: je skutočná
a nesporná. Existuje a chce
byť pochopená, niečo s ňou musíme
urobiť. Máme sa pritom ticho, pokorne
vrátiť na svoje súkromné pole,
na ktorom toho neustále zostáva ešte
toľko orať, siať a žať.
Žijeme v modernom svete a moderným
spôsobom. Už po stáročia
sa neustále ženieme za potrebami
všedného dňa, sme sužovaní a preťažovaní
prácami a túžbami po zvýšení
pohodlia, zárobku, šetrenia silami
a časom, a pritom nemáme ani
sily, ani čas, financie nám nakoniec
nestačia a z pohodlia mávame nadváhu.
Kedysi sme krasopisne opisovali
čísla a texty, orali volským záprahom
a chodili s vedrom k studni
4
SVET GRÁLU
15 | 2008
po vodu, dnes ťukáme do klávesníc
počítačov, riadime výkonné stroje
najrôznejších druhov a zariaďujeme
si kúpeľne bojlermi, no tá uťahanosť,
uvláčenosť všedným životom zostáva.
Máme viac voľného času a súčasne
potrebujeme viac odpočinku, zmeny
a rozptýlenia, a hlavne nemáme čas –
rozumej nemáme ochotu – zaoberať
sa tým najcennejším, pre čo sme na
svete: múdrosťou života, hľadaním
kráľovstva Božieho, hľadaním odpovede
na otázku, prečo sme boli stvorení.
Až nakoniec si nás nájde choroba,
postupne nás zaženie do kúta
a dostihne. A položí nám priateľskú,
ale nekompromisnú otázku: tak a čo
ďalej?
Čo ďalej? Tabletka alebo lekársky
zásah sú okamžitou, havarijnou pomocou,
odstránením najnaliehavejších
následkov, ale príčinu si nosíme
sami v sebe, a tú si máme nájsť. Niekedy
dosť neradi. A hoci aj s pomocou
liečiteľa.
Liečitelia sú, ako je známe, dobrí
aj zlí, existujú dôležito vystupujúci
šarlatáni s ničotnými schopnosťami
a sú aj osobnosti s prenikavým pôsobením,
s darom liečenia, ktorý chápu
ako svoju službu druhým. Ako sa
v nich vyznať?
Prvým nasmerovaním na liečiteľa
býva obyčajne niektorý z našich známych
a jeho vlastná skúsenosť. Mal
som pred rokmi kamaráta Jožka, nenápadného
a svedomitého liečiteľa.
Odvtedy, čo pomohol riaditeľovi veľkého
podniku z rakoviny, mal v podniku
zelenú a dostal pracovné miesto,
kde za ním mohli chodiť zástupy
chorých. Raz sa moja žena pripotácala
domov z vyučovacieho procesu
s chrípkou a zničujúcou vyhliadkou,
že ju zajtra čaká školský výlet vlakom.
„Môžeš jej nejako pomôcť?“
opýtal som sa ho večer. „Hej, to môžem,“
povedal, „ale doma budem až
o jedenástej“. „To už bude spať,“ namietol
som, „ani sa o tom nedozvie.“
„Nevadí, ja ju prejdem aj v spánku,“
povedal Jožko. Na druhý deň žena
vstala v plnej sile a až vo vlaku si spomenula,
že mala mať chrípku. No povedzte,
takého liečiteľa predsa odporučíte,
nie?
Druhou možnosťou je posúdenie
práce liečiteľa podľa toho, či to, čo
robí, je v súlade s prírodnými teda
Božími zákonmi. Na to už potrebujeme
kus poznania z oblasti vyššej,
než pozná mechanická lekárska veda.
Potom môžeme bez váhania súhlasiť,
že existuje sila, pritekajúca do
vesmíru, ktorú liečiteľ pretransformuje
a odovzdáva pacientovi položením
rúk alebo modlitbou. Túto silu
možno vložiť napríklad aj do vody;
voda má veľkú schopnosť preberať
žiarenia, ale o tom až v ďalšom čísle
časopisu. Rovnako tak prijmeme
s porozumením, že niektorí liečitelia
pracujú s mimozmyslovým vnímaním,
s pomocou neviditeľného
sveta dokážu odhaliť, v čom spočíva
príčina choroby a čo majú robiť. Tak
pracovala napríklad aj slávna Hildegarda.
Naproti tomu je veľmi nebezpečné
súhlasiť s umelými metódami
rozširovania či ovplyvňovania
vedomia – či už hypnózou, nadväzovaním
záhrobných stykov alebo
inými spôsobmi manipulácie. Vydali
by sme sa tak do rúk vplyvom,
ktoré sami neovládame a ktoré nám
môžu ublížiť.
A nakoniec si potrebujeme ujasniť,
precítiť, akým dojmom liečiteľ pôsobí
ako človek. Len ten, kto miluje, má
právo prenikať do súkromia iných
ľudí a len ten, kto nesebecky slúži bez
nároku na obdiv, môže sám dostať
z vesmíru čistú silu a odovzdávať ju
ďalej. Ak tieto podmienky liečiteľ nespĺňa,
je načase vstať a odísť.
Želáme si, aby sme boli zdraví. Želajme
si, aby sme dokázali žiť správne
podľa vôle nášho stvoriteľa, potom
budeme zdraví.
Artur Zatloukal