Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
N Á ZO R Y<br />
tie. Na jeseň, po mnohých striedavých<br />
impulzoch dní a nocí, slnka a dažďa,<br />
tepla a sucha, nasleduje čas zberu. Po<br />
ňom sa môže pôda znovu v pokoji<br />
v zime pripraviť na ďalší cyklus.<br />
„Obilné zrná“ môžeme v tomto prirovnaní<br />
nahradiť „ľudskými duchovnými<br />
zárodkami“, pretože aj my ľudia<br />
potrebujeme prežiť proces vývoja<br />
a rozkvetu, aby dozrelo všetko, na čo<br />
máme vlohy a predpoklady. Aj my<br />
sme kedysi dávno prežili dobu „výsevu“,<br />
teda vnorenia sa do hmotnosti,<br />
a práve tak aj pre nás teraz prichádza<br />
čas odovzdávania úrody – „zberu“,<br />
v ktorej už musíme byť zrelí.<br />
Všetci ľudskí duchovia patriaci<br />
k jednej hmotnej svetovej časti (ktorou<br />
je mienená súhrnne hrubohmotnosť<br />
tohto a jemnohmotnosť onoho<br />
sveta) boli teda – podľa našich časových<br />
meradiel – „vysiati“ súčasne.<br />
K inkarnácii duchovných zárodkov<br />
mohlo dôjsť až v čase, keď boli podmienky<br />
na Zemi na to pripravené;<br />
konkrétne to znamená, až vtedy, keď<br />
boli vyvinuté zvieracie telá podobné<br />
telám ľudským, čo sa udialo pred<br />
miliónmi rokov. Potom sa inkarnovali<br />
a dodnes inkarnujú ľudskí duchovia,<br />
ktorí patria k pôvodnému<br />
„výsevu“, teda k tejto svetovej časti.<br />
Na Zem preto neprichádzajú neustále<br />
„noví“ ľudskí duchovia, ale<br />
z pôvodného množstva ich teraz<br />
žije, na rozdiel od dávnejších čias,<br />
na Zemi väčší počet.<br />
Život v hmotnom svete je charakterizovaný<br />
vyhranenými cyklami,<br />
ktoré slúžia procesu dozrievania –<br />
rovnako ako v príklade obilného<br />
poľa. Tieto cykly podporujú náš duchovný<br />
vývoj. Počas obdobia nášho<br />
dozrievania v hmotnom svete sme<br />
vystavení striedavým impulzom fáz<br />
aktivity a pokoja, bdenia a spánku –<br />
a tiež striedaniu životov pozemských<br />
a životov na onom svete.<br />
Prirovnanie s „obilným poľom<br />
hmotnosti“ nám okrem toho ukazuje,<br />
že navzdory častým inkarnáciám<br />
nie je tu čas nášho vývoja<br />
neobmedzený. Príde čas „zberu“,<br />
a dovtedy musíme byť zrelí, pretože<br />
potom už nám hmotnosť nebude<br />
môcť poskytnúť žiadne podnety<br />
k vývoju. Kedy táto doba príde,<br />
alebo ako dlho bude trvať, presne<br />
nevieme. Nemali by sme sa však<br />
spoliehať, že koniec možností inkarnácie<br />
príde až s ukončením života na<br />
Zemi alebo so zánikom našej slnečnej<br />
sústavy.<br />
Vedomie, že každý vývoj – i ten<br />
náš duchovný – je časovo obmedzený,<br />
nás však nemá strašiť. Má byť<br />
pre nás pohnútkou, aby sme nemeškali<br />
a proces učenia sa a dozrievania<br />
v pozemskom živote v plnej miere<br />
využili.<br />
Znížiť počet obyvateľov – ale ako?<br />
Všade sa píše, že na Zemi žije príliš<br />
veľa ľudí. Aké sú praktické a použiteľné<br />
možnosti zníženia tohto<br />
počtu?<br />
Odpoveď:<br />
Existujú len dve možnosti: buď<br />
nájdeme humánne cesty zníženia<br />
počtu obyvateľov, alebo sa o to postupne<br />
postará priamo či nepriamo<br />
sama príroda. To by bolo tragické. –<br />
My ľudia nesmieme zasahovať násilím,<br />
či už vojnami, potratmi alebo<br />
geneticky, pretože nikto nemá právo<br />
určovať, kto na Zemi smie (alebo<br />
musí) prebývať a kto nie. Jedinou<br />
schodnou cestou sa v súčasnosti<br />
javí redukcia plodenia, ktorej slúžia<br />
okrem iného i dnešné technické<br />
prostriedky. Na rozšírenie ich používania<br />
je však nutné prekonať predovšetkým<br />
v chudobných rozvojových<br />
krajinách kultúrne predsudky<br />
a vytvoriť pre ne náležité predpoklady.<br />
To však môže trvať dlho –<br />
možno príliš<br />
dlho, než aby<br />
sa ešte dalo zabrániť<br />
totálnemu<br />
kolapsu.<br />
Prečo Boh dopúšťa katastrofy?<br />
Za väčšinu katastrof sú zodpovední<br />
ľudia, je teda nespravodlivé viniť<br />
z nich Boha – svedčí to o hrubej neznalosti<br />
zákonov stvorenia.<br />
Aj to, že v súčasnosti dochádza<br />
k nárastu prírodných katastrof, je<br />
dielom ľudských aktivít. Trvale sa<br />
totiž proti prírode hrešiť nedá.<br />
Prírodné katastrofy sa vyskytovali<br />
na zemi vždy, nielen v dobe existencie<br />
ľudí, ale už dávno predtým. Je<br />
ilúziou veriť, že môže existovať život<br />
bez akéhokoľvek nebezpečenstva.<br />
Napriek tomu je obdivuhodné,<br />
že vo vesmíre existuje táto Zem, na<br />
ktorej sa mohol vyvinúť život, že<br />
sa na jednom nebeskom telese vyskytnú<br />
všetky predpoklady, ktoré život<br />
umožnia. Musia tam byť všetky<br />
živly, nesmie byť príliš chladno ani<br />
príliš teplo, potrebujeme svetlo,<br />
no ani toho nesmie byť nadmieru,<br />
rádioaktivita musí byť nízka, gravitácia<br />
primeraná a tak ďalej. Je to<br />
zvláštne, ale na Zemi je všetkého tak<br />
akurát. Nebolo to tak vždy, jednoduchšie<br />
a odolné živočíchy museli<br />
Zem na život tých zložitejších najprv<br />
pripraviť. Až keď nehostinnú<br />
pevninu pokryl rastlinný porast<br />
a umožnil vývoj zvierat, potom<br />
kompletne rozvinutá príroda dala<br />
šancu životu ľudí.<br />
To je taký nádherný dar, že sa musíme<br />
zmieriť aj s malým kýchnutím<br />
Zeme, ktoré nám, ľuďom môže pripadať<br />
ako katastrofa; vtedy – namiesto<br />
reptania voči osudu – hľadajme<br />
radšej hlbšie súvislosti. Ich<br />
pochopením nachádzame v živote<br />
pokoj a porozumenie.<br />
41<br />
SVET GRÁLU<br />
15 | 2008
Change language