Divadelná Nitra 2019 Catalogue

38
Galdík a Katarína Jánošová prispievajú
k progresívnemu smerovaniu Bratislavského
bábkového divadla v tvorbe nielen
pre deti, ale aj pre dospelých.
Ako hovorí režisérka Katarína Aulitisová:
„Inscenačným zámerom Príbehov stien
bolo vytvorenie mozaiky rôznorodých stien,
múrov a hraníc, na ktoré ľudia v bežnom
živote narážajú. Od politických cez spoločenské
až po osobné.”
Vytváranie priestorov – reálnych alebo
pomyselných, v ktorých je človek násilne
izolovaný inými, ale aj dobrovoľne samým
sebou, a to bez historického kontextu. Ako
takéto bariéry vplývajú na jednotlivca?
Sledujeme príbeh človeka, ktorého jeho
vlastný, nereálny strach izoloval od iných,
príbeh strážcu väzenskej nemocnice, ktorý
si vytváral aj osobné neviditeľné múry, čo
mu bránili byť ľudskejším, príbeh „čudáka”,
ktorý bol pre svoju inakosť oddelený neviditeľnou
hranicou od ostatných, príbeh
pohraničníka, ktorý sa cítil šťastný, až keď
prekročil hranicu zákona, príbeh vládcu,
ktorý postavil okolo celej krajiny vysoký
múr a nakoniec ho zabila jeho vlastná vášeň
a presvedčenie. Rôznorodé, menej či
viac komplikované príbehy rámcuje poviedka
o múre, ktorý vytvorili rozvádzajúci
sa manželia medzi sebou. Je to poviedka
o dieťati,ktoré musí medzi takýmito múrmi
žiť. Dá sa teda povedať, že cez politické
a spoločenské hranice sa dostávame až
k tým najzákladnejším – ku komunikácii
so svojimi najbližšími. Táto univerzálna
téma komunikácie robí inscenáciu divácky
univerzálnou. Sami tvorcovia rozširujú vekovú
hranicu inscenácie od 12 do 99 rokov.
Poetické obrazy v priebehu celej inscenácie
zamestnávajú divácku pozornosť.
Neustále premeny variabilnej scény
poskytujú tvorcom zaujímavý priestor pre
kreatívne riešenia dynamických mizanscén.
Živé zvuky, rytmy a komponovaná hudba
Fera Királyho v štýle sound artu dotvárajú
jednotlivé atmosféry poviedok a prepájajú
ich. Herci trpezlivo a presne pracujú na
stavbe jednotlivých situácií. Každý z nich je
rozprávačom jedného z príbehov. Zohraný
tím ponúka koncentrovanú hereckú súhru
pri práci s objektmi či bábkami.
Inscenácia bola doposiaľ ocenená
Grand Prix na 10. festivale oživenej formy
Maskarada v Rzeszowe v Poľsku (máj
2019), na 32. medzinárodnom divadelnom
festivale Walizka v Lomži (jún 2019) získala
Cenu za réžiu pre Katarínu Aulitisovú,
regime. Markéta Plachá was nominated
for the Dosky 2017 award for the production’s
set design. Dramaturge Peter Galdík
and Katarína Jánošová likewise contribute
to the progressive direction of the Bratislava
Puppet Theatre in its productions for
both children and adults.
As director Katarína Aulitisová says:
“The theatrical intention of Stories of Walls
was to create a mosaic of different sorts
of walls, barriers and boundaries, which
people run up against in everyday life.
From political through social to personal.”
Creation of spaces – real or imaginary,
in which the human being is violently isolated
by others, but also voluntary isolated
by himself, without historical context. How
do these barriers affect the individual?
We follow the story of a person whose
own, made ‐up fear led him into seclusion,
the story of a military hospital guard who
built himself personal invisible walls that
barred him from becoming more human,
the story of a ‘stranger’ whose difference
separated him from others by an invisible
boundary, the story of a border patrol who
only felt happy when he overstepped the
limits of the law, the story of a ruler who
erected a big wall around his country and
was ultimately killed by his own passion
and convictions. The diverse, more or less
complex stories play out against the backdrop
of a short story about a wall built by
a divorcing pair. A story about a child who
has to live between such walls. Ultimately,
moving past political and social boundaries,
we reach what is most fundamental – communication
with those that are nearest to
us. This universal theme of communication
makes the production universally accessible
to audiences. Even the creators set
the age limit at 12 to 99 years old.
Poetic scenes occupy the audience’s attention
throughout the whole duration of
the play. Continuous transformations of
the variable set provide the creators with
an interesting opportunity for creative and
dynamic mise ‐en ‐scènes. Live sounds,
rhythms and compositions by Fero Király
created in the spirit of ‘sound art’ complement
the individual stories’ atmosphere
and simultaneously connect them. The
actors are patient and precise in constructing
the individual situations. Each narrates
one story. When objects or puppets are
involved, their teamwork allows a focused
and well ‐coordinated performance.