Divadelná Nitra 2019 Catalogue

58
našu prítomnosť s nadhľadom a jemným
humorom. Prinášajú introspekciu autorov,
kde každý z nich prekračuje limity svojho
odboru, aby sa stal súčasťou pôsobivých
filozofických inštalácií a živých obrazov.
Napríklad, výtvarník Juraj Poliak nielen
vytvára sochársku hmotu na javisku, ale
je aj prítomným kurátorom veľmi osobnej,
na scéne naaranžovanej výstavy pod
názvom Hľadanie tváre Karola Šmehyla,
fyzicky a hlasovo sa zapája do konaní na
javisku a pod.
Divácky zážitok prehlbuje komunikácia
tvorcov s publikom prostredníctvom prehovorov
adresovaných publiku a nenásilná
interakcia. Divák sa môže v úvode a na konci
voľne prechádzať po priestore a komunikovať
s tvorcami. Ocitá sa na otvorenej
skúške medzi procesom nápadu, stretnutia
sa s materiálom a bytím v priestore. Proces
a premena. Každý má v zdanlivom chaose
svoju úlohu. Andrej Kalinka, ktorý je režisérom
predstavenia a zároveň autorom
libreta, sa v úvode inscenácie prihovára
divákom. Ján Morávek pracuje s výtvarno‐
‐hudobnou inštaláciou kazetových nahrávok.
Daniel Raček predvádza fyzickú
etudu s balom linolea a svojím pohybom
v priestore vytvára prepojenia s ostatnými
postavami. Všetci aktéri skúšajú Čajkovského
skladby, zaznie tvorba Tomása Luis
de Victoria či gruzínske ľudové skladby.
Tanečníci Zebastián Mente Maligna a Lívia
Balážová vytvárajú interaktívne fyzické
podobenstvá na hranici fyzických limitov.
Autori tohto netradičného diela sa hlásia
k neoklasicizmu, ktorý kladie dôraz na
intelekt, na prísne vyváženú formu, a to
všetko tvorí svojrázny tvar umeleckého
diela. Práve pohľad do minulosti v hudobnej
dramaturgii či v intímnom návrate do vlastnej
minulosti nám ukazuje základné rysy
osudu človeka vo svete. Svojím slobodným
prístupom k tvorbe odhaľujú rôzne fázy
a štádiá vzniku umeleckého diela. Priznaním
priestorových pravidiel či pokusov nám
ponúkajú novú divácku optiku. Inscenáciu
rámcuje nácvik hudobnej skladby – vznik,
zrod nového diela. „A napokon, samozrejme,
smrť. Toto je pohyb medzi tým všetkým.
Medzi vedou a poéziou. Informáciou
a symbolom či zdanlivým chaosom a nečakanou
krásou. Toto je cesta k soche.
Neustála premena, neustále rozhodnutia.
Toto je naša otázka – čo je to dobrý rod?”
hovorí Andrej Kalinka.
Júlia Rázusová
are transformed into theatre through the
authors’ and creators’ family trees. The
director and dramaturge Milan Kozánek
explore the theme of the influence of genes
on our present constitution impartially and
with a subtle dose of humour. They present
the author’s introspections, where each
oversteps the limits of his familiar field, in
order to become part of impressive philosophical
installations and live scenes. For
instance, artist Juraj Poliak does not just
create a work of sculpture in the theatre
hall, he is also the present curator of a very
personal exhibition held on stage under
the title Finding the Face of Karol Šmehyl,
joins the performance physically and with
his voice, and so on.
The experience is deepened by the
actors’ communicating with the audience
by means of addresses and unforced interaction.
During the introduction and at
the end of the performance, the audience
can freely walk around the space and talk
to the creators. They find themselves at
an open rehearsal between the process
of an idea, an encounter with the material
and presence in a space. Process
and transformation. In apparent chaos,
each has his particular role. Andrej Kalinka,
who is the director of the production and
also authored the libretto, addresses the
audience at the beginning of the performance.
Ján Morávek works with a visual‐
‐musical installation of tape recordings.
Daniel Raček performs a physical etude
with a roll of linoleum and establishes connections
with the other characters through
movement. The whole cast try out some
of Tchaikovsky’s compositions, we hear
the music of Tomás Luis de Victoria and
Georgian folk songs. Dancers Zebastián
Mente Maligna and Lívia Balážová create
interactive physical parables on the limits
of bodily capacity.
The authors of this unusual piece
subscribe to neo ‐Classicism, which emphasises
intellect, highly balanced form,
and all this contributes to the peculiar
shape of the artwork. It is precisely retrospective
– in terms of musical dramaturgy
or in an intimate return to one’s own
past – that discloses the basic features
of human being in the world. With their
free approach to creation, they uncover
the various phases and stages of an
artwork’s creation. By openly admitting
to the rules of space or trial and error,