Divadelná Nitra 2019 Catalogue

54
uprostred poľa plného kapustných hláv.
Muža, ktorý chce mať a má v živote jasno.
Žiadna tekutá modernita, žiadne komplikované
odpovede. Jeho svet je definovaný
priestorom, ktorý si ohraničil, v ktorom
platia jeho pravidlá, a všetci, ktorí sa tento
priestor rozhodnú narušiť, to určite robia
z ambíciou mu ublížiť. Jeho svet predsa
má byť homogénny. Inakosť znamená
ohrozenie.
Ecove mýty a povery, ktoré sa tu transformovali
do hoaxov, urbánnych legiend
a konšpiračných teórií, sú prezentované
bez zbytočného moralizátorstva zo strany
tvorcov či ich snahy nasilu poučovať. Naopak,
s veľkou dávkou humoru predstavujú
svet, z ktorého postupne čoraz väčšmi
mrazí. Je až neuveriteľné, ako v roku 2019
stále platí, že naratív zákerného židovského
bankára, ktorý chystá sprisahanie proti
národu, je stále živý. A živý nie kdesi na
okraji spoločnosti, ale v slovníku predsedov
vlád krajín Európskej únie. Je pritom jedno,
či tento premiér reprezentuje v medzinárodnom
kontexte Európsku ľudovú stranu
(Viktor Orbán), Progresívnu alianciu Socialistov
a demokratov (Róbert Fico) alebo
Alianciu liberálov a demokratov pre Európu
(Andrej Babiš).
Moral Insanity však nie je len o znepokojujúcom
obsahu. Možno nie tak evidentne
ako v iných Rázusovej dielach, no aj tu
sa prejavuje, že naše divadlo nemalo vo
svojej histórii veľa tvorcov, ktorí by vnímali
v činohernom divadle založenom na slove
úlohu hercovho tela ako vyjadrovacieho
prostriedku tak intenzívne ako táto režisérka.
Herecký výkon Petra Brajerčíka
predstavuje jeden z najzásadnejších momentov
(minimálne) uplynulej sezóny v našich
nezávislých i kamenných divadlách.
Pod vedením režisérky Rázusovej podáva
predstaviteľ stále ešte najmladšej hereckej
generácie výnimočnú kombináciu filozofického
uchopenia textu, racionálnej
práce s výrazovým detailom a narábania
s emocionalitou hereckého výrazu. Od úvodu,
v ktorom koncentruje všetko vnútorné
napätie a nepokoj do jedného, v podstate
statického bodu na javisku, ktorý predstavuje
jeho telo, až po explóziu šialenstva
pohlcujúcu celý hrací priestor v závere.
Inscenácia, na ktorej výbere sa podieľala
Divácka programová rada medzinárodného
projektu Asociácie Divadelná Nitra Be
SpectACTive! (a je teda, ako býva na festivale
zvykom, zaradená mimo kurátorského
standards. Moral Insanity is the testimony
of a man standing in the middle of a cabbage
field. A man who wants to be and is
clear about life. No liquid modernity, no
complex answers. His world is defined by
the space he has fenced in, where his rules
apply, and anyone who comes to encroach
on it certainly comes to harm. His world,
after all, is supposed to be homogenous.
Difference equals threat.
Eco’s myths and legends, which figure
here as hoaxes, urban legends and conspiracy
theories, are presented without the
creators indulging in undue moralization or
preachiness. On the contrary, they rely on
a good dose of humour to present a world
that makes our hair stand increasingly
on end. It is almost unbelievable how, in
2019, the narrative of a malicious Jewish
banker plotting against the nation is still
alive. It is alive – not somewhere on the
margins of society – but in the daily vocabulary
of European prime ministers. It
makes no difference whether the prime
minister at stake represents the European
People’s Party (Viktor Orbán), the Progressive
Alliance of Socialists and Democrats
(Róbert Fico) or the Alliance of Liberals
and Democrats for Europe (Andrej Babiš)
in the international context.
However, Moral Insanity is not only
about its disturbing subject matter. Perhaps
not as conspicuously as in Rázusová’s other
works, but here too, one feels that Slovak
theatre has not seen many creators in its
history who would understand the role of
the actor’s body in drama based on the spoken
word as intensely as this director. Peter
Brajerčík’s performance represents one of
the cardinal moments (at least) of the past
season in both independent and traditional
theatres. Under Rázusová’s guidance, the
actor – still a member of the youngest actors’
generation – displays an exceptional
combination of a philosophical grasp of the
text, rational work with expressive detail
and skill at controlling the emotionality of
his performance. From the introduction,
where he focuses all internal tension and
unrest into one, essentially static point
on stage – his body, to the explosion of
madness that engulfs the whole dramatic
space in the end.
The production, which was co ‐selected
by the Audience Programme Board of Association
Divadelná Nitra’s international
project Be SpectACTive! (and, for this