I. SVETOVÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO ... - Portál právnych predpisov

Konkrétne ceny slovenských výrobcov vybraných agrárnych komodít, odbytové ceny
spracovateľov a spotrebiteľské ceny vybraných potravinárskych výrobkov v porovnaní s krajinami V-4
a skupinou krajín EÚ v období rokov 2006-2008 sú uvedené v tabuľkách 31-34 v prílohe.
4. Výrobné vstupy do poľnohospodárstva a potravinárstva
4.1 Vstupy do poľnohospodárstva
Vývoj spotreby hlavných prevádzkových vstupov
Trh so vstupmi do poľnohospodárskej výroby sa v roku 2008 v porovnaní s predchádzajúcim
rokom výrazne zmenil. Spotreba vstupov v rastlinnej a v živočíšnej výrobe sa znížila v dôsledku
rekordne vysokých cien vstupných surovín na svetových trhoch (ropy, energie), ktoré boli hlavným
dôvodom zvyšovania cien vstupov.
Spotreba priemyselných hnojív medziročne klesla (2,1 %), pretože ceny hnojív vzrástli
v závislosti od jednotlivých druhov v intervale od 21,4 % do 60,6 % (NPK 15-15-15). Spotreba čistých
živín na hektár p. p. dosiahla 67,9 kg. Priemyselnými hnojivami sa vyhnojilo 79 % ornej pôdy, čo bolo
o 18,2 p. b. viac ako v predchádzajúcom roku, ale bolo pod úrovňou normatívnej potreby pri väčšine
plodín (s výnimkou prosa a pohánky, zemiakov, ostatných okopanín, maku, hrachu, bôbu, tabaku,
liečivých rastlín, hlúbovej a cibuľovej zeleniny a chmeľníc). Dlhodobý deficit čistých živín NPK na
hnojenej pôde za celú štruktúru osevu sa medziročne prehĺbil a dosiahol 99,5 kg/ha, kým v roku 2007 bol
deficit živín 5,0 kg/ha. Dlhodobý vývoj spotreby priemyselných hnojív je uvedený v tabuľke 35 v prílohe.
Spotreba chemických ochranných prostriedkov sa znížila (8,8 %) v dôsledku medziročného
zvýšenia cien o 4,2 % (herbicíd Aminex až 23,7 %). Celkove sa aplikovalo 3 523 ton prípravkov na
ochranu rastlín, z toho 1 932 ton herbicídov, 872 ton fungicídov, 448 ton ostatných prípravkov a 272 ton
insekticídov. Spotreba jednotlivých druhov prípravkov sa odvíjala od výskytu škodlivých činiteľov.
V dôsledku silnejšieho výskytu plesňových chorôb sa zvýšila spotreba fungicídov (15,2 %)
a insekticídov (7,4 %).
Spotreba certifikovaného osiva domácej produkcie (z predaného množstva) na hektár osiatej
plochy klesla pri mäkkej jarnej pšenici (58,8 %), jačmeni jarnom (32,0 %), triticale (8,8 %), lucerne
(52,1 %) a trávach (2,0 %). Pri ostatných zrninách sa zvýšila od 3,6 % do 108,4 % (kukurica na zrno).
Ceny osív vzrástli indexom 112. Ceny osív obilnín boli vyššie v rozpätí od 7,8 % do 36,2 %.
Najvýznamnejšie vzrástla cena osiva slnečnice 62 % .
45