Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
V Ý S K U M<br />
človek dnes vidí v hmote niečo<br />
ako „zamrznutú“ alebo „zhustenú“<br />
energiu, je jasné, že zákon zachovania<br />
energie nemôže mať neobmedzenú<br />
platnosť.<br />
Preto sa už dnes ani nespochybňuje,<br />
že v mikrooblasti, teda v oblasti<br />
najmenších častíc alebo kvánt,<br />
dochádza neprestajne k (dočasnému)<br />
porušovaniu zákona zachovania<br />
energie. Väčšina ľudí si však<br />
nedokáže predstaviť, že to tak môže<br />
byť aj v oblasti tých dimenzií, ktoré<br />
sú určujúce pre našu techniku. Jednoducho<br />
chýbajú zodpovedajúce<br />
skutočnosti.<br />
„ÉTER“ A KVANTOVÁ<br />
MECHANIKA<br />
Hovoril som o niečom, čo<br />
nazývame „zdanlivé nič“.<br />
Nič je však iba myšlienková predstava<br />
ľudského rozumu fixovaného<br />
na hmotu. Hovorí sa tiež o vákuu<br />
alebo o prázdnom priestore a človek<br />
si pritom predstavuje, že tento<br />
priestor je zbavený akéhokoľvek<br />
druhu hmoty, rovnako ako si to človek<br />
myslí o priestore medzi hviezdnymi<br />
telesami alebo o priestore<br />
medzi jadrom atómu a jeho elektrónovým<br />
obalom. Keďže tento zdanlivo<br />
prázdny priestor je napríklad<br />
schopný viesť svetelné lúče, myslelo<br />
sa najskôr na médium, ktoré tento<br />
priestor, trebárs formou riedkeho<br />
plynu, vypĺňa a môže sprostredkovať<br />
procesy žiarenia a vlnenia.<br />
Toto médium dostalo názov éter<br />
– tak isto ako kvapalina, ktorá sa<br />
tak ľahko vyparuje. Že na vedenie<br />
vĺn je potrebný nosič, nám ukazuje<br />
príklad zvuku, ktorý sa nemôže vo<br />
vzduchoprázdnom priestore šíriť.<br />
Keď sa však nepodarilo nájsť dôkazy<br />
existencie takého éteru, prestal<br />
sa človek touto myšlienkou<br />
zaoberať a presadila sa teória relativity.<br />
Nie je však zaručené, že bude<br />
mať dlhé trvanie, pretože existovali<br />
a aj dnes existujú jej seriózni kritici<br />
s dobrými argumentmi. To isté<br />
platí vo vzťahu k éteru: dnes je viac<br />
než inokedy pochybná oprávnenosť<br />
nazerania na prázdny priestor<br />
ako na „nič“. K tomu sa pripájajú<br />
mnohé mätúce tvrdenia a pozorovania<br />
v rámci kvantovej teórie, začínajúce<br />
jednoduchým zistením, že<br />
napríklad svetlo sa raz ukazuje ako<br />
dej vlnenia s interferenčnými javmi,<br />
zatiaľ čo inokedy je vysvetliteľné<br />
skôr ako prúd častíc, ktorý vyvoláva<br />
elektrický prúd v solárnom<br />
článku. V kvantovej teórii existuje<br />
aj takzvaný vzťah neurčitosti (definovaný<br />
Wernerom Heisenbergom<br />
v roku 1926). Uvádza, že z jednej<br />
častice, napríklad elektrónu, nie je<br />
možné súčasne presne určiť miesto<br />
a rýchlosť alebo impulz. To dodáva<br />
fyzike v mikrooblasti istú neurčitosť,<br />
ktorá je z hľadiska svetonázoru<br />
buď vítaná alebo braná na<br />
vedomie s nechuťou. Albert Einstein<br />
sa napríklad nemohol zmieriť<br />
s myšlienkou na neurčitosti alebo<br />
javy náhody v prírodných dejoch.<br />
Od neho pochádza výrok „Boh nehrá<br />
v kocky“.<br />
So všetkými danými<br />
skutočnosťami<br />
z oblasti „malých<br />
vecí“ sa stal v každom<br />
prípade poznateľným<br />
svet, na ktorý<br />
sa nedajú presne aplikovať<br />
tie modelové predstavy<br />
takzvanej „klasickej<br />
fyziky“, ku ktorým nás priviedli<br />
skúsenosti sprostredkované našimi<br />
zmyslami. Väčšine dnešných<br />
fyzikov to jednoducho stačí; avšak<br />
existujú aj iní, ktorí vyžadujú názorné<br />
nové výkladové modely (David<br />
Buhm, 1952).<br />
Taký model vychádza z toho, že<br />
všetky častice alebo kvantá vykonávajú<br />
popri svojom hlavnom pohybe<br />
ešte nejaký druh nepravidelného<br />
(štatisticky kolísavého) kmitavého<br />
pohybu. Hovorí sa pritom o „kvantových<br />
fluktuáciách“ alebo o „fluktujúcom<br />
vákuu“, v ktorom sú častice<br />
uložené a ktorý tento kmitavý<br />
pohyb spôsobuje. Tým by sme sa<br />
opäť dostali k éteru, ktorý však<br />
nemá vlastnosti, ktoré sme predtým<br />
predpokladali, a nenachádza<br />
sa v pokojovom stave, ale pohybuje<br />
sa nepravidelným vlnením, porovnateľným<br />
približne s vodnou<br />
hladinou pri búrke. Elementárne<br />
častice sú ako lode na rozbúrenom<br />
mori: ich kurz je síce možné zistiť<br />
a opísať, ale ich okamžitá presná<br />
poloha je neurčitá, pretože lode sú<br />
podrobené nepredvídateľnému vlnovému<br />
pohybu. Obrátene zasa nie<br />
je možné z ich presnej momentálnej<br />
polohy stanoviť ich presný kurz<br />
alebo impulz.<br />
Aby sme zostali pri tomto obraze:<br />
existujú aj ponorky, ktoré na<br />
jednom mieste zmiznú z povrchu<br />
a na inom sa opäť vynoria. Myslí sa<br />
tým kvantovomechanický tunelový<br />
efekt, podľa ktorého môže napríklad<br />
elektrón „podtunelovať“ bariéru<br />
z izolačnej látky. Na jednej<br />
strane zmizne a znovu<br />
sa vynorí na druhej strane.<br />
Tento efekt sa dnes využíva<br />
v rýchlych<br />
e l e k t r o n i c -<br />
kých zariadeniach<br />
(tunelová<br />
dióda).<br />
Medzitým sa<br />
zistilo, že toto<br />
podtunelovanie<br />
sa môže diať rýchlosťou<br />
väčšou ako je<br />
rýchlosť svetla (tým sa spochybňuje<br />
Einsteinovo tvrdenie o neprekonateľnosti<br />
rýchlosti svetla). Aj vo<br />
viditeľnej hmote môže dôjsť k porovnateľným<br />
procesom, ktoré však<br />
17<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005