24.05.2018 Views

SG03

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

V Ý S K U M<br />

človek dnes vidí v hmote niečo<br />

ako „zamrznutú“ alebo „zhustenú“<br />

energiu, je jasné, že zákon zachovania<br />

energie nemôže mať neobmedzenú<br />

platnosť.<br />

Preto sa už dnes ani nespochybňuje,<br />

že v mikrooblasti, teda v oblasti<br />

najmenších častíc alebo kvánt,<br />

dochádza neprestajne k (dočasnému)<br />

porušovaniu zákona zachovania<br />

energie. Väčšina ľudí si však<br />

nedokáže predstaviť, že to tak môže<br />

byť aj v oblasti tých dimenzií, ktoré<br />

sú určujúce pre našu techniku. Jednoducho<br />

chýbajú zodpovedajúce<br />

skutočnosti.<br />

„ÉTER“ A KVANTOVÁ<br />

MECHANIKA<br />

Hovoril som o niečom, čo<br />

nazývame „zdanlivé nič“.<br />

Nič je však iba myšlienková predstava<br />

ľudského rozumu fixovaného<br />

na hmotu. Hovorí sa tiež o vákuu<br />

alebo o prázdnom priestore a človek<br />

si pritom predstavuje, že tento<br />

priestor je zbavený akéhokoľvek<br />

druhu hmoty, rovnako ako si to človek<br />

myslí o priestore medzi hviezdnymi<br />

telesami alebo o priestore<br />

medzi jadrom atómu a jeho elektrónovým<br />

obalom. Keďže tento zdanlivo<br />

prázdny priestor je napríklad<br />

schopný viesť svetelné lúče, myslelo<br />

sa najskôr na médium, ktoré tento<br />

priestor, trebárs formou riedkeho<br />

plynu, vypĺňa a môže sprostredkovať<br />

procesy žiarenia a vlnenia.<br />

Toto médium dostalo názov éter<br />

– tak isto ako kvapalina, ktorá sa<br />

tak ľahko vyparuje. Že na vedenie<br />

vĺn je potrebný nosič, nám ukazuje<br />

príklad zvuku, ktorý sa nemôže vo<br />

vzduchoprázdnom priestore šíriť.<br />

Keď sa však nepodarilo nájsť dôkazy<br />

existencie takého éteru, prestal<br />

sa človek touto myšlienkou<br />

zaoberať a presadila sa teória relativity.<br />

Nie je však zaručené, že bude<br />

mať dlhé trvanie, pretože existovali<br />

a aj dnes existujú jej seriózni kritici<br />

s dobrými argumentmi. To isté<br />

platí vo vzťahu k éteru: dnes je viac<br />

než inokedy pochybná oprávnenosť<br />

nazerania na prázdny priestor<br />

ako na „nič“. K tomu sa pripájajú<br />

mnohé mätúce tvrdenia a pozorovania<br />

v rámci kvantovej teórie, začínajúce<br />

jednoduchým zistením, že<br />

napríklad svetlo sa raz ukazuje ako<br />

dej vlnenia s interferenčnými javmi,<br />

zatiaľ čo inokedy je vysvetliteľné<br />

skôr ako prúd častíc, ktorý vyvoláva<br />

elektrický prúd v solárnom<br />

článku. V kvantovej teórii existuje<br />

aj takzvaný vzťah neurčitosti (definovaný<br />

Wernerom Heisenbergom<br />

v roku 1926). Uvádza, že z jednej<br />

častice, napríklad elektrónu, nie je<br />

možné súčasne presne určiť miesto<br />

a rýchlosť alebo impulz. To dodáva<br />

fyzike v mikrooblasti istú neurčitosť,<br />

ktorá je z hľadiska svetonázoru<br />

buď vítaná alebo braná na<br />

vedomie s nechuťou. Albert Einstein<br />

sa napríklad nemohol zmieriť<br />

s myšlienkou na neurčitosti alebo<br />

javy náhody v prírodných dejoch.<br />

Od neho pochádza výrok „Boh nehrá<br />

v kocky“.<br />

So všetkými danými<br />

skutočnosťami<br />

z oblasti „malých<br />

vecí“ sa stal v každom<br />

prípade poznateľným<br />

svet, na ktorý<br />

sa nedajú presne aplikovať<br />

tie modelové predstavy<br />

takzvanej „klasickej<br />

fyziky“, ku ktorým nás priviedli<br />

skúsenosti sprostredkované našimi<br />

zmyslami. Väčšine dnešných<br />

fyzikov to jednoducho stačí; avšak<br />

existujú aj iní, ktorí vyžadujú názorné<br />

nové výkladové modely (David<br />

Buhm, 1952).<br />

Taký model vychádza z toho, že<br />

všetky častice alebo kvantá vykonávajú<br />

popri svojom hlavnom pohybe<br />

ešte nejaký druh nepravidelného<br />

(štatisticky kolísavého) kmitavého<br />

pohybu. Hovorí sa pritom o „kvantových<br />

fluktuáciách“ alebo o „fluktujúcom<br />

vákuu“, v ktorom sú častice<br />

uložené a ktorý tento kmitavý<br />

pohyb spôsobuje. Tým by sme sa<br />

opäť dostali k éteru, ktorý však<br />

nemá vlastnosti, ktoré sme predtým<br />

predpokladali, a nenachádza<br />

sa v pokojovom stave, ale pohybuje<br />

sa nepravidelným vlnením, porovnateľným<br />

približne s vodnou<br />

hladinou pri búrke. Elementárne<br />

častice sú ako lode na rozbúrenom<br />

mori: ich kurz je síce možné zistiť<br />

a opísať, ale ich okamžitá presná<br />

poloha je neurčitá, pretože lode sú<br />

podrobené nepredvídateľnému vlnovému<br />

pohybu. Obrátene zasa nie<br />

je možné z ich presnej momentálnej<br />

polohy stanoviť ich presný kurz<br />

alebo impulz.<br />

Aby sme zostali pri tomto obraze:<br />

existujú aj ponorky, ktoré na<br />

jednom mieste zmiznú z povrchu<br />

a na inom sa opäť vynoria. Myslí sa<br />

tým kvantovomechanický tunelový<br />

efekt, podľa ktorého môže napríklad<br />

elektrón „podtunelovať“ bariéru<br />

z izolačnej látky. Na jednej<br />

strane zmizne a znovu<br />

sa vynorí na druhej strane.<br />

Tento efekt sa dnes využíva<br />

v rýchlych<br />

e l e k t r o n i c -<br />

kých zariadeniach<br />

(tunelová<br />

dióda).<br />

Medzitým sa<br />

zistilo, že toto<br />

podtunelovanie<br />

sa môže diať rýchlosťou<br />

väčšou ako je<br />

rýchlosť svetla (tým sa spochybňuje<br />

Einsteinovo tvrdenie o neprekonateľnosti<br />

rýchlosti svetla). Aj vo<br />

viditeľnej hmote môže dôjsť k porovnateľným<br />

procesom, ktoré však<br />

17<br />

SVET GRÁLU<br />

3/2005

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!