SG03

More documents

Recommendations

Info

V Ý S K U M funkčnosť tohto zariadenia vhodným modelom. Zatiaľ čo píšem tieto riadky, môj pohľad upútava rádiometer umiestnený v mojej knižnici. Je to krídlové koleso v sklenenej banke, ktoré Najznámejšou formou alternatívnej energie je stále slnečná energia sa pri pôsobení denného svetla nepretržite otáča. Krídlové koleso má začiernené a svetlé plochy. Začiernené plochy pohlcujú svetlo a premieňajú ho na teplo, zatiaľ čo svetlé plochy svetlo odrážajú. V spojení s plynovým rezíduom v sklenenej banke spôsobujú zahriate plochy prúdenie plynu, ktoré uvádza krídlové koleso do pohybu. Keby som mohol toto krídlové koleso umiestniť vo vesmíre tak, že by bolo neprestajne vystavené slnku, nemal by som potom perpetuum mobile, čiže stroj, ktorý, ako už napovedá jeho označenie, sa ustavične pohybuje? Je dôležité myslieť pritom na zákon zachovania energie, s ktorým sa perpetuum mobile neustále dáva do súvislosti? Zákon zachovania energie patrí k základným pilierom dnešných 16 SVET GRÁLU 3/2005 prírodných vied a techniky. Hovorí, že v uzavretom systéme zostáva suma všetkých energií nezmenená. Jednoducho povedané: z „ničoho“ nemôže vzniknúť „niečo“, a tam, kde „niečo“ existuje, nemôže toto „niečo“ bez stopy zmiznúť. Na tom stavia celá naša technika a tento základný zákon je natoľko pevnou súčasťou nášho myslenia, že nás môžu najvyššou mierou zmiasť napríklad fenomény zjavenia duchov. Zákon zachovania energie však nemožno odvodiť z iných nepochybností či zákonov, on iba vyjadruje všeobecnú skúsenosť. Akonáhle o tom ale človek začne vážne premýšľať a do svojich úvah zahrnie aj niektoré výsledky dnešného skúmania prírody, môžu celkom istotne vyvstať pochybnosti o všeobecnej platnosti tohto zákona. O VNIKNUTÍ DO UZAVRETÝCH SYSTÉMOV Predpokladom použitia zákona zachovania energie je uzavretý systém. Také uzavreté systémy sú však len pomocnou predstavou pre ľudské myslenie, v skutočnosti vôbec neexistujú, lebo všetky dané skutočnosti majú viac či menej vzťah k iným skutočnostiam, alebo sú otvorené ich pôsobeniu. Na objasnenie si predstavme ohraničený priestor vo vesmíre medzi nebeskými telesami. Má predstavovať uzavretý systém, ktorého hraničné plochy môžeme ustavične kontrolovať. Zvláštnou technikou sa nám (teoreticky) môže podariť zbaviť tento ohraničený priestor akejkoľvek hmoty a vylúčiť akékoľvek žiarenie. Ak teraz vo vnútri tohto priestoru zistíme existenciu energie, potom podľa zákona zachovania energie musela táto energia preniknúť do priestoru hraničnými plochami a musela byť pri tom pozorovateľná. Teraz nasmeruje zručný fyzik dva od seba vzdialené mikrovlnné žiariče rovnakej frekvencie na hranice priestoru a postará sa o to, aby sa tieto mikrovlny na hraniciach priestoru interferenciou (protifázovými kmitmi) práve vzájomne eliminovali. Po preniknutí hranicou sa lúče však znovu od seba oddelia a vo vnútri priestoru sú zistiteľné ako tok energie. Máme tak priestor, v ktorom sa vyskytuje energia bez toho, aby bola zistiteľná na hranici priestoru. Zákon zachovania energie je možné takto spochybniť. Na porovnanie myslime na národ, ktorý sa chce hranicou oddeliť od ostatných národov a hranice si ostro stráži, takže nimi nemôže nikto preniknúť dovnútra. Tieto uzavreté hranice sú však účinné len proti vonkajším votrelcom, nemôžu však zabrániť vniknutiu „vnútorných votrelcov“ narodením. Tí sa tam dostanú existenčnou úrovňou vyššieho poriadku, ktorú nemožno zabezpečiť vonkajšími hranicami. A to isté platí, prirodzene, aj pre štát, ktorý svojich ľudí zatvára do príslušných hraníc. Proti zmiznutiu občanov smrťou rovnako nemôže nič urobiť. Aj vo fyzike častíc už existujú pozorovania, ktoré ukazujú, že zo zdanlivého ničoho sa spontánne objavujú častice hmoty a práve tak môžu zasa zmiznúť. A pretože
V Ý S K U M človek dnes vidí v hmote niečo ako „zamrznutú“ alebo „zhustenú“ energiu, je jasné, že zákon zachovania energie nemôže mať neobmedzenú platnosť. Preto sa už dnes ani nespochybňuje, že v mikrooblasti, teda v oblasti najmenších častíc alebo kvánt, dochádza neprestajne k (dočasnému) porušovaniu zákona zachovania energie. Väčšina ľudí si však nedokáže predstaviť, že to tak môže byť aj v oblasti tých dimenzií, ktoré sú určujúce pre našu techniku. Jednoducho chýbajú zodpovedajúce skutočnosti. „ÉTER“ A KVANTOVÁ MECHANIKA Hovoril som o niečom, čo nazývame „zdanlivé nič“. Nič je však iba myšlienková predstava ľudského rozumu fixovaného na hmotu. Hovorí sa tiež o vákuu alebo o prázdnom priestore a človek si pritom predstavuje, že tento priestor je zbavený akéhokoľvek druhu hmoty, rovnako ako si to človek myslí o priestore medzi hviezdnymi telesami alebo o priestore medzi jadrom atómu a jeho elektrónovým obalom. Keďže tento zdanlivo prázdny priestor je napríklad schopný viesť svetelné lúče, myslelo sa najskôr na médium, ktoré tento priestor, trebárs formou riedkeho plynu, vypĺňa a môže sprostredkovať procesy žiarenia a vlnenia. Toto médium dostalo názov éter – tak isto ako kvapalina, ktorá sa tak ľahko vyparuje. Že na vedenie vĺn je potrebný nosič, nám ukazuje príklad zvuku, ktorý sa nemôže vo vzduchoprázdnom priestore šíriť. Keď sa však nepodarilo nájsť dôkazy existencie takého éteru, prestal sa človek touto myšlienkou zaoberať a presadila sa teória relativity. Nie je však zaručené, že bude mať dlhé trvanie, pretože existovali a aj dnes existujú jej seriózni kritici s dobrými argumentmi. To isté platí vo vzťahu k éteru: dnes je viac než inokedy pochybná oprávnenosť nazerania na prázdny priestor ako na „nič“. K tomu sa pripájajú mnohé mätúce tvrdenia a pozorovania v rámci kvantovej teórie, začínajúce jednoduchým zistením, že napríklad svetlo sa raz ukazuje ako dej vlnenia s interferenčnými javmi, zatiaľ čo inokedy je vysvetliteľné skôr ako prúd častíc, ktorý vyvoláva elektrický prúd v solárnom článku. V kvantovej teórii existuje aj takzvaný vzťah neurčitosti (definovaný Wernerom Heisenbergom v roku 1926). Uvádza, že z jednej častice, napríklad elektrónu, nie je možné súčasne presne určiť miesto a rýchlosť alebo impulz. To dodáva fyzike v mikrooblasti istú neurčitosť, ktorá je z hľadiska svetonázoru buď vítaná alebo braná na vedomie s nechuťou. Albert Einstein sa napríklad nemohol zmieriť s myšlienkou na neurčitosti alebo javy náhody v prírodných dejoch. Od neho pochádza výrok „Boh nehrá v kocky“. So všetkými danými skutočnosťami z oblasti „malých vecí“ sa stal v každom prípade poznateľným svet, na ktorý sa nedajú presne aplikovať tie modelové predstavy takzvanej „klasickej fyziky“, ku ktorým nás priviedli skúsenosti sprostredkované našimi zmyslami. Väčšine dnešných fyzikov to jednoducho stačí; avšak existujú aj iní, ktorí vyžadujú názorné nové výkladové modely (David Buhm, 1952). Taký model vychádza z toho, že všetky častice alebo kvantá vykonávajú popri svojom hlavnom pohybe ešte nejaký druh nepravidelného (štatisticky kolísavého) kmitavého pohybu. Hovorí sa pritom o „kvantových fluktuáciách“ alebo o „fluktujúcom vákuu“, v ktorom sú častice uložené a ktorý tento kmitavý pohyb spôsobuje. Tým by sme sa opäť dostali k éteru, ktorý však nemá vlastnosti, ktoré sme predtým predpokladali, a nenachádza sa v pokojovom stave, ale pohybuje sa nepravidelným vlnením, porovnateľným približne s vodnou hladinou pri búrke. Elementárne častice sú ako lode na rozbúrenom mori: ich kurz je síce možné zistiť a opísať, ale ich okamžitá presná poloha je neurčitá, pretože lode sú podrobené nepredvídateľnému vlnovému pohybu. Obrátene zasa nie je možné z ich presnej momentálnej polohy stanoviť ich presný kurz alebo impulz. Aby sme zostali pri tomto obraze: existujú aj ponorky, ktoré na jednom mieste zmiznú z povrchu a na inom sa opäť vynoria. Myslí sa tým kvantovomechanický tunelový efekt, podľa ktorého môže napríklad elektrón „podtunelovať“ bariéru z izolačnej látky. Na jednej strane zmizne a znovu sa vynorí na druhej strane. Tento efekt sa dnes využíva v rýchlych e l e k t r o n i c - kých zariadeniach (tunelová dióda). Medzitým sa zistilo, že toto podtunelovanie sa môže diať rýchlosťou väčšou ako je rýchlosť svetla (tým sa spochybňuje Einsteinovo tvrdenie o neprekonateľnosti rýchlosti svetla). Aj vo viditeľnej hmote môže dôjsť k porovnateľným procesom, ktoré však 17 SVET GRÁLU 3/2005
Page 2 and 3: 2/2005 SVěT GRÁLU SVěT GRÁLU 9
Page 4 and 5: Ú V O D N Í K 4 SVET GRÁLU 3/200
Page 6 and 7: Ž I V O T INTUÍCIA „Som lekár.
Page 8 and 9: Ž I V O T 8 SVET GRÁLU 3/2005 KTO
Page 10 and 11: V Ý C H O V A nených v nižších
Page 12 and 13: T É M A Caddy dostával každý t
Page 14 and 15: T É M A Dnešný Findhorn (vľavo)
Page 18 and 19: V Ý S K U M zatiaľ pozorovalo len
Page 20 and 21: Pri rozprávaní o týchto veciach
Page 22 and 23: R E P O R TÁ Ž 22 SVET GRÁLU 3/2
Page 24 and 25: R E P O R TÁ Ž biehajú, to vám
Page 26 and 27: Ľad v Grónsku sa topí Podľa mod
Page 28 and 29: F O T O G R A F I E 28 SVET GRÁLU
Page 30 and 31: Z D R A V I E DIAGNOSTIKA CHORÔB J
Page 32 and 33: Z D R A V I E miestach, ale napriek
Page 34 and 35: O S O B N O S Ť princa, predstupuj
Page 36 and 37: O S O B N O S Ť vopred pripravený
Page 38 and 39: R O Z H O V O R deň - o dva týžd
Page 40 and 41: R O Z H O V O R že poetické alebo
Page 42: N A Z Á V E R … Otče, odpusť i

SG03

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?