SG03

More documents

Recommendations

Info

Ž I V O T INTUÍCIA „Som lekár. Spomínam si, ako som jedného dňa medzi dvoma návštevami pacientov obedoval. Po mojom obede mala prísť do ordinácie jedna pacientka stredného veku. Keď som dojedal, náhle som mal dojem, že s jej štítnou žľazou nie je niečo v poriadku. Zvláštne na tom bolo to, že sa mi niečo podobné ešte nikdy predtým nestalo. V duchu som si povedal, že jej štítnu žľazu dôkladne vyšetrím, aj keď nemala žiadne ťažkosti a prichádzala teraz len na pravidelnú prehliadku. Vyzerala naozaj zdravo.“ Napriek tomu u nej zistil podozrivo nízke hodnoty hormónov štítnej žľazy a takmer nepoznateľné uzlinky… Iný príklad: Filmová herečka sa v priebehu nakrúcania istého filmu veľmi angažovala v prospech čo najlepšieho výsledku práce. Na svoju veľkú zlosť videla, že ostatní herci a aj režisér sú k práci laxní a jej rezolútne chovanie akosi „neberú vážne“. Tu stratila trpezlivosť a ako o tom sama rozprávala: „Odišla som urazene k svojej maringotke, tresla som za sebou dvermi, aby som si uľavila, a vnútri som klesla do kresla. Keď som tam tak sedela, moje myšlienky sa akosi upokojili, a tu som videla zreteľný obraz smejúcich sa mužov, ktorí sa navzájom častujú vtipmi, ako to muži väčšinou robia, keď sú spolu a dobre si rozumejú. Musela som sa rozosmiať, pretože mi bolo jasné, že sa tak správajú takmer všetci muži – a hlavne tí, čo patria medzi pravých mužov! Moja intuícia mi v tomto okamihu prezradila riešenie: spočíva v tom, že náš kolektív mužov privediem k tomu, aby sa správali ako správni chlapi namiesto toho, aby som im vytýkala, akí sú odporní. Ešte v ten deň popoludní som s nimi začala žartovať a bavili sme sa na tom všetci. Dokonca sa k tomu pripojili aj tí, ktorí predtým nechceli mať s touto skupinou nič spoločné a pridali sa k všeobecnému veseliu. A tak sú spomienky na nakrúcanie tohto filmu pre všetkých zúčastnených naplnené pohodou a radosťou…“ 6 SVET GRÁLU 3/2005 Je jasné, že v oboch prípadoch zohrala hlavnú úlohu intuícia. V prvom prípade tým bola poskytnutá pomoc pacientke, ktorá nemala ani tušenie o svojej začínajúcej chorobe. Lekár bol tak veľmi vnútorne otvorený, že zachytil obraz štítnej žlazy, a tento pokyn použil. V druhom prípade potrebovala pomoc filmová herečka. Keď sa jej zlosť utíšila, hľadala riešenie, ktoré jej potom bolo naznačené obrazom smejúcich sa mužov. (Obe citované ukážky sú z knihy L. Day: „Praktische Intuition“ z roku 1998.) V treťom prípade uvidíme, ako intenzívne zaoberanie sa konkrétnou otázkou môže vyústiť do intuitívneho vnuknutia. Chemik Kekulé pátral dlho po molekulárnej štruktúre benzolu a intenzívne o tom premýšľal: „Sedel som nad svojou učebnicou a snažil som sa písať, ale nešlo mi to. Duchom som bol inde. Obrátil som stoličku ku krbu a upadol do polospánku. Pred mojimi očami znova poletovali atómy. Tentokrát sa menšie roje atómov skromne držali v pozadí. Moje duchovné oko, zostrené opakovanými videniami podobného druhu, teraz rozlišovalo väčšie obrazce rozličnej podoby. Okrem iného aj dlhé rady, pevne spojené. Všetko v pohybe, hadovito sa vinúce a otáčajúce. A hľa, čo to bolo? Jeden z hadov zachytil vlastný chvost a posmešne rozvíril pred mojimi očami celý tento obraz. Okamžite som precitol akoby ožiarený bleskom.“ (Citované z knihy R. Anschütza: „A. Kekulé“ z roku 1929.) Tento obraz dopomohol Kekulému k poznaniu, že v hľadanej štruktúre môže existovať kruh, a aj to tak bolo. Kekulé hovorí o svojom „duchovnom oku“, iní zase o „vnútornom zraku“. Tým je myslené približne toto: Podobne ako pri ruskej „matrioške“, (v ktorej je vložených niekoľko menších figúrok), je skutočné jadro človeka, ľudský duch, obklopený niekoľkými obalmi, pričom posledným z nich je hrubohmotné ľudské telo. To telo, ktoré odkladáme pri pozemskej smrti. Bez tejto vonkajšej schránky, teda bez tohto tela, nazývame ľudského ducha dušou. Každý obal ľudského ducha má svoje vlastné zmyslové orgány, teda aj oči. Vnútorné oči sú teda oči vnútorných obalov. Na rozdiel od ruskej „matriošky“ nie sú vnútorné obaly z rovnakej látky ako toto telo, ale čím bližšie k jadru, teda k duchu, tým sú stále jemnejšej podstaty. A podobne, tak ako môžeme svojimi pozemskými očami vidieť len v určitom okruhu vlnovej dĺžky, tak je vnútorný zrak prispôsobený príslušnému miestu onoho sveta. Preto človek svojím vnútorným zrakom nevidí svoje pozemské prostredie, ale jemnejšie, tzv. „záhrobné“ okolie. VNUKNUTIE – SÚČASŤ INTUÍCIE Autorka vyššie citovanej knihy opisuje autonehodu pani L. Day v Taliansku, pri ktorej podľa tamojšieho zvyku v aute nebola pripútaná. Sedela vpredu vedľa vodiča. Pod vplyvom jednotvárneho šumenia dažďa driemala, kým nezačula volanie svojej matky: „Ihneď sa pripútaj!“ V polospánku poslúchla a krátko na to narazili do nákladného auta. Pretože bola pripútaná, prežila nehodu bez následkov. Jej matka zomrela dvanásť rokov pred touto nehodou. Nasledujúci zážitok nebol taký drastický. Otec Roberty E. bol chorý človek. Preto podnikal svojím autom len krátke jazdy. Keď bola dcéra na cestách, vždy ho sledovala takým spôsobom, že si vzájomne volali. Raz zbadala neznáme auto, stojace na okraji cesty. Pretože vodiča nepoznala, chcela pokračovať v jazde, ale niečo jej hovorilo, že by mala zastaviť. Urobila tak a dozvedela sa, že vodič má vybitú batériu. Na najbližšej farme zohnala štartovací kábel. Muž bol veľmi vďačný, že mu pomohla a chystal sa jej zaplatiť. „Netreba,“ povedala so smiechom Roberta, „najlepšie bude, keď niekedy inokedy zase pomôžete inému vodičovi vy!“ Muž prikývol. Uplynulo asi štrnásť
Ž I V O T Henry Dunant – zakladateľ Červeného kríža dní a volal jej otec. Mal poruchu na aute a tento muž mu pomohol. (Citované z: J. W. Anderson: „Keď sa dejú zázraky“.) Neznámy muž by snáď bol pomohol aj tak. Ale Robertino vnútorné prianie stáť neustále svojmu otcovi po boku týmto spôsobom nepriamo zaúčinkovalo. Jej vnútorný hlas jej ukázal túto možnosť. Deti bývajú často týmto veciam prístupnejšie než dospelí. Jeden otec rozpráva o svojom zážitku s trojročným synčekom Bobym, ktorý s ním navštívil mamku v nemocnici. Mamka mala spontánny potrat, ale Boby vedel len to, že bola chorá. V nemocničnej izbe sa ihneď vyšplhal na posteľ a starostlivo pozeral na mamku: „Nebuď smutná, mamka,“ povedal a pohladil ju po líci, „do roka budeš mať znova dieťatko!“ Na otázky rodičov nikdy neodpovedal, ale o rok neskôr prišla na svet dcéra (podľa knihy „Keď sa dejú zázraky“). Útecha pre zúfalú matku, ktorá potratila, nedospela priamo k nej alebo k otcovi – bezpochyby preto, že neboli ľahko prístupní takejto pomoci. Jemnejší sluch vnútorného obalu nebol na prijatie pripravený, teda nebol rozvinutý. Môže sa to ľahko stať tomu, kto napríklad odmieta ďalší život po smrti, pokladá ho za nezmysel, a tým na tieto možnosti nedbá. Zárodok tejto schopnosti vedenia, ktorý spočíva v každom človeku, sa tak nerozvíja, ale zakrpatieva. CÍTENIE Cítenie je prejavom nášho najvnútornejšieho jadra, ducha. Nie teda rozumu, ktorý vzniká činnosťou mozgu, a je tým pripojený k hrubohmotnej schránke, k telu. Po pozemskej smrti nám chýba v záhrobí mozog ako súčasť odloženého tela. Napriek tomu dokážeme i potom konať, rozhodovať sa a tiež vyjadrovať svoje city. V jednom z uvedených prípadov sme zaznamenali, že zosnulá matka pani Day, varovala včas svoju dcéru. Cítenie je bleskurýchle, nedá sa o ňom dopredu rozmýšľať. Vyvstane naraz v podobe obrazu či tichého naliehania. Smiech aj plač je v spojení s citom, práve tak aj láska, čím však nie je myslený pohlavný pud, ktorý patrí k telu. Tak isto uplatňovanie ctností je duchovnou schopnosťou, ktorú umožňuje cit. Zvláštne účinky ctností sú umožnené tým, že máme spojenie so zodpovedajúcou duchovnou silou, ktorá je zakotvená vo stvorení. Preto sa pri ich uplatnení prejavuje sila, radosť i čulosť. J. J. Rousseau o tom napísal: „Mohol by som vám povedať dvoma slovami, že ctnosť je to, čo sa môže človek naučiť výlučne sám a čo sa ľudia nikdy nenaučia chápať, keď im ich srdce nedalo už predtým odpoveď… alebo ešte lepšie, nechajte stranou všetky knihy, choďte do seba a načúvajte skrytému hlasu, ktorý sa prihovára k všetkým srdciam – a ste ctnostnými, čím zažijete, čo to znamená, byť ctnostný.“ (citované z „Análov“ J. J. Roussaeu, 1998 J. Starobinski) Cítenie nám tak povie, čo by vlastne naše „ja“ chcelo. Cítime ľahké alebo silné nutkanie, aby sme sa uplatnili v určitom smere. Ak súhlasí naše konanie s chcením nášho „ja“, sme radostne naladení. Ak nejednáme v zmysle vnútorného impulzu, vytráca sa harmónia, konanie nie je sprevádzané vnútornou radosťou a vzostup sa nedostaví. Ako môže cítenie usmerniť spôsob konania, ukáže nasledujúci prípad. Henry Dunant prišiel na svojej obchodnej ceste bezprostredne do styku s mŕtvymi a zranenými z bitky pri Solferine, v ktorej Francúzi porazili Rakúšanov. Bieda a útrapy sa ho dotkli tak hlboko, že priložil ruku k dielu a pomáhal, kde len mohol, a prinútil tak zvedavcov, aby sa zapojili. Podarilo sa mu obmäkčiť Francúzov, aby dali slobodu zajatým rakúskym zdravotníkom a lekárom, lebo bol nedostatok schopných pomocníkov. Svojím príkladom a odhodlaním pomáhať všetkým zraneným, priateľovi i nepriateľovi, ovplyvnil talianske ženy, ktoré sa starali o zranených, tak veľmi, že i ony sa ujali priateľov i nepriateľov. A tým to neskončilo. Dočkal sa toho, že humanitárna pomoc nebola ponechaná náhode, ale že bola medzinárodne riadená. Spoločne s ostatnými tak založil Červený kríž. Prežitie zarmucujúcej hrôzy po tejto bitke ho zasiahlo tak silno, že odsunulo do pozadia jeho obchody a on jednal len podľa svojho cítenia. To mu ukázalo, že neexistuje len okamžitá núdza, ale že také prípady núdze by mohli nastať znova, pokiaľ by neboli žiadne medzinárodné dohody či dohovory. Naše vlastné životné ciele, ku ktorým by sme mali neustále prihliadať, by mali vždy čo najviac vycházať z cítenia. Naše najvnútornejšie jadro, naše „ja“ pochádza z duchovnej ríše, takže ľudský duch má na základe svojej duchovnej podstaty prístup k duchovnej sile, a môže preto vyciťovať, ktorá cesta je pre jeho ďalší vývoj dobrá a správna. Svojím duchom nahliada dianie, obrazne povedané, získa rozhľad z vyššieho hľadiska. Vedľa už zmienených ctností sú to zákonité súvislosti vo stvorení, ktoré je treba pochopiť a uplatňovať, rovnako ako rozvíjanie duchovných vlôh. 7 SVET GRÁLU 3/2005
Page 2 and 3: 2/2005 SVěT GRÁLU SVěT GRÁLU 9
Page 4 and 5: Ú V O D N Í K 4 SVET GRÁLU 3/200
Page 8 and 9: Ž I V O T 8 SVET GRÁLU 3/2005 KTO
Page 10 and 11: V Ý C H O V A nených v nižších
Page 12 and 13: T É M A Caddy dostával každý t
Page 14 and 15: T É M A Dnešný Findhorn (vľavo)
Page 16 and 17: V Ý S K U M funkčnosť tohto zari
Page 18 and 19: V Ý S K U M zatiaľ pozorovalo len
Page 20 and 21: Pri rozprávaní o týchto veciach
Page 22 and 23: R E P O R TÁ Ž 22 SVET GRÁLU 3/2
Page 24 and 25: R E P O R TÁ Ž biehajú, to vám
Page 26 and 27: Ľad v Grónsku sa topí Podľa mod
Page 28 and 29: F O T O G R A F I E 28 SVET GRÁLU
Page 30 and 31: Z D R A V I E DIAGNOSTIKA CHORÔB J
Page 32 and 33: Z D R A V I E miestach, ale napriek
Page 34 and 35: O S O B N O S Ť princa, predstupuj
Page 36 and 37: O S O B N O S Ť vopred pripravený
Page 38 and 39: R O Z H O V O R deň - o dva týžd
Page 40 and 41: R O Z H O V O R že poetické alebo
Page 42: N A Z Á V E R … Otče, odpusť i

SG03

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?