24.05.2018 Views

SG03

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

R E P O R TÁ Ž<br />

a krásu. Tých málo kultivarov rastlín,<br />

ktoré sa dnes používajú, je extrémne<br />

náchylných na choroby a vyžaduje si<br />

chemické ošetrovanie. Druhy, ktoré<br />

by sa dali skrížiť s pôvodnými zdravými<br />

a odolnými, už dávno vyhynuli.<br />

Prostredníctvom metódy firmy „Ciba-<br />

-Geigy“ by sme mohli dostať druhú<br />

šancu v evolúcii. V „pamäti“ prírody<br />

sú uložené pôvodné, divé druhy našich<br />

kultúrnych plodín a zdá sa možné<br />

prebudiť ich cielene opäť k životu, aby<br />

sa novým krížením skorigovali chyby<br />

minulosti.<br />

Pre chemický priemysel by to mohlo<br />

prirodzene znamenať, že profitujúce<br />

výrobné odvetvia by boli menej ziskové.<br />

Práve chemické firmy v posledných<br />

tridsiatich rokoch vykúpili zo<br />

strategických dôvodov semenárske<br />

firmy. A tak profitujú z ročného predaja<br />

hybridných odrôd pre poľnohospodárov.<br />

Prečo by teda porušili vlastný<br />

monopol vývojom jednej metódy, ktorou<br />

by mohli zaistiť nové, zdravé úžitkové<br />

rastliny?<br />

Táto diskusia prebiehala v rámci koncernu<br />

najskôr skryte. Mnoho pracovníkov<br />

firmy „Ciba-Geigy“ dlho nevedelo,<br />

o čo v pokusoch išlo. Tvrdošijne sa udržoval<br />

chýr, že pokusy sú len číry podvod,<br />

podľa známeho hesla, že čo nesmie<br />

byť, ani byť nemôže. Heinz Schürch hovorí:<br />

„Zdalo sa, akoby človek vyšľachtil<br />

rastliny, s ktorými príroda veľmi nesúhlasila.<br />

Našimi pokusmi sme ukázali<br />

reakciu prírody, ktorá odporovala<br />

tomu, čo sme sa učili na univerzite. Raz<br />

sme oboznámili firmu s našimi výsledkami.<br />

Prišli asi dvanásti biológovia,<br />

ktorí „prapšenicu“ preskúmali a dlho<br />

tu neveriaco postávali. Niektorým sa to<br />

zdalo skvelé. Potom prišli námietky, že<br />

sme zrná zamenili. Keď sme dokázali,<br />

že je to na základe pravidiel o pokusoch<br />

nemožné, zavládlo znovu mlčanie.<br />

Napriek všetkým vedomostiam neboli<br />

biológovia schopní určiť našu pšenicu.<br />

Keď písali svoje knihy, bola táto pšenica<br />

predsa dávno vyhynutá.“<br />

ZÁHADNÝ POKUS<br />

S PAPRADÍM<br />

Ako vo všetkých laboratóriách<br />

sveta, tak aj v laboratóriu Heinza<br />

Schürcha sa stále pije káva. Po tretej<br />

poobedňajšej šálke nás zavolal<br />

k mikroskopu, aby nám ukázal niečo<br />

zvláštne. Opatrne berie prikrytú,<br />

priesvitnú plastovú nádobku, v ktorej<br />

leží niečo zelené. Poposúva misku pod<br />

V prvom roku mali<br />

listy papradia<br />

hladké okraje.<br />

Druhý rok boli listy<br />

zúbkovité a v treťom<br />

roku rozvetvené.<br />

mikroskopom sem a tam, aby nastavil<br />

správny výrez obrazu. Potom spokojne<br />

kývne: „Áno, tu je to. Túto nádobku<br />

držím už tri roky uzavretú. To, čo tu<br />

dolu vidíte, sú takzvané prvoklíčky<br />

paprade, ktorú sme vystavili elektrostatickému<br />

poľu asi na jeden mesiac,<br />

čo je podstatne dlhšie, než u pšenice<br />

alebo kukurice. Skôr, než vám porozprávam<br />

o našom pokuse s papradím,<br />

chcel som vám pod mikroskopom<br />

ukázať tieto prvoklíčky, za pomoci<br />

ktorých sa papraď rozmnožuje. Ako<br />

viete, na prvoklíčok pripadá len jeden<br />

list, ktorý je pohlavne zrelý a v jazyku<br />

vedcov sa nazýva prothallium. Ostatné<br />

opadnú na zem a rozložia sa. Pri našich<br />

pokusných prvoklíčkoch sa tak však<br />

nedeje. Budujú si určitý druh sieťového<br />

vedenia, ktorým sú všetky medzi<br />

sebou poprepájané. Keď sú dostatočne<br />

pospájané,<br />

vytvorí sa znovu<br />

prvoklíčok – ako<br />

presne sa to deje,<br />

nevieme – a tá je<br />

znovu pohlavne<br />

zrelá. Teraz sa<br />

pozrite cez mikroskop<br />

a všimnite si tie prepojenia!“<br />

Trvalo hodnú chvíľu, než si naše oči<br />

zvykli na mikroskop, potom sme však<br />

uvideli drobné maličké prvoklíčky,<br />

ktoré rástli na akomsi druhu zeleného<br />

koberca. Medzi srdcovito tvarovanými<br />

prvoklíčkami, ktoré boli od<br />

seba vzdialené na viacnásobok svojej<br />

vlastnej veľkosti, boli tenké, striebristo<br />

lesklé rovné kanáliky. Úžasné na<br />

tom bolo presné nasmerovanie kanálikov.<br />

Tou najkratšou priamou cestou<br />

ide k ďalšiemu prvoklíčku vždy od<br />

špičky lista len jeden kanálik, rovný<br />

ako svieca. Spojovacie kanály medzi<br />

jednotlivými prvoklíčkami vyzerajú<br />

ako potrubie, ktoré, akoby navrhnuté<br />

na rysovacej doske rukou inžiniera,<br />

so zreteľom šetriť materiál, spájajú prvoklíčky<br />

medzi sebou tou najkratšou<br />

možnou cestou: „Vo vedeckej literatúre<br />

som nenašiel žiadne informácie<br />

o týchto vláknach. Po mnohých pokusoch<br />

mi nič iné nezostáva než súhlasiť,<br />

že slúžia na prenos informácií medzi<br />

prvoklíčkami. Aké informácie tu pre-<br />

23<br />

SVET GRÁLU<br />

3/2005

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!