You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
R E P O R TÁ Ž<br />
a krásu. Tých málo kultivarov rastlín,<br />
ktoré sa dnes používajú, je extrémne<br />
náchylných na choroby a vyžaduje si<br />
chemické ošetrovanie. Druhy, ktoré<br />
by sa dali skrížiť s pôvodnými zdravými<br />
a odolnými, už dávno vyhynuli.<br />
Prostredníctvom metódy firmy „Ciba-<br />
-Geigy“ by sme mohli dostať druhú<br />
šancu v evolúcii. V „pamäti“ prírody<br />
sú uložené pôvodné, divé druhy našich<br />
kultúrnych plodín a zdá sa možné<br />
prebudiť ich cielene opäť k životu, aby<br />
sa novým krížením skorigovali chyby<br />
minulosti.<br />
Pre chemický priemysel by to mohlo<br />
prirodzene znamenať, že profitujúce<br />
výrobné odvetvia by boli menej ziskové.<br />
Práve chemické firmy v posledných<br />
tridsiatich rokoch vykúpili zo<br />
strategických dôvodov semenárske<br />
firmy. A tak profitujú z ročného predaja<br />
hybridných odrôd pre poľnohospodárov.<br />
Prečo by teda porušili vlastný<br />
monopol vývojom jednej metódy, ktorou<br />
by mohli zaistiť nové, zdravé úžitkové<br />
rastliny?<br />
Táto diskusia prebiehala v rámci koncernu<br />
najskôr skryte. Mnoho pracovníkov<br />
firmy „Ciba-Geigy“ dlho nevedelo,<br />
o čo v pokusoch išlo. Tvrdošijne sa udržoval<br />
chýr, že pokusy sú len číry podvod,<br />
podľa známeho hesla, že čo nesmie<br />
byť, ani byť nemôže. Heinz Schürch hovorí:<br />
„Zdalo sa, akoby človek vyšľachtil<br />
rastliny, s ktorými príroda veľmi nesúhlasila.<br />
Našimi pokusmi sme ukázali<br />
reakciu prírody, ktorá odporovala<br />
tomu, čo sme sa učili na univerzite. Raz<br />
sme oboznámili firmu s našimi výsledkami.<br />
Prišli asi dvanásti biológovia,<br />
ktorí „prapšenicu“ preskúmali a dlho<br />
tu neveriaco postávali. Niektorým sa to<br />
zdalo skvelé. Potom prišli námietky, že<br />
sme zrná zamenili. Keď sme dokázali,<br />
že je to na základe pravidiel o pokusoch<br />
nemožné, zavládlo znovu mlčanie.<br />
Napriek všetkým vedomostiam neboli<br />
biológovia schopní určiť našu pšenicu.<br />
Keď písali svoje knihy, bola táto pšenica<br />
predsa dávno vyhynutá.“<br />
ZÁHADNÝ POKUS<br />
S PAPRADÍM<br />
Ako vo všetkých laboratóriách<br />
sveta, tak aj v laboratóriu Heinza<br />
Schürcha sa stále pije káva. Po tretej<br />
poobedňajšej šálke nás zavolal<br />
k mikroskopu, aby nám ukázal niečo<br />
zvláštne. Opatrne berie prikrytú,<br />
priesvitnú plastovú nádobku, v ktorej<br />
leží niečo zelené. Poposúva misku pod<br />
V prvom roku mali<br />
listy papradia<br />
hladké okraje.<br />
Druhý rok boli listy<br />
zúbkovité a v treťom<br />
roku rozvetvené.<br />
mikroskopom sem a tam, aby nastavil<br />
správny výrez obrazu. Potom spokojne<br />
kývne: „Áno, tu je to. Túto nádobku<br />
držím už tri roky uzavretú. To, čo tu<br />
dolu vidíte, sú takzvané prvoklíčky<br />
paprade, ktorú sme vystavili elektrostatickému<br />
poľu asi na jeden mesiac,<br />
čo je podstatne dlhšie, než u pšenice<br />
alebo kukurice. Skôr, než vám porozprávam<br />
o našom pokuse s papradím,<br />
chcel som vám pod mikroskopom<br />
ukázať tieto prvoklíčky, za pomoci<br />
ktorých sa papraď rozmnožuje. Ako<br />
viete, na prvoklíčok pripadá len jeden<br />
list, ktorý je pohlavne zrelý a v jazyku<br />
vedcov sa nazýva prothallium. Ostatné<br />
opadnú na zem a rozložia sa. Pri našich<br />
pokusných prvoklíčkoch sa tak však<br />
nedeje. Budujú si určitý druh sieťového<br />
vedenia, ktorým sú všetky medzi<br />
sebou poprepájané. Keď sú dostatočne<br />
pospájané,<br />
vytvorí sa znovu<br />
prvoklíčok – ako<br />
presne sa to deje,<br />
nevieme – a tá je<br />
znovu pohlavne<br />
zrelá. Teraz sa<br />
pozrite cez mikroskop<br />
a všimnite si tie prepojenia!“<br />
Trvalo hodnú chvíľu, než si naše oči<br />
zvykli na mikroskop, potom sme však<br />
uvideli drobné maličké prvoklíčky,<br />
ktoré rástli na akomsi druhu zeleného<br />
koberca. Medzi srdcovito tvarovanými<br />
prvoklíčkami, ktoré boli od<br />
seba vzdialené na viacnásobok svojej<br />
vlastnej veľkosti, boli tenké, striebristo<br />
lesklé rovné kanáliky. Úžasné na<br />
tom bolo presné nasmerovanie kanálikov.<br />
Tou najkratšou priamou cestou<br />
ide k ďalšiemu prvoklíčku vždy od<br />
špičky lista len jeden kanálik, rovný<br />
ako svieca. Spojovacie kanály medzi<br />
jednotlivými prvoklíčkami vyzerajú<br />
ako potrubie, ktoré, akoby navrhnuté<br />
na rysovacej doske rukou inžiniera,<br />
so zreteľom šetriť materiál, spájajú prvoklíčky<br />
medzi sebou tou najkratšou<br />
možnou cestou: „Vo vedeckej literatúre<br />
som nenašiel žiadne informácie<br />
o týchto vláknach. Po mnohých pokusoch<br />
mi nič iné nezostáva než súhlasiť,<br />
že slúžia na prenos informácií medzi<br />
prvoklíčkami. Aké informácie tu pre-<br />
23<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005