Výchova k tolerancii hrou - PDCS

Hra ako spôsob výučby
Hra ako spôsob výučby
Hry v učení majú množstvo výhod. Prinášajú:
• Uvoľnenosť, nezáväznosť, pocit voľnosti – „veď to nie je naozaj, nejde o krk, je
to len hra...“ V hre možno povedať aj to, čo by sa v serióznej diskusii nehodilo.
• Vlastnú aktivitu – v hrách nemožno ostať pasívny. Aj pasivita je určitým typom
správania, ktorý vyjadruje postoj či stratégiu.
• Plné zapojenie aj pre študentov, ktorí sa v aktivitách, kde sa pracuje s vedomosťami,
necítia dobre. I ľudia bez špecifického vzdelania môžu mať v novej
situácii dobrý nápad a byť úspešní.
• Zábavu, radosť, humor, pohodu. Nie vždy, ale dosť často.
• Právo na individuálny pohľad. Keďže v hrách sa opierame hlavne o prežívanie
a individuálnu skúsenosť, hrové situácie si nenárokujú potrebu všeobecných
právd a univerzálnych poznatkov. Akceptujú, že každý môže mať inú skúsenosť
a vo vlastnom vnútornom svete je on tým najväčším expertom.
• Možnosť objavu. Možnosť uvedomiť si i skutočnosti, ktoré človeku nenapadli
napriek dlhoročnému teoretickému štúdiu. Javy, ktoré si človek neuvedomí,
pokiaľ sa neocitne v špecifickej novej situácii, kde má možnosť vidieť seba
a ostatných ako v zrkadle a inak než doteraz.
• Možnosť odskúšať si nápady a nejaký typ správania „nanečisto“ – v modelovej
bezpečnej situácii, kde akákoľvek chyba nemá okamžité katastrofické finančné
či vzťahové dôsledky.
Popri výhodách predstavuje použitie hier v učebnom procese viacero nárokov,
ktoré sa týkajú priestoru, prípravy, nastavenia učiteľa a nevyhnutnosti pracovať
so skupinovou dynamikou. Vzhľadom na to, že hry sú orientované na mimoriadne
citlivú problematiku v ktorej pracujeme s hodnotami a často aj silne zakorenenými
postojmi, na ktoré sú ľudia citliví, mali by sme byť pri interpretáciách
opatrní.
11
PDC_brozura_Real.indd 11 3.8.2007 16:33:41
Process Black